Skip to main content

VERŠ 15

VERSO 15

Verš

Texto

na māṁ duṣkṛtino mūḍhāḥ
prapadyante narādhamāḥ
māyayāpahṛta-jñānā
āsuraṁ bhāvam āśritāḥ
na māṁ duṣkṛtino mūḍhāḥ
prapadyante narādhamāḥ
māyayāpahṛta-jñānā
āsuraṁ bhāvam āśritāḥ

Synonyma

Sinônimos

na — nie; mām — Mne; duṣkṛtinaḥ — neznabohovia; mūḍhāḥ — hlúpi; prapadyante — odovzdávajú; nara-adhamāḥ — najnižší z ľudí; māyayā — iluzórna energia; apahṛta — zbavený; jñānāḥ — poznanie; āsuram — démonské; bhāvam — povaha; āśritāḥ — prijímajú.

na — não; mām — a Mim; duṣkṛtinaḥ — descrentes; mūḍhāḥ — tolos; prapadyante — rendem-se; nara-adhamāḥ — os mais baixos da humanidade; māyayā — pela energia ilusória; apahṛta — roubado; jñānāḥ — cujo conhecimento; āsuram — demoníaca; bhāvam — natureza; āśritāḥ — aceitando.

Překlad

Tradução

Neveriaci ľudia, ktorí sú veľmi hlúpi, najnižší z ľudí, ktorých poznanie uniesla vidina, a tí, ktorí majú ateistickú povahu démonov, sa Mi nikdy neodovzdávajú.

Os descrentes que são grosseiramente tolos, que são os mais baixos da humanidade, cujo conhecimento é roubado pela ilusão e que compartilham da natureza ateísta dos demônios, não se rendem a Mim.

Význam

Comentário

V Bhagavad-gīte sa hovorí, že človek môže prekonať prísne zákony hmotnej prírody jednoducho tak, že sa odovzdá lotosovým nohám Śrī Kṛṣṇu, Najvyššej Božskej Osobnosti. Môžeme sa teda spýtať, ako je možné, že sa učení filozofi, vedci, obchodníci, vládni činitelia a ostatní vodcovia spoločnosti neodovzdajú lotosovým nohám Śrī Kṛṣṇu, všemocnej Božskej Osoby? Títo ľudia sa rôznymi spôsobmi snažia dosiahnuť mukti, vyslobodenie zo zákonov hmotnej prírody. Stroja veľké plány a veľa rokov a životov sa veľmi vytrvalo snažia. No ak je možné dosiahnuť vyslobodenie jednoduchým odovzdaním sa Kṛṣṇovi, prečo potom títo inteligentní, ťažko pracujúci vodcovia neprijmú túto jednoduchú metódu?

Diz-se no Bhagavad-gītā que, pelo simples fato de render-se aos pés de lótus da Suprema Personalidade, Kṛṣṇa, é possível sobrepujar as estritas leis da natureza material. Neste ponto, surge a pergunta: Por que é que filósofos instruídos, cientistas, homens de negócios, administradores e todos os líderes dos homens comuns não se rendem aos pés de lótus de Śrī Kṛṣṇa, a todo-poderosa Personalidade de Deus? Mukti, ou ficar livre das leis da natureza material, é algo que os líderes da humanidade tentam alcançar, empreendendo diferentes esforços, traçando altos planos e perseverando durante muitíssimos anos e nascimentos. Mas se esta liberação é possível pela simples rendição aos pés de lótus da Suprema Personalidade de Deus, então, por que estes líderes inteligentes e trabalhadores não adotam este método simples?

