Skip to main content

KAPITOLA SIEDMA

Poznanie o Absolútnom

Verš

śrī-bhagavān uvāca
mayy āsakta-manāḥ pārtha
yogaṁ yuñjan mad-āśrayaḥ
asaṁśayaṁ samagraṁ māṁ
yathā jñāsyasi tac chṛṇu

Synonyma

śrī-bhagavān uvāca — Najvyšší Pán riekol; mayi — na Mňa; āsakta-manāḥ — upni svoju myseľ; pārtha — ó, syn Pṛthy; yogam — sebarealizácia; yuñjan — rob; mat-āśrayaḥ — upni na Mňa svoju myseľ; asaṁśayam — bez pochýb; samagram — úplne; mām — na Mňa; yathā — ako; jñāsyasi — môžeš spoznať; tat — to; śṛṇu — počuj.

Překlad

Vznešený riekol: „Počuj, ó, syn Pṛthy, ako Ma môžeš plne spoznať, ak budeš vykonávať yogu plne si Ma vedomý, s mysľou na Mňa uprenou a zbavený akýchkoľvek pochybností.

Význam

V siedmej kapitole Bhagavad-gīty je úplne opísaná povaha vedomia Kṛṣṇu. Kṛṣṇa má všetky vznešené atribúty a v tejto kapitole je opísané, ako ich prejavuje. Ďalej sa tu píše o štyroch druhoch šťastných ľudí, ktorých Kṛṣṇa priťahuje, a štyroch druhoch ľudí nešťastných, ktorí sa Mu nikdy neodovzdávajú.

V prvých šiestich kapitolách Bhagavad-gīty je živá bytosť opísaná ako nehmotná duša, ktorá má schopnosť realizovať svoju pravú identitu prostredníctvom rozličných druhov yog. Na konci šiestej kapitoly sa jasne hovorí, že sústavné sústredenie mysle na Kṛṣṇu, alebo inými slovami vedomie Kṛṣṇu, je najvyšším druhom yogy. Absolútnu Pravdu nemôžeme celkom spoznať, ak všetky svoje myšlienky nesústredíme na Kṛṣṇu. Realizácie neosobného brahmajyoti a Paramātmy sú neúplné, lebo poskytujú iba čiastočné poznanie Absolútnej Pravdy. Úplné a vedecké poznanie je Kṛṣṇa a človeku vedomému si Kṛṣṇu sa všetko vyjaví. Ak má človek úplné vedomie Kṛṣṇu, nepochybuje o tom, že Kṛṣṇa je najvyššie poznanie. Rôzne yogy sú len stupňami na ceste k vedomiu Kṛṣṇu. Ten, kto sa zapojí priamo do bhakti-yogy, získa automaticky úplné poznanie o všetkom: o brahmajyoti, Paramātme, Absolútnej Pravde, o živých bytostiach, hmotnej prírode i o jej rozličných prejavoch.

Yogu by sme mali vykonávať podľa pokynov posledného verša šiestej kapitoly — sústredením mysle na Kṛṣṇu, čo je možné deviatimi spôsobmi, z ktorých śravanam (načúvanie o Kṛṣṇovi) je prvým a najdôležitejším. Kṛṣṇa preto hovorí Arjunovi: tac chṛṇu. „Vypočuj Ma.“ Śrī Kṛṣṇa je najvyššia autorita, a ak počúvame Jeho slová, získavame najlepšiu príležitosť pre pokrok na ceste oddanosti. Preto sa musíme učiť priamo od Kṛṣṇu alebo Jeho čistého oddaného, a nie od človeka, ktorý nie je odovzdaný Bohu, lebo spyšnel kvôli svojmu akademickému vzdelaniu.

V Śrīmad-Bhāgavatame (1.2.17-21) je bližšie opísané, ako môžeme pochopiť Kṛṣṇu, Najvyššiu Božskú Osobnosť, Absolútnu Pravdu:

śṛṇvatāṁ sva-kathāḥ kṛṣṇaḥ
puṇya-śravaṇa-kīrtanaḥ
hṛdy antaḥ-stho hy abhadrāṇi
vidhunoti suhṛt satām
naṣṭa-prāyeṣv abhadreṣu
nityaṁ bhāgavata-sevayā
bhagavaty uttama-śloke
bhaktir bhavati naiṣṭhikī
tadā rajas-tamo-bhāvāḥ
kāma-lobhādayaś ca ye
ceta etair anāviddhaṁ
sthitaṁ sattve prasīdati
evaṁ prasanna-manaso
bhagavad-bhakti-yogataḥ
bhagavat-tattva-vijñānaṁ
mukta-saṅgasya jāyate
bhidyate hṛdaya-granthiś
chidyante sarva-saṁśayāḥ
kṣīyante cāsya karmāṇi
dṛṣṭa evātmanīśvare

