VERŠ 1

STIH 1

Verš

Tekst

śrī-bhagavān uvāca
idaṁ tu te guhya-tamaṁ
pravakṣyāmy anasūyave
jñānaṁ vijñāna-sahitaṁ
yaj jñātvā mokṣyase ’śubhāt

Synonyma

Synonyms

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; idam — túto; tu — ale; te — tebe; guhya-tamam — najdôvernejšiu; pravakṣyāmi — vyjavím; anasūyave — nezávidíš; jñānam — poznanie; vijñāna — zrealizované poznanie; sahitam — s; yat — čím; jñātvā — spoznáš; mokṣyase — vyslobodíš sa; aśubhāt — z tejto strastiplnej existencie.

śrī-bhagavān uvāca – Svevišnja Božanska Osoba reče; idam – ovo; tu – ali; te – tebi; guhya-tamam – najpovjerljivije; pravakṣyāmi – govorim; anasūyave – nezavidnom; jñānam – znanje; vijñāna – spoznato znanje; sahitam – sa; yat – kojim; jñātvā – kad shvatiš; mokṣyase – bit ćeš oslobođen; aśubhāt – bijedna materijalnog postojanja.

Překlad

Translation

Vznešený riekol: „Môj milý Arjuna, pretože Mi nikdy nezávidíš, vyjavím ti najdôvernejšiu múdrosť a poznanie. Až sa ju dozvieš, oslobodíš sa od strastí hmotného bytia.

Svevišnja Božanska Osoba reče: Dragi Moj Arjuna, budući da Mi nikada ne zavidiš, prenijet ću ti ovo najpovjerljivije znanje i spoznaju, zahvaljujući kojem ćeš biti oslobođen bijeda materijalnog postojanja.

Význam

Purport

Čím viac oddaný počúva o Najvyššom Pánovi, tým viac je osvietený. Tento proces načúvania odporúča aj Śrīmad-Bhāgavatam: „Posolstvá Najvyššej Božskej Osobnosti sú veľmi presvedčivé a možno ich realizovať v spoločnosti oddaných, ktorí si medzi sebou rozprávajú príbehy o Najvyššom Pánovi. Nemožno ich pochopiť v spoločnosti mentálnych špekulantov alebo akademických vzdelancov. Toto je poznanie, ktoré má byť realizované.“

SMISAO: Slušajući sve više o Svevišnjem Gospodinu, bhakta postaje prosvijetljen. Taj proces slušanja preporučen je u Śrīmad-Bhāgavatamu: „Poruke Svevišnje Božanske Osobe pune su moći, koje se mogu spoznati kroz razgovore o Vrhovnom Bogu u društvu bhakta. Ta se spoznaja ne može dostići u društvu umnih spekulanata ili akademski učenih ljudi, jer predstavlja spoznato znanje."

Oddaní neustále slúžia Najvyššiemu Pánovi. Śrī Kṛṣṇa rozumie mentalite a úprimnosti živých bytostí vedomých si Kṛṣṇu a dáva im inteligenciu, aby porozumeli náuke o Ňom v spoločnosti oddaných. Rozhovory o Kṛṣṇovi sú veľmi dôležité a človek, ktorý má to šťastie a v spoločnosti oddaných získa náležité poznanie, určite pokročí v duchovnej realizácii. V deviatej kapitole vyjaví Kṛṣṇa ešte dôvernejšie veci, aké nikdy predtým nevyjavil, aby motivoval Arjunu k ešte väčšej oddanosti.

Bhakte neprestano služe Svevišnjega Gospodina. On shvaća mentalitet i iskrenost živoga bića koje djeluje u svjesnosti Kṛṣṇe te mu daje inteligenciju potrebnu za razumijevanje nauka o Kṛṣṇi u društvu bhakta. Razgovori o Kṛṣṇi imaju veliku moć i ako se sretna osoba druži s bhaktama i pokuša usvojiti znanje, sigurno će napredovati u duhovnoj spoznaji. Želeći ohrabriti Arjunu da još više napreduje u moćnom služenju Njega, Gospodin Kṛṣṇa opisuje u ovom poglavlju teme povjerljivije od onih o kojima je već govorio.

Prvá kapitola je úvodom k celej knihe. Druhá a tretia kapitola opisujú dôverné duchovné poznanie. Obsah siedmej a ôsmej kapitoly sa vzťahuje najmä na oddanú službu, a pretože tieto kapitoly objasňujú vedomie Kṛṣṇu, sú dôvernejšie. Deviata kapitola pojednáva o rýdzej, čistej oddanej službe, a preto je najdôvernejšia. Ten, kto má najdôvernejšie poznanie o Kṛṣṇovi, je prirodzene transcendentálny, a aj keď žije v hmotnom svete, neovplyvňuje ho hmotné utrpenie. V knihe nazvanej Bhakti-rasāmṛta-sindhu sa hovorí, že za oslobodeného by mal byť považovaný ten, kto má úprimnú túžbu slúžiť Najvyššiemu Pánovi, aj keď je v podmienenom stave hmotného bytia. To je potvrdené v Bhagavad-gīte v desiatej kapitole, kde sa hovorí, že každý, kto s láskou a oddanosťou slúži Kṛṣṇovi, je oslobodená osoba.