Bhagavad-gītā na to odpovedá veľmi jasne. Skutočne učení vodcovia spoločnosti ako sú Brahmā, Śiva, Kapila, Kumārovia, Manu, Vyāsa, Devala, Asita, Janaka, Prahlāda, Bali a neskôr Madhvācārya, Rāmānujācārya, Śrī Caitanya Mahāprabhu a mnohí ďalší, ktorí sú skutočnými filozofmi, vedcami, politikmi, učencami a administrátormi, sa odovzdajú lotosovým nohám Najvyššej Osoby, všemocnej autority. Tí však, ktorí sa vydávajú za filozofov, vedcov, politikov, vzdelancov a tak ďalej, aby si vylepšili svoje hmotné pomery, sa nikdy nevydajú na cestu Najvyššieho Pána, ani nekonajú podľa Jeho plánu. Keďže títo ľudia nemajú ani poňatie o Bohu, jednoducho stroja svetské plány a prehlbujú tak problémy hmotného sveta v snahe riešiť ich. Hmotná energia (príroda) je však taká mocná, že sa môže spriečiť neoprávneným plánom ateistov a zničiť úsilie „plánovacích komisií“.

O Gītā responde a esta pergunta mui francamente. Aqueles líderes da sociedade que são de fato eruditos, tais como Brahmā, Śiva, Kapila, os Kumāras, Manu, Vyāsa, Devala, Asita, Janaka, Prahlāda, Bali e, mais recentemente, Madhvācārya, Rāmānujācārya, Śrī Caitanya e muitos outros — que são legítimos filósofos, políticos, educadores, cientistas, etc. — rendem-se aos pés de lótus da Pessoa Suprema, a autoridade todo-poderosa. Aqueles que não são verdadeiros filósofos, cientistas, educadores, administradores, etc., mas que em troca de ganho material, assumem tal posição, não aceitam o plano ou o caminho delineado pelo Senhor Supremo. Eles não têm nenhuma idéia a respeito de Deus; tudo o que fazem é fabricar seus próprios planos mundanos e em conseqüência complicam os problemas da existência material com suas vãs tentativas de resolvê-los. Porque é tão poderosa, a energia (natureza) material pode resistir aos planos não-autorizados dos ateus e frustrar o conhecimento das “comissões de planejamento”.

Týchto ateistických „plánovačov“ opisuje Kṛṣṇa slovom duṣkṛtinaḥ, neznabohovia, t.j. opak tých, ktorí vykonávajú záslužnú prácu (kṛti — záslužná činnosť). Ateistický plánovač je niekedy veľmi inteligentný a obdivuhodný, lebo na všetky veľké plány, dobré i zlé, je potrebná inteligencia. Keďže však svoju inteligenciu používa nevhodne, teda proti vôli Najvyššieho Pána, volá sa duśkṛtī, čo naznačuje, že svoju inteligenciu a snahu používa nesprávne.

Os planejadores ateus são aqui descritos com a palavra duṣkṛtinaḥ, ou “descrentes”. Kṛtī refere-se a alguém que executou trabalho meritório. O planejador ateu é às vezes muito inteligente, e louvável também, porque é preciso inteligência para executar qualquer plano gigantesco, bom ou mau. Porém, como o cérebro do ateu é indevidamente utilizado em oposição ao plano do Senhor Supremo, o planejador ateu é chamado duṣkṛtī, o que indica que sua inteligência e esforços são mal dirigidos.

V Bhagavad-gīte sa jasne hovorí, že hmotná energia koná všetko podľa pokynov Najvyššieho Pána. Nemá žiadnu nezávislú silu; je ako tieň, ktorý sa pohybuje podľa pohybu predmetu, ktorý ho vrhá. Napriek tomu je hmotná príroda veľmi mocná a ateista pre svoju bezbožnosť nemôže pochopiť, ako pracuje, a nepozná ani božský plán Najvyššieho Pána. Keďže je v zajatí ilúzie a ovplyvňujú ho kvality vášne a nevedomosti, všetky jeho plány sú odsúdené k zániku. Tak to bolo aj s Hiraṇyakaśipuom a Rāvaṇom. Hoci boli obaja veľkí vedci, filozofi, politici a vzdelanci, ich plány boly zmarené. Títo neveriaci ľudia sa rozdeľujú na štyri skupiny:

No Gītā, menciona-se claramente que a energia material funciona sob a completa direção do Senhor Supremo. Ela não tem autoridade independente e funciona como a sombra que se move conforme os movimentos de um objeto. Mesmo assim, esta energia é muito poderosa, e o ateu, devido a seu temperamento ímpio, não pode saber como ela funciona; nem pode conhecer o plano do Senhor Supremo. Sob a ilusão e sob os modos da paixão e da ignorância, todos os seus planos malogram-se, como aconteceu com Hiraṇyakaśipu e Rāvaṇa, cujos planos foram reduzidos a cinzas embora ambos materialmente tivessem a erudição de cientistas, filósofos, administradores e educadores. Estes duṣkṛtinas, ou descrentes, são de quatro tipos diferentes, como se delineia abaixo:

1. Slovom mūḍha sa označujú ľudia očividne hlúpi, podobní ťažko pracujúcim oslom. Sami si chcú užívať plody svojej práce a nechcú ich obetovať Najvyššiemu. Typické ťažné zviera je osol, ktorého pán núti ťažko pracovať vo dne v noci. Osol je spokojný, keď môže naplniť svoj žalúdok trochou trávy, chvíľku si zdriemnuť so strachom, že od pána dostane bičom, a svoj pohlavný pud ukája s rizikom, že ho oslica kopne. Niekedy vyspevuje svoju poéziu či filozofiu, ale jeho hýkanie iba vyrušuje ostatných. V tejto situácii sa nachádza ten, kto pracuje kvôli plodom a nevie, pre koho by mal v skutočnosti pracovať. Nevie, že karma (čin) je určená pre yajñu (obeť).

(1) Os mūḍhas são aqueles que são grosseiramente tolos, como burros de carga que trabalham arduamente. Eles querem gozar sozinhos os frutos de seu trabalho, e por isso negam-se a compartilhá-los com o Supremo. O exemplo típico do burro de carga é o asno. O dono deste animal humilde coloca-o para trabalhar mui arduamente. O asno na verdade não sabe para quem trabalha tão arduamente dia e noite. Ele fica satisfeito enchendo o estômago com um feixe de capim, dormindo só alguns instantes porque tem medo de ser espancado pelo dono e satisfazendo o apetite sexual com o risco de ser repetidamente escoiceado por sua parceira. O asno, às vezes, canta poesia e filosofia, mas esse seu zurrar só perturba os outros. Esta é a posição do trabalhador fruitivo tolo que não sabe para quem deve trabalhar. Ele não sabe que karma (ação) destina-se a yajña (sacrifício).

Ľudia, ktorí vo dne v noci ťažko pracujú, aby si splnili povinnosti, ktoré sami vymysleli, často tvrdia, že nemajú čas počúvať o nesmrteľnosti živej bytosti. Hoci sa títo hlúpi ľudia môžu tešiť iba z malého zlomku svojho ťažko získaného výsledku, považujú pominuteľné hmotné pôžitky za to najdôležitejšie v živote. Niekedy pracujú pre hmotný zisk bez prestávky, a aj keď majú žalúdočné vredy, ťažkosti s trávením a sotva čas na jedlo, pracujú vo dne v noci, len aby uspokojili svoje iluzórne plány. Neuvedomujú si, kto je ich skutočným pánom, a strácajú svoj drahocenný čas slúžením mamonu. Nanešťastie sa nikdy neodovzdajú Najvyššiemu Pánovi všetkých pánov a nikdy si neurobia čas, aby mohli o ňom načúvať zo správnych zdrojov. Tak ako prasa dáva prednosť výkalom pred sladkosťami z masla a cukru, dáva aj hlúpy materialista prednosť rôznym, pre zmysly príťažlivým, pominuteľným senzáciám svetského charakteru. No len veľmi zriedka si nájde čas počúvať o večnej živej sile, ktorá hýbe hmotným svetom.