„Načúvať rozprávaniu o Kṛṣṇovi, tak ako je zaznamenané vo vedskych písmach, alebo počúvať priamo Jeho slová z Bhagavad-gīty, je tá istá pravá činnosť. Śrī Kṛṣṇa, sídliaci v srdciach všetkých, sa chová ako najlepší priateľ a očisťuje oddaného, ktorý o Ňom stále načúva. Takto oddaný prirodzene prebúdza svoje driemajúce transcendentálne poznanie. Čím viac počúva o Kṛṣṇovi zo Śrīmad-Bhāgavatamu a od oddaných, tým je odhodlanejší slúžiť Pánovi. Rozvojom oddanej služby sa dostáva spod vplyvu vášne a nevedomosti, a tým slabne aj jeho hmotná žiadostivosť a chamtivosť. Len čo sa odstránia tieto nečistoty, spočinie oddaný v čistej kvalite dobra a oživený oddanou službou plne pochopí náuku o Bohu. Tak bhakti-yoga rozotne hrubé uzly hmotných pút a umožní človeku okamžite dosiahnuť štádium poznania Absolútnej Pravdy, Najvyššej Božskej Osobnosti, asaṁśayaṁ samagram.“

Vede o Kṛṣṇovi môžeme teda porozumieť iba prostredníctvom načúvania od samotného Kṛṣṇu alebo Jeho oddaného.

Verš

jñānaṁ te ’haṁ sa-vijñānam
idaṁ vakṣyāmy aśeṣataḥ
yaj jñātvā neha bhūyo ’nyaj
jñātavyam avaśiṣyate

Synonyma

jñānam — poznanie o hmotnom svete; te — tebe; aham — Ja; sa — s; vijñānam — duchovné poznanie; idam — toto; vakṣyāmi — vyjavím; aśeṣataḥ — bezo zvyšku; yat — ktoré; jñātvā — poznáš; na — nie; iha — tu (v tomto svete); bhūyaḥ — ďalej; anyat — nič viac; jñātavyam — poznateľné; avaśiṣyate — zostáva.

Překlad

Teraz ti bezo zvyšku vyjavím hmotné i duchovné poznanie, a keď si ho osvojíš, nebude už nič, čo by si mal poznať.

Význam

Dokonalé poznanie znamená poznať hmotný i duchovný svet a ich zdroj. To je transcendentálne poznanie. Keďže Arjuna je Kṛṣṇov dôverný oddaný a priateľ, chce mu Kṛṣṇa vyjaviť toto poznanie. Na začiatku štvrtej kapitoly vysvetlil Śrī Kṛṣṇa to, čo tu opäť potvrdzuje: dokonalé poznanie možno získať jedine od Jeho čistého oddaného v priamej učeníckej postupnosti, začínajúcej samotným Kṛṣṇom. Preto musíme byť dostatočne múdri na to, aby sme spoznali prameň všetkého poznania, ktorý je príčinou všetkých príčin a jediným predmetom meditácie všetkých yogových systémov. Keď človek spozná príčinu všetkých príčin, dozvie sa o všetkom poznateľnom a nič mu nezostane neznáme. Vedy to potvrdzujú takto: kasmin bhagavo vijñāte sarvam idaṁ vijñātaṁ bhavati (Muṇḍaka Upaniṣad 1.3).

Verš

manuṣyāṇāṁ sahasreṣu
kaścid yatati siddhaye
yatatām api siddhānāṁ
kaścin māṁ vetti tattvataḥ

Synonyma

manuṣyāṇām — medzi ľuďmi; sahasreṣu — z mnohých tisícov; kaścit — kto; yatati — sa snaží; siddhaye — o dokonalosť; yatatām — z tých, kto sa tak snažia; api — vskutku; siddhānām — z tých, ktorí dosiahli dokonalosť; kaścit — málo; mām — Mňa; vetti — pozná; tattvataḥ — pravdivo.

Překlad

Z mnohých tisícov ľudí snáď len jeden usiluje o dokonalosť a z tých, ktorí ju dosiahli, Ma možno jediný pozná pravdivo.

Význam

Sú rôzne druhy ľudí a medzi tisícami sa nájde možno jeden, ktorý sa naozaj zaujíma o duchovný život, aby prehĺbil svoje poznanie o tele, duši a Absolútnej Pravde. Zvyčajne sa ľudia zamestnávajú zvieracími činnosťami — jedením, spaním, párením a bránením sa; málokto sa však zaujíma o transcendentálne poznanie. Prvých šesť kapitol Bhagavad-gīty je určených pre tých, ktorí sa zaujímajú o transcendentálne poznanie, objasňujúce povahu individuálnej duše a Najvyššej Duše a opisujúce rozličné metódy duchovnej realizácie, ako jñāna-yogu, dhyāna-yogu a rozlišovanie medzi dušou a hmotou. Kṛṣṇu môžu poznať len ľudia, ktorí sa Mu odovzdali. Ostatní transcendentalisti môžu realizovať neosobný Brahman, pretože to je jednoduchšie než pochopiť Kṛṣṇu. Kṛṣṇa je Najvyššia Osoba a stojí nad poznaním neosobného Brahmanu a lokalizovanej Paramātmy. Yogīni a jñānīovia bývajú zmätení pri svojich pokusoch pochopiť Kṛṣṇu, hoci najväčší z neosobných filozofov, Śrīpāda Śaṅkarācārya, uznal vo svojom komentári k Bhagavad-gīte, že Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť. Jeho stúpenci však neprijímajú Kṛṣṇu v tomto duchu, pretože poznať Kṛṣṇu je veľmi ťažké dokonca aj pre tých, ktorí zrealizovali neosobný Brahman.