Sam je početak Bhagavad-gīte, prvo poglavlje, manje-više uvod u ostali dio knjige. Duhovno znanje opisano u drugom i trećem poglavlju naziva se povjerljivim. Teme o kojima se govori u sedmom i osmom poglavlju posebno se odnose na predano služenje i nazivaju se još povjerljivijim, jer donose prosvjetljenje u svjesnosti Kṛṣṇe. No u devetom se poglavlju opisuje neokaljana, čista predanost. Zato se deveto poglavlje naziva najpovjerljivijim. Onaj tko je utemeljen u najpovjerljivijem znanju o Kṛṣṇi prirodno je transcendentalan. Zato ne doživljava materijalne patnje, iako se nalazi u materijalnom svijetu. U Bhakti-rasāmṛta-sindhuu rečeno je da je onaj tko iskreno želi služiti Svevišnjega Gospodina s ljubavlju oslobođen, iako se nalazi u uvjetovanu stanju materijalnog postojanja. Slično tome, u desetom poglavlju Bhagavad-gīte bit će objašnjeno da je onaj tko tako djeluje oslobođena osoba.

Tento prvý verš má zvláštny význam. Slová idaṁ jñānam (toto poznanie) poukazujú na čistú oddanú službu, ktorá sa dá vykonávať deviatimi rôznymi spôsobmi: načúvaním, spievaním, spomínaním, slúžením, uctievaním, modlením sa, poslušnosťou, priateľstvom a odovzdaním všetkého. Vykonávaním oddanej služby týmito deviatimi spôsobmi sa môžeme dostať na úroveň duchovného vedomia, vedomia Kṛṣṇu. Keď sa naše srdce očistí od hmotných nečistôt, môžeme pochopiť vedu o Kṛṣṇovi. Samotné poznanie, že živá bytosť nemá hmotnú povahu, nestačí; to je iba začiatok duchovnej realizácie. Mali by sme vidieť rozdiel medzi činnosťami tela a duchovnými činnosťami, a tak pochopiť, že nie sme toto telo.

Ovaj prvi stih ima poseban značaj. Riječi idaṁ jñānam („ovo znanje") odnose se na čisto predano služenje, koje se sastoji od devet različitih djelatnosti: slušanja, pjevanja, sjećanja, služenja, obožavanja, upućivanja molitvi, pokoravanja, održavanja prijateljstva i predavanja svega. Slijeđenjem ovih devet procesa predana služenja osoba se uzdiže na razinu duhovne svjesnosti, svjesnosti Kṛṣṇe. Kada se njezino srce tako pročisti od materijalnih nečistoća, može shvatiti nauk o Kṛṣṇi. Samo shvaćanje da živo biće nije materijalno, nije dovoljno. To može biti početak duhovne spoznaje, ali trebamo uvidjeti razliku između djelatnosti tijela i duhovnih djelatnosti onoga tko shvaća da nije tijelo.

Siedma kapitola pojednáva o vznešenosti Najvyššieho Pána, o Jeho rôznych energiách, vyššej a nižšej prírode a o všetkých hmotných stvoreniach. V tejto deviatej kapitole bude opísaná sláva a nádhera Śrī Kṛṣṇu.

U sedmom smo poglavlju već govorili o obiljima Svevišnjega Gospodina, o Njegovim različitim energijama, o višoj i nižoj prirodi te čitavom materijalnom očitovanju. Sada će u devetom poglavlju biti opisane Gospodinove slave.

Sanskṛtské slovo anasūyave má v tomto verši veľký význam. Väčšina komentátorov závidí Kṛṣṇovi, Najvyššej Božskej Osobnosti, aj napriek svojmu vysokému vzdelaniu. Dokonca aj najväčší učenci vykladajú Bhagavad-gītu nesprávne. Ich komentáre sú bezvýznamné, pretože závidia Kṛṣṇovi. Zato výklady Pánových oddaných sú pravé. Nikto nemôže vysvetliť Bhagavad-gītu alebo predložiť správne poznanie o Kṛṣṇovi, ak je závistlivý. Kto kritizuje Kṛṣṇu, a pritom Ho vôbec nepozná, je blázon a výklady takých ľudí treba prísne odmietnuť. Človeku, ktorý rozumie, že Kṛṣṇa je čistá transcendentálna Najvyššia Božská Osobnosť, prinesú tieto kapitoly veľký úžitok.

U ovom je stihu također značajna riječ anusūyave. Svi tumači, čak i vrlo učeni, obično zavide Kṛṣṇi, Svevišnjoj Božanskoj Osobi. Čak i najučeniji među njima tumače Bhagavad-gītu vrlo netočno. Budući da zavide Kṛṣṇi, njihova su tumačenja beskorisna. Tumačenja Gospodinovih bhakta su vjerodostojna. Nitko ne može objasniti Bhagavad-gītu ili izložiti savršeno znanje o Kṛṣṇi ako zavidi Kṛṣṇi. Onaj tko kritizira Kṛṣṇin karakter, iako Ga ne poznaje, nije ništa drugo do budala. Zato takva tumačenja trebamo vrlo pažljivo izbjegavati. Onaj tko shvaća da je Kṛṣṇa Svevišnja Božanska Osoba, čista i transcendentalna osoba, steći će veliku dobrobit od ovih poglavlja.