Com muita freqüência, aqueles que dia e noite trabalham mui arduamente para aliviar a carga dos deveres criados por eles mesmos dizem que não têm tempo para ouvir sobre a imortalidade do ser vivo. Para esses mūḍhas, os ganhos materiais, que são destrutíveis, são tudo o que existe na vida — apesar do fato de os mūḍhas gozarem só uma pequena fração do fruto do trabalho. Às vezes, em troca de ganho fruitivo eles passam dias e noites em claro e, embora possam ter úlceras ou indigestão, eles se satisfazem sem comer praticamente nada; estando só absortos a trabalhar arduamente dia e noite para o benefício de patrões enganosos. Não conhecendo seu verdadeiro dono, os trabalhadores tolos perdem seu precioso tempo servindo ao dinheiro. Infelizmente, eles nunca se rendem ao supremo senhor de todos os senhores, nem reservam tempo para ouvir as fontes apropriadas falarem a respeito dEle. Os porcos que comem excremento não se interessam por doces feitos de açúcar e ghī. Da mesma forma, o trabalhador tolo continuará a bombardear seus sentidos, ouvindo incansavelmente as notícias a respeito do efêmero mundo secular, mas terá muito pouco tempo para ouvir sobre a força viva eterna que movimenta o mundo material.

2. Druhá skupina neznabohov sa volá narādhama, čo znamená „najnižší z ľudí“. Nara znamená človek a adhama najnižší. Z 8 400 000 druhov živých tvorov je ľudských 400 000. Medzi nimi je veľa nižších foriem ľudského života, ktoré sú vlastne necivilizované. K civilizovaným ľuďom patria tí, ktorí sa chovajú podľa predpísaných zásad spoločenského, politického a náboženského života. Do tejto skupiny patria sociálne a politicky uvedomelí ľudia, ktorí však nemajú žiadne duchovné zásady. Také náboženstvo neuznávajúce osobného Boha nie je náboženstvom, pretože zmyslom náboženstva je spoznať Absolútnu Pravdu a vzťah k Nej. Śrī Kṛṣṇa jasne hovorí v Bhagavad-gīte, že niet vyššej autority než je On a že On je Absolútna Pravda. Civilizovaný ľudský život je určený na to, aby umožnil človeku prebudiť stratené vedomie o jeho večnom vzťahu k všemocnej Absolútnej Pravde, Božskej Osobnosti, Śrī Kṛṣṇovi. Kto na túto možnosť zabúda, je označovaný ako narādhama.

Zo zjavených písiem sa dozvedáme, že kým je dieťa v matkinom lone (čo je dosť nepríjemná situácia), prosí Boha o vyslobodenie a sľubuje, že bude uctievať iba Jeho, len čo sa dostane von. Pre každú živú bytosť je celkom prirodzené modliť sa k Bohu, keď sa nachádza v ťažkej situácii, lebo všetky bytosti sú s Ním večne späté. Pod vplyvom māye, iluzórnej energie, však dieťa po pôrode zabudne na ťažkosti narodenia a na svojho vysloboditeľa.