Īśvaraḥ paramaḥ kṛṣṇaḥ sac-cid-ānanda-vigrahaḥ/ anādir ādir govindaḥ sarva-kāraṇa-kāraṇam. „Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, je príčinou všetkých príčin; pôvodný Pán Govinda a Jeho podoba je večná, plná poznania a blaženosti.“ Pre neoddaného je veľmi ťažké Ho spoznať. Aj keď neoddaní tvrdia, že cesta bhakti je veľmi jednoduchá, sami sa jej nedokážu venovať. Ak je cesta bhakti taká ľahká, prečo používajú ťažšie metódy? V skutočnosti nie je cesta bhakti taká jednoduchá. Takzvaná bhakti-yoga, ktorou sa zaoberajú neoprávnení ľudia bez poznania skutočnej bhakti, je možno ľahká, ale špekulatívni učenci a filozofi odpadnú, keď majú dodržiavať zásady a pravidlá ozajstnej bhakti-yogy. Śrīla Rūpa Gosvāmī hovorí v Bhakti-rasāmṛta-sindhu (1.2.101):

śruti-smṛti-purāṇādi-
pañcarātra-vidhiṁ vinā
aikāntikī harer bhaktir
utpātāyaiva kalpate

„Oddaná služba Bohu, ktorá obchádza autorizované vedske písma, ako Upaniṣady, Purāṇy a Nārada-pañcarātru, je len zbytočným rušivým prvkom v spoločnosti.“

Ani človek, ktorý zrealizoval Brahman, ba ani yogīn, ktorý zrealizoval Paramātmu, nemôžu pochopiť, ako sa Śrī Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, môže narodiť ako syn matky Yaśody, alebo vystupovať ako Arjunov vozataj. Dokonca aj mocných polobohov niekedy pomýli Kṛṣṇova osobnosť (muhyanti yat sūrayaḥ), čo potvrdzuje vlastnými slovami: māṁ tu veda na kaścana. „Nikto Ma v skutočnosti nepozná takého, aký som.“ O tých, ktorí Ho trochu poznajú, hovorí: sa mahātmā sudurlabhaḥ. „Taká veľká duša je veľmi vzácna.“ Nikto, ani ten najväčší učenec alebo filozof, nemôže bez oddanej služby poznať Kṛṣṇu takého, aký je (tattvataḥ). Iba čistí oddaní môžu postihnúť niečo z Kṛṣṇových zvrchovaných a nepochopiteľných vlastností, krásy, bohatstva, slávy, sily, vedomostí a odriekania, lebo Kṛṣṇa je priateľsky naklonený všetkým Svojím oddaným. Je posledným stupňom realizácie Brahmanu a jedine oddaní Ho poznajú takého, aký je. To je potvrdené tiež v Bhakti-rasāmṛta-sindhu (1.2.234):

ataḥ śrī-kṛṣṇa-nāmādi
na bhaved grāhyam indriyaiḥ
sevonmukhe hi jihvādau
svayam eva sphuraty adaḥ

„Nikto nemôže pochopiť Kṛṣṇu takého, aký naozaj je, pomocou svojich hrubohmotných zmyslov. Zjavuje sa však Svojím oddaným, pretože je spokojný s ich transcendentálnou láskyplnou službou.“

Verš

bhūmir āpo ’nalo vāyuḥ
khaṁ mano buddhir eva ca
ahaṅkāra itīyaṁ me
bhinnā prakṛtir aṣṭadhā

Synonyma

bhūmiḥ — zem; āpaḥ — voda; analaḥ — oheň; vāyuḥ — vzduch; kham — éter; manaḥ — myseľ; buddhiḥ — inteligencia; eva — určite; ca — a; ahaṅkāraḥ — falošné ego; iti — tak; iyam — tieto; me — Moje; bhinnā — oddelené; prakṛtiḥ — energie; aṣṭadhā — osem.

Překlad

Zem, voda, oheň, vzduch, éter, myseľ, inteligencia a falošné ego — týchto osem prvkov tvorí Moje oddelené hmotné energie.

Význam

Veda o Bohu sa zaoberá podrobným štúdiom postavenia Boha a Jeho najrozličnejších energií. To, čo Kṛṣṇa prejavuje prostredníctvom puruṣāvatārov, Svojich expanzií, sa nazýva hmotná podstata, prakṛti. V Sātvata-tantre je to opísané takto:

viṣṇos tu trīṇi rūpāṇi
puruṣākhyāny atho viduḥ
ekaṁ tu mahataḥ sraṣṭṛ
dvitīyaṁ tv aṇḍa-saṁsthitam
tṛtīyaṁ sarva-bhūta-sthaṁ
tāni jñātvā vimucyate

„Za účelom stvorenia hmotného vesmíru berie Kṛṣṇa na Seba podobu troch Viṣṇuov. Prvý, Mahā-Viṣṇu, vytvára všetku hmotnú energiu, ktorá sa nazýva mahat-tattva. Druhý, Garbhodakaśāyī Viṣṇu, vstupuje do všetkých vesmírov, aby v každom z nich stvoril rozmanitosti. Tretí, Kṣīrodakaśāyī Viṣṇu, sa nachádza všade vo vesmíre ako všeprenikajúca Nadduša, Paramātma, a je prítomný v atómoch. Ten, kto pozná týchto troch Viṣṇuov, môže byť vyslobodený z hmotného otroctva.“

Hmotný vesmír je dočasný prejav jednej z Pánových energií. Tri vyššie zmienené Kṛṣṇove expanzie riadia všetky činnosti v hmotnom svete. Títo puruṣovia sa nazývajú inkarnácie. Kto nepozná vedu o Bohu, o Kṛṣṇovi, sa zvyčajne domnieva, že hmotný svet je stvorený pre pôžitok živých bytostí a že živé bytosti sú puruṣa — príčinou, užívateľmi a kontrolórmi. Podľa Bhagavad-gīty je tento ateistický názor nesprávny. V tomto verši sa uvádza, že Kṛṣṇa je pôvodnou príčinou hmotného prejavenia, čo potvrdzuje aj Śrīmad-Bhāgavatam. Rôzne zložky hmotného prejavu sú Pánove oddelené energie. Aj brahmajyoti, najvyšší cieľ impersonalistov, je Pánova duchovná energia prejavená v duchovnom nebi. Na rozdiel od vaikuṇṭhských planét nie sú v brahmajyoti žiadne rozmanitosti. Paramātmā je prechodný všeprenikajúci aspekt Kśīrodakaśāyī Viṣṇua. Nie je to večné prejavenie v duchovnom svete. Preto je niet pochýb, že Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, je Absolútna Pravda. On je zdrojom a Pánom všetkých oddelených a vnútorných energií.

Hmotná energia má podľa tohto verša osem základných prvkov, z ktorých prvých päť — zem, voda, oheň, vzduch a obloha, sú obrovské hrubohmotné výtvory, v ktorých je zahrnutých päť zmyslových predmetov. Sú to prejavenia hmotného zvuku, dotyku, tvaru, chuti a pachu. Hmotná veda sa zaoberá len týmito desiatimi zložkami a ničím iným. Ostatné tri — myseľ, inteligencia a falošné ego — materialisti obchádzajú. Ani filozofi, ktorí sa zaoberajú mentálnymi stavmi, nemajú dokonalé vedomosti, lebo nepoznajú konečný zdroj, Kṛṣṇu. Falošné ego „ja som“ a „to je moje“, ktoré je základným princípom hmotnej existencie, zahŕňa desať zmyslových orgánov pre hmotné činnosti: päť poznávacích orgánov (oči, uši, nos, jazyk a kožu) a päť činnostných orgánov (ruky, nohy, hrtan a ústroje rozmnožovacie a vylučovacie). Intelekt sa vzťahuje k totálnemu hmotnému stvoreniu, ktoré sa nazýva mahat-tattva. V hmotnom svete tak vzniká z ôsmich oddelených energií Boha dvadsaťštyri základných prvkov a touto náukou sa zaoberá ateistická filozofia sāṅkhya. Ateistickí filozofi sāṅkhyového učenia však vzhľadom na svoje obmedzené znalosti nevedia, že Kṛṣṇa je zdrojom všetkých prvkov a príčinou všetkých príčin. Predmetom ich štúdia je teda podľa Bhagavad-gīty iba vonkajšia Pánova energia.

Verš

apareyam itas tv anyāṁ
prakṛtiṁ viddhi me parām
jīva-bhūtāṁ mahā-bāho
yayedaṁ dhāryate jagat

Synonyma

aparā — nižšia; iyam — táto; itaḥ — okrem tejto; tu — však; anyām — inú; prakṛtim — energiu; viddhi — snaž sa pochopiť; me — Moja; parām — vyššia; jīva-bhūtām — živé bytosti; mahā-bāho — ó, bojovník mocných paží, Arjuna; yayā — touto; idam — tento; dhāryate — užívajú alebo vykorisťujú; jagat — hmotný svet.

Překlad

Ale vedz, ó, bojovník mocných paží, že okrem tejto nižšej energie mám ešte inú, vyššiu energiu, zahŕňajúcu živé bytosti, ktoré vykorisťujú zdroje hmotnej prírody.