(2) Outra classe de duṣkṛtī, ou descrente, chama-se narādhama, ou o mais baixo da humanidade. Nara significa ser humano, e adhama, o mais baixo. Dos oito milhões e quatrocentas mil diferentes espécies de seres vivos, há quatrocentas mil espécies humanas. Destas, há inúmeras formas inferiores de vida humana que são na maioria incivilizadas. Os seres humanos civilizados são aqueles que têm princípios reguladores da vida social, política e religiosa. Aqueles que são social e politicamente desenvolvidos mas que não têm princípios religiosos devem ser considerados narādhamas. Tampouco a religião sem Deus é religião, porque o propósito de seguir princípios religiosos é conhecer a Verdade Suprema e a relação que há entre o homem e Ele. No Gītā, a Personalidade de Deus afirma claramente que não há autoridade superior a Ele e que Ele é a Verdade Suprema. A forma de vida humana civilizada serve para o homem reatar sua relação eterna com a Verdade Suprema, a Personalidade de Deus, Śrī Kṛṣṇa, que é todo-poderoso. Qualquer um que perca esta oportunidade é classificado como narādhama. As escrituras reveladas nos informam que quando no ventre da mãe (uma situação extremamente desconfortável), o bebê ora a Deus, pedindo-Lhe que o salve, e promete adorar só a Ele logo que sair. Orar a Deus quando está em dificuldade é um instinto natural de cada ser vivo porque todos estão eternamente relacionados com Deus. Mas após o parto, a criança esquece-se das dificuldades do nascimento e esquece-se, também, do seu libertador, estando influenciada por māyā, a energia ilusória.

Potom je povinnosťou rodičov, aby v deťoch zobudili spiace vedomie Boha. V Manu-smṛti, ktoré je vodítkom náboženského života, sa uvádza desať očisťovacích spôsobov určených na prebudenie vedomia Boha vo varṇāśramskej spoločnosti. Dnes sa však nikto prísne neriadi podľa týchto zásad, a preto sú takmer všetci ľudia (99,9 percent) na veľmi nízkej úrovni.

É dever dos guardiães das crianças reviver a consciência divina que está latente nelas. Os dez processos de cerimônias reformatórias, como prescreve o Manu-smṛti, que é o guia para os princípios religiosos, servem para reviver a consciência de Deus no sistema de varṇāśrama. Entretanto, no momento atual nenhum processo é seguido estritamente em parte alguma do mundo, e por isso 99,9 por cento da população é narādhama.

Keď sa z celej spoločnosti stanú narādhamovia, prirodzene sa ich takzvané vzdelanie a veda stanú vplyvom všemocnej hmotnej energie bezcenné. Podľa Bhagavad-gīty je učený ten, kto na múdreho brāhmaṇa, psa, kravu, slona či pojedača psov hľadí rovnako. Taký pohľad má čistý oddaný.

Śrī Nityānanda Prabhu, ktorý je inkarnáciou Boha v podobe dokonalého učiteľa, oslobodil dvoch typických narādhamov, bratov Jagāya a Mādhāya, a tak ukázal, ako môže byť čistý oddaný milosrdný k najnižším z ľudských tvorov. Takže aj najnižší z ľudí, ktorého zavrhol samotný Pán, môže obnoviť svoje duchovné vedomie vďaka milosti oddaného.

Quando a população inteira se torna narādhama, naturalmente toda a sua aparente instrução se invalida ou desaparece devido à todo-poderosa energia da natureza física. Segundo o padrão do Gītā, erudito é aquele que vê em termos de igualdade o brāhmaṇa instruído, o cachorro, a vaca, o elefante e o comedor de cachorro. Esta é a visão de um verdadeiro devoto. Śrī Nityānanda Prabhu, que é a encarnação de Deus como mestre divino, libertou os narādhamas típicos, os irmãos Jagāi e Mādhāi, e mostrou como a misericórdia de um verdadeiro devoto é concedida aos mais baixos da humanidade. Assim, o narādhama que está condenado pela Personalidade de Deus pode reviver sua consciência espiritual somente pela misericórdia de um devoto.

Śrī Caitanya Mahāprabhu odporúčal ľuďom pri kázaní láskyplnej oddanej služby (bhāgavata-dharma), aby pozorne načúvali posolstvu Najvyššieho Pána. Bhagavad-gītā tvorí jadro tohto posolstva. Aj najnižší z ľudí môžu dosiahnuť vyslobodenie pokorným načúvaním. Nanešťastie však odmietajú počúvať tieto pokyny, nehovoriac o odovzdaní sa Pánovej vôli. Narādhamovia úplne zanedbávajú túto najdôležitejšiu povinnosť človeka.