Význam

V tomto verši sa jasne hovorí, že živé bytosti patria do vyššej podstaty alebo energie Najvyššieho Pána. Nižšia energia je hmota prejavujúca sa v rôznych prvkoch, ako je zem, voda, oheň, vzduch, éter, myseľ, inteligencia a falošné ego. Hrubohmotné i jemnohmotné prejavenia hmotnej prírody sú produktami nižšej energie. Živé bytosti, ktoré rôzne využívajú nižšiu energiu, patria do vyššej Pánovej energie a práve vďaka tejto vyššej energii je svet v činnosti. Vesmírny výtvor nemôže byť aktívny, kým ho neuvedie do pohybu vyššia energia, živá bytosť. Každú energiu napokon vždy ovláda jej zdroj. Individuálne bytosti sú tiež vždy ovládané Pánom — nemajú nezávislú existenciu. Nie sú nikdy rovnako mocné ako Pán, ako si myslia niektorí hlúpi ľudia. V Śrīmad-Bhāgavatame (10.87.30) sa opisuje rozdiel medzi individuálnymi bytosťami a Pánom takto:

aparimitā dhruvās tanu-bhṛto yadi sarva-gatās
tarhi na śāsyateti niyamo dhruva netarathā
ajani ca yan-mayaṁ tad avimucya niyantṛ bhavet
samam anujānatāṁ yad amataṁ mata-duṣṭatayā

„Ó, Najväčší a Večný! Keby živé bytosti boli večné a všadeprítomné ako Ty, neboli by pod Tvojou nadvládou. Keďže sú však nepatrnými zlomkami Tvojej energie, sú podriadené Tvojej zvrchovanej moci. Ozajstné vyslobodenie teda znamená, že živé bytosti sa odovzdajú do Tvojich rúk, a to im prinesie veľké šťastie. Len v tomto prirodzenom postavení sa môžu stať vládcami. Ľudia s obmedzenými znalosťami, ktorí obhajujú monistickú teóriu, že Boh a živé bytosti sú si po všetkých stránkach rovní, sú v skutočnosti pod vplyvom zlého a nečistého názoru.“

Zvrchovaný Pán, Śrī Kṛṣṇa, je jediným vládcom a všetky živé bytosti sú Mu podriadené. Tieto živé bytosti patria do Jeho vyššej energie, lebo kvalitatívne sa vyrovnajú Najvyššiemu, no nikdy sa Mu nevyrovnajú kvantitatívne. Zatiaľ čo živá bytosť (vyššia energia) využíva hrubohmotné a jemnohmotné nižšie energie, hmotu, zabúda na svoju pravú duchovnú myseľ a inteligenciu. Toto zabudnutie sa dá prisúdiť vplyvu hmoty na živú bytosť, no keď sa vyslobodí spod vplyvu iluzórnej energie, dosiahne mukti alebo vyslobodenie. Pod vplyvom hmotnej ilúzie si falošné ego myslí: „Ja som hmota a hmotné zisky patria mne.“ Skutočná povaha živej bytosti sa ukáže až vtedy, keď sa oslobodí od všetkých falošných predstáv, vrátane myšlienky úplného splynutia s Bohom. Môžeme teda pochopiť, že Bhagavad-gītā opisuje živú bytosť ako jednu z mnohých Pánových energií, a keď sa táto energia zbaví hmotného znečistenia, získa plné vedomie Kṛṣṇu alebo oslobodenie.

Verš

etad-yonīni bhūtāni
sarvāṇīty upadhāraya
ahaṁ kṛtsnasya jagataḥ
prabhavaḥ pralayas tathā

Synonyma

etat — v týchto (dvoch podstatách); yonīni — zdroj pôvodu; bhūtāni — všetko stvorené; sarvāṇi — všetko; iti — tak; upadhāraya — vedz; aham — Ja; kṛtsnasya — zahŕňam všetko; jagataḥ — vo svete; prabhavaḥ — prapôvodom výtvoru; pralayaḥ — zánikom; tathā — práve tak.

Překlad

Vedz, že všetko stvorené má svoj pôvod v týchto dvoch podstatách. Ja som pôvodom i zánikom všetkého hmotného i duchovného v tomto svete.

Význam

Všetko, čo jestvuje, je produktom hmoty a duše. Duša je základom stvorenia. Nevzniká v určitom štádiu hmotného vývoja. Naopak, hmotný svet sa manifestuje na základe duchovnej energie. Hmotné telo sa rozvíja len vďaka tomu, že v ňom sídli duša. Keďže sa v tele nachádza táto vyššia energia, hmotné telo sa rozvíja a mení sa z detstva do mladosti a do staroby. Podobne sa mení celý obrovský vesmír vďaka prítomnosti Nadduše, Viṣṇua.

Duša a hmota, ktoré spolu tvoria tento obrovský vesmír, sú dve pôvodné energie Boha. Śrī Kṛṣṇa je teda pôvodným zdrojom všetkého. Živá bytosť je maličká čiastočka Pána, ktorá môže manipuláciou s hmotnou energiou postaviť mrakodrap, továreň alebo mesto, ale nedokáže stvoriť vesmír. Jedine veľká duša alebo Nadduša dokáže stvoriť vesmír. Kṛṣṇa je pôvodom veľkých i malých duší, a preto je príčinou všetkých príčin. To potvrdzuje aj Kaṭha Upaniṣad (2.2.13): nityo nityānāṁ cetanaś cetanānām.