Śrī Caitanya Mahāprabhu, ao propagar o bhāgavata-dharma, ou as atividades dos devotos, recomendou que as pessoas ouçam com submissão a mensagem da Personalidade de Deus. A essência dessa mensagem é o Bhagavad-gītā. Os mais baixos dentre os seres humanos somente podem ser salvos por este processo que consiste em ouvir com submissão, porém, se por infortúnio, eles se recusam até mesmo a dar ouvidos a essas mensagens, então, o que se dizer de renderem-se à vontade do Senhor Supremo? Os narādhamas, ou os mais baixos da humanidade, negligenciarão completamente o dever primordial do ser humano.

3. Tretia skupina neveriacich sa nazýva māyayāpahṛta-jñānaḥ, teda ľudia, ktorých obsiahle poznanie vyšlo nazmar vplyvom iluzórnej hmotnej energie. Títo ľudia bývajú zvyčajne veľmi učení filozofi, básnici, spisovatelia, vedci a podobne, no iluzórna energia ich zviedla na scestie, a preto konajú proti vôli Najvyššieho Pána.

(3) A próxima classe de duṣkṛtī chama-se māyayāpahṛta-jñānāḥ, ou aqueles cujo conhecimento erudito foi anulado pela influência da energia ilusória material. Eles são na maioria indivíduos muito eruditos — grandes filósofos, poetas, literatos, cientistas, etc. — mas a energia ilusória os desorienta, e por isso eles desobedecem ao Senhor Supremo.

V dnešnej dobe je ich veľa, dokonca aj medzi „znalcami“ Bhagavad-gīty. Śrī Kṛṣṇa v Bhagavad-gīte jasne a zrozumiteľne hovorí, že On je Najvyššia Božská Osobnosť, že sa Mu nikto nevyrovná a že nikto nie je mocnejší než On. On je tiež otcom Brahmu, praotca ľudského pokolenia. V skutočnosti sa o Kṛṣṇovi hovorí, že nie je len Brahmovým otcom, ale aj otcom všetkých životných druhov. Je príčinou neosobného Brahmanu i lokalizovanej Paramātmy, ktorá sídli v srdciach všetkých bytostí ako Nadduša. Najvyšší Pán, Śrī Kṛṣṇa, je pôvodný zdroj všetkého a všetkým odporúča, aby sa odovzdali Jeho lotosovým nohám. Napriek všetkým týmto jasným výrokom hanobia ľudia z tejto skupiny Najvyššieho Pána a považujú Ho za obyčajného človeka. Nevedia, že ľudské telo, táto výsadná podoba, je stvorené podľa večnej a transcendentálnej podoby Najvyššieho Pána.

Há um grande número de māyayāpahṛta-jñānāḥ no momento atual, mesmo entre os estudiosos do Bhagavad-gītā. No Gītā, em linguagem simples e clara, afirma-se que Śrī Kṛṣṇa é a Suprema Personalidade de Deus. Não há ninguém igual ou superior a Ele. Ele é mencionado como o pai de Brahmā, o pai original de todos os seres humanos. De fato, diz-se que Śrī Kṛṣṇa é não só o pai de Brahmā, mas também o pai de todas as espécies de vida. Ele é a raiz do Brahman impessoal e do Paramātmā; a Superalma em cada entidade é Sua porção plenária. Ele é a fonte de tudo, e aconselha-se que todos se rendam a Seus pés de lótus. Apesar de todas essas afirmações claras, os māyayāpahṛta-jñānāḥ zombam da personalidade do Senhor Supremo e O consideram como um outro mero ser humano. Eles não sabem que a abençoada forma humana de vida, é traçada com base nas feições eternas e transcendentais do Senhor Supremo.

Okrem toho sa pokúšajú o neoprávnené výklady Bhagavad-gīty, ktoré sú chybné, lebo nie sú v postupnosti duchovných učiteľov, a sú teda iba prekážkou na ceste k duchovnému poznaniu. Títo zblúdilí komentátori sa neodovzdajú Kṛṣṇovi a ani ostatných neučia riadiť sa touto základnou zásadou.