Verš

mattaḥ parataraṁ nānyat
kiñcid asti dhanañ-jaya
mayi sarvam idaṁ protaṁ
sūtre maṇi-gaṇā iva

Synonyma

mattaḥ — nado Mnou; para-taram — vyššie; na — nie; anyat kiñcit — hocičo; asti — je; dhanañjaya — ó, dobyvateľ bohatstva; mayi — na Mne; sarvam — všetko, čo jestvuje; idam — toto; protam — navlečené; sūtre — na šnúre; maṇi-gaṇāḥ — perly; iva — ako.

Překlad

Ó, Dhanañjaya, niet nič vyššieho nado Mnou. Všetko na Mne spočíva ako perly navlečené na šnúre.

Význam

Spor, či je Najvyššia Absolútna Pravda osobná či neosobná, je bežný. Bhagavad-gītā však nezvratne dokazuje, že Absolútna Pravda je Śrī Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť. Túto skutočnosť potvrdzujú mnohé verše. Predovšetkým je tu zdôraznené, že Absolútna Pravda je osoba. Potvrdzuje to aj Brahma-saṁhitā (5.1): īśvaraḥ paramaḥ kṛṣṇa sac-cid-ānanda-vigrahaḥ. „Najvyššia Absolútna Pravda je Najvyšší Pán, Śrī Kṛṣṇa, Govinda, ktorý je prvotným Pánom a zdrojom všetkých radostí. Jeho podoba je večná, plná poznania a blaženosti.“ Tieto autoritatívne výroky nemôžu nechať nikoho v pochybnostiach o tom, že Absolútna Pravda je Najvyššia Osoba, príčina všetkých príčin. Impersonalisti obyčajne stavajú svoje argumenty na vedskom výroku, ktorý je vyjadrený vo Śvetāśvatara Upaniṣade (3.10): tato yad uttarataraṁ tad arūpam anāmayam/ ya etad vidur amṛtās te bhavanti athetare duḥkham evāpiyanti. „Prvou bytosťou hmotného vesmíru je Brahmā, najvyšší zo všetkých polobohov, ľudí a zvierat. Nad Brahmom je však Transcendencia, ktorá nemá žiadnu hmotnú podobu a je bez akéhokoľvek hmotného znečistenia. Kto túto Transcendenciu spozná, stane sa tiež transcendentálnym. No kto Ju nezrealizuje, bude sa i naďalej trápiť v hmotnom svete.“

V tomto verši kladú impersonalisti veľký dôraz na slovo arūpam. Slovo arūpam však v tomto verši neznamená „neosobný, bez tvaru“. Len naznačuje, že Absolútna Pravda nemá žiadnu hmotnú podobu, pretože Jej podoba je večná, plná poznania a blaženosti, ako to opisuje vyššie citovaný verš z Brahma-saṁhity. Potvrdzujú to aj ďalšie verše vo Śvetāśvatara Upaniṣade (3.8-9):

vedāham etaṁ puruṣaṁ mahāntam
āditya-varṇaṁ tamasaḥ parastāt
tam eva viditvāti mṛtyum eti
nānyaḥ panthā vidyate ’yanāya
yasmāt paraṁ nāparam asti kiñcid
yasmān nāṇīyo no jyāyo ’sti kiñcit
vṛkṣa iva stabdho divi tiṣṭhaty ekas
tenedaṁ pūrṇaṁ puruṣeṇa sarvam

„Poznám Najvyššiu Božskú Osobnosť, ktorá je povznesená nad všetku temnotu. Iba ten, kto Ju pozná, sa môže vymaniť z kolobehu rodenia sa a smrti a dosiahnuť vyslobodenie vďaka poznaniu Najvyššej Božskej Osobnosti.

Žiadna pravda neprekoná Najvyššieho Pána, lebo On je absolútny. Je menší než najmenší a väčší než najväčší. Týči sa ako tichý strom a osvetľuje duchovný svet. Tak ako má strom rozkonárené svoje korene, tak aj On rozprestiera Svoje nespočetné energie.“

Z týchto dvoch veršov môžeme pochopiť, že Najvyššia Absolútna Pravda je Najvyššia Božská Osobnosť, ktorá je všadeprítomná vo Svojich mnohonásobných hmotných a duchovných energiách.

Verš

raso ’ham apsu kaunteya
prabhāsmi śaśi-sūryayoḥ
praṇavaḥ sarva-vedeṣu
śabdaḥ khe pauruṣaṁ nṛṣu

Synonyma

rasaḥ — chuť; aham — Ja; apsu — vody; kaunteya — ó, syn Kuntī; prabhā — svetlo; asmi — som; śaśi-sūryayoḥ — Slnka a Mesiaca; praṇavaḥ — tri písmená a-u-m; sarva — vo všetkých; vedeṣuVedach; śabdaḥ — zvukom; khe — v éteri; pauruṣam — schopnosťou; nṛṣu — v ľuďoch.

Překlad

Som chuťou vody, ó, syn Kuntī, som svetlom Slnka a Mesiaca, slabikou oṁ vo vedskych mantrách, som zvukom v éteri a schopnosťou v ľuďoch.

Význam

Tento verš vysvetľuje, ako je Śrī Kṛṣṇa všeprenikajúci prostredníctvom Svojich hmotných a duchovných energií. Na začiatku duchovnej cesty Ho môžeme vnímať prostredníctvom Jeho rôznych energií, a tak zrealizovať Jeho neosobný aspekt. Poloboh Slnka je osoba, ktorú vnímame prostredníctvom jeho všeprenikajúcej energie, slnečnej žiary. Hoci Śrī Kṛṣṇa zotrváva vo Svojom sídle, môžeme Ho podobne vnímať v Jeho mnohonásobných energiách. Napríklad jednou z vlastností vody je jej typická chuť. Nikto nepije rád morskú vodu, pretože je v nej čistá chuť vody zmiešaná so soľou. Vodu si vážime pre jej čistú chuť, a táto čistá chuť je jedna z Kṛṣṇových energií. Boh a Jeho energie však môžeme vnímať rozlične. Impersonalisti napríklad vnímajú prítomnosť Najvyššieho Pána v chuti vody, zatiaľ čo oddaní nezabúdajú velebiť Kṛṣṇu za to, že im láskavo poskytuje vodu na utíšenie smädu. V skutočnosti nejestvuje konflikt medzi osobnou a neosobnou filozofiou. Kto pozná Boha, vie, že Jeho osobný a neosobný aspekt je súčasne prítomný vo všetkom a že tu nie je žiadny rozpor. Preto Śrī Caitanya Mahāprabhu založil vznešené učenie o nepochopiteľnej súčasnej jednote a odlišnosť (acintya-bhedābheda-tattva).

Jas Slnka i Mesiaca pôvodne pochádza z brahmajyoti, Kṛṣṇovej neosobnej žiary. Transcendentálna zvuková vibrácia praṇava alebo oṁkāra, ktorá sa uvádza vždy na začiatku všetkých vedskych hymien vzývajúcich Najvyššieho Pána, je tiež emanáciou Boha. Impersonalisti sa boja osloviť Najvyššieho Pána Jeho nespočetnými menami, a preto dávajú prednosť transcendentálnej zvukovej vibrácii oṁ. Nevedia však, že táto vibrácia je zvukovou reprezentáciou Kṛṣṇu. Vedomie Kṛṣṇu zahŕňa všetko a ten, kto to vie, je požehnaný a oslobodený, zatiaľ čo ten, kto to nevie, zostáva v ilúzii a v otroctve hmoty.

Verš

puṇyo gandhaḥ pṛthivyāṁ ca
tejaś cāsmi vibhāvasau
jīvanaṁ sarva-bhūteṣu
tapaś cāsmi tapasviṣu

Synonyma

puṇyaḥ — pôvodná; gandhaḥ — vôňa; pṛthivyām — zeme; ca — aj; tejaḥ — žiara; ca — aj; asmi — som; vibhāvasau — v ohni; jīvanam — život; sarva — všetkých; bhūteṣu — bytostí; tapaḥ — pokánie; ca — aj; asmi — som; tapasviṣu — askétov.

Překlad

Som pôvodnou vôňou zeme, som žiarou ohňa, som životom všetkých živých tvorov a odriekaním všetkých askétov.

Význam

Puṇya znamená to, čo sa nedá rozložiť; puṇya je pôvodný. Všetko v hmotnom svete má svoju chuť a vôňu — kvet, zem, voda, oheň, vzduch a tak ďalej. Neznečistená, pôvodná chuť prestupujúca všetkým je Kṛṣṇa. Všetko má svoju pôvodnú chuť, vôňu, ktorú nemožno zmeniť zmesou chemikálií. Všetko pôvodné má teda nejaký zápach, vôňu a nejakú chuť. Slovo vibhāvasu znamená oheň. Bez ohňa nemôžu pracovať továrne, nedá sa bez neho uvariť jedlo a tak ďalej. A tento oheň je Kṛṣṇa. Podľa vedskej lekárskej vedy je prinízka teplota v žalúdku príčinou zlého trávenia. Oheň je potrebný aj pri trávení. Kto má vedomie Kṛṣṇu, vie, že zem, voda, oheň, vzduch a všetky ostatné prvky pochádzajú z Kṛṣṇu. Aj dĺžka ľudského života závisí od milosti Kṛṣṇu, ktorý môže náš život predĺžiť alebo skrátiť. Vedomie Kṛṣṇu zasahuje do všetkých oblastí.

Verš

bījaṁ māṁ sarva-bhūtānāṁ
viddhi pārtha sanātanam
buddhir buddhimatām asmi
tejas tejasvinām aham

Synonyma

bījam — semeno; mām — Ja; sarva-bhūtānām — všetkých bytostí; viddhi — snaž sa pochopiť; pārtha — ó, syn Pṛthy; sanātanam — pôvodný, večný; buddhiḥ — inteligencia; buddhi-matām — inteligentných; asmi — som; tejaḥ — statočnosť; tejasvinām — statočný; aham — som.