Todas as interpretações do Gītā, desautorizadamente feitas pela classe dos māyayāpahṛta-jñānāḥ, ou seja, daqueles que não pertencem ao sistema do paramparā, são os vários obstáculos no caminho da compreensão espiritual. Iludidos, esses intérpretes não se rendem aos pés de lótus de Śrī Kṛṣṇa, nem ensinam os outros a seguirem este princípio.

4. Posledná skupina neznabohov sa nazýva āsuraṁ bhāvam āśritaḥ, čiže ľudia s démonskou mentalitou. Tento druh ľudí je doslova ateistický. Niektorí z nich tvrdia, že Najvyšší Pán nemôže nikdy zostúpiť do hmotného sveta, ale nemôžu podať jediný dôkaz, prečo by to nebolo možné. Iní zas tvrdia, že Boh, Najvyššia Absolútna Pravda, je podrobený neosobnému rysu, hoci Bhagavad-gītā tvrdí pravý opak. Títo ateisti závidia Najvyššej Božskej Osobnosti, a preto predkladajú falošné „inkarnácie“, ktoré sú výtvorom ich mozgu. Ľudia, ktorých životnou zásadou je zosmiešňovať Božskú Osobnosť, sa nikdy nemôžu odovzdať lotosovým nohám Śrī Kṛṣṇu.

(4) A última classe de duṣkṛtī chama-se āsuraṁ bhāvam āśritāḥ, ou aqueles cujos princípios são demoníacos. Esta classe é declaradamente ateísta. Alguns deles argumentam que o Senhor Supremo jamais pode descer a este mundo material, mas não conseguem explicar de maneira convincente por que é que o Senhor não adotaria este procedimento. Também há aqueles que O consideram subordinado ao aspecto impessoal, embora o Gītā declare exatamente o oposto. Invejoso da Suprema Personalidade de Deus, o ateu apresentará um grande número de encarnações ilícitas, produzidas na fábrica de seu cérebro. Essas pessoas, cujo próprio princípio de vida é criticar a Personalidade de Deus, não podem render-se aos pés de lótus de Śrī Kṛṣṇa.

Śrī Yāmunācārya Albandaru z južnej Indie sa modlil: „Môj Pane! Ľudia, ktorých priťahujú ateistické zásady, Ťa nespoznajú napriek tomu, že máš neobyčajné vlastnosti, podoby a činnosti, napriek tomu, že je Tvoja existencia potvrdená vo všetkých zjavených písmach v kvalite dobra a napriek tomu, že Ťa uznávajú slávne osobnosti, ktoré sú známe svojimi duchovnými znalosťami v transcendentálnej vede a zbožnými vlastnosťami.“

Śrī Yāmunācārya Albandaru, do Sul da Índia, disse: “Ó meu Senhor! Você não pode ser conhecido por quem está envolvido com os princípios ateístas, apesar de Suas qualidades, aspectos e atividades incomuns, apesar do fato de que todas as escrituras reveladas que estão no modo da bondade façam a descrição de Sua personalidade e apesar de Você ser reconhecido pelas autoridades famosas, célebres por seu profundo conhecimento da ciência transcendental e situadas nas qualidades divinas”.

Preto sa (1) ľudia očividne hlúpi, (2) najnižší z ľudí, (3) oklamaní špekulanti a (4) zarytí ateisti, napriek radám písiem a autorít nikdy neodovzdajú lotosovým nohám Najvyššieho Pána.

Portanto, (1) as pessoas grosseiramente tolas; (2) os mais baixos da humanidade; (3) os especuladores iludidos; e (4) aqueles que, como se mencionou acima, professam o ateísmo, jamais se rendem aos pés de lótus da Personalidade de Deus apesar de todos os conselhos das escrituras e das autoridades.