Překlad

Ó, syn Pṛthy, vedz, že som pôvodným semienkom všetkého bytia, inteligenciou inteligentných a statočnosťou statočných.

Význam

Bījam znamená semeno; Kṛṣṇa je zárodkom všetkého. Živé bytosti sa môžu rozdeliť na pohybujúce sa a nehybné. Zvieratá, ľudia a mnohé iné živé tvory patria do prvej skupiny, zatiaľ čo stromy a rastliny patria k bytostiam, ktoré sa pohybovať nemôžu. Medzi 8 400 000 existujúcich životných druhov patria všetky pohyblivé i nehybné bytosti a Kṛṣṇa je zárodkom života vo všetkých. Vedske písma potvrdzujú, že všetko pochádza z Najvyššej Absolútnej Pravdy. Kṛṣṇa je Parabrahman, Najvyšší Brahman. Brahman je neosobný aspekt, zatiaľ čo Parabrahman je osobný a zahŕňa i neosobný Brahman. To je učenie Bhagavad-gīty. Preto je Kṛṣṇa pôvodnou príčinou celého bytia. On je koreňom. Tak ako koreň dodáva živiny celému stromu, tak aj Kṛṣṇa, pôvodný koreň všetkého, živí celú túto hmotnú manifestáciu. Potvrdzujú to aj vedske písma (Kaṭha Upaniṣad 2.2.13):

nityo nityānāṁ cetanaś cetanānām
eko bahūnāṁ yo vidadhāti kāmān

Śrī Kṛṣṇa je najprednejšia večná živá bytosť medzi ostatnými večnými a sám je udržiavateľom všetkého života. Bez inteligencie, nemôžeme nič urobiť a Kṛṣṇa hovorí, že On je pôvodom všetkej inteligencie. Ak človek nie je inteligentný, nemôže nikdy pochopiť Kṛṣṇu, Najvyššiu Božskú Osobnosť.

Verš

balaṁ balavatāṁ cāhaṁ
kāma-rāga-vivarjitam
dharmāviruddho bhūteṣu
kāmo ’smi bharatarṣabha

Synonyma

balam — sila; bala-vatām — silných; ca — a; aham — som; kāma — vášeň; rāga — pripútanosť; vivarjitam — zbavená; dharma-aviruddhaḥ — ktorý nie je v rozpore s náboženskými zásadami; bhūteṣu — u všetkých tvorov; kāmaḥ — pohlavný život; asmi — som; bharata-ṛṣabha — ó, najlepší medzi Bharatovcami (Arjuna).

Překlad

Som sila silných zbavená túžob a vášne. Som pohlavný život, ktorý nie je v rozpore s náboženskými zásadami, ó, najlepší z Bharatovcov.

Význam

Silu silných treba používať na ochranu slabých, a nie na ohrozovanie ostatných. Takisto je pohlavný styk podľa náboženských zásad (dharmy) určený na plodenie detí. Povinnosťou rodičov je potom viesť svoje deti k vedomiu Kṛṣṇu.

Verš

ye caiva sāttvikā bhāvā
rājasās tāmasāś ca ye
matta eveti tān viddhi
na tv ahaṁ teṣu te mayi

Synonyma

ye — všetky tieto; ca — a; eva — určite; sāttvikāḥ — kvalita dobra; bhāvāḥ — stavy bytia; rājasāḥ — kvalita vášne; tāmasāḥ — kvalita nevedomosti; ca — tiež; ye — ktoré; mattaḥ — odo Mňa; eva — iste; iti — tak; tān — oni; viddhi — vedz; na — nie; tu — ale; aham — Ja; teṣu — v nich; te — oni; mayi — vo Mne.

Překlad

Vedz tiež, že všetky stavy bytia či už v kvalite dobra, vášne alebo nevedomosti, sú prejavom Mojej energie. Som všetkým, no nezávisím na ničom. Nie som podriadený kvalitám hmotnej prírody, lebo oni sú vo Mne.

Význam

Všetky hmotné činnosti sú riadené tromi kvalitami hmotnej prírody. Tieto kvality sú emanáciami Najvyššieho Pána, Śrī Kṛṣṇu, ale On sám im nie je podriadený. Keď porušíme zákony štátu, budeme potrestaní, no hlava štátu, zákonodarca, týmto zákonom nepodlieha. Podobne všetky kvality prírody — dobro, vášeň a nevedomosť — emanujú z Najvyššieho Pána. Kṛṣṇa však nepodlieha zákonom hmotnej prírody, lebo je ich zdrojom. Preto je označovaný ako nirguṇa, čo znamená, že nie je pod vplyvom guṇ, kvalít, hoci z Neho pochádzajú. Toto je jedna zo zvláštnych vlastností Bhagavāna alebo Najvyššej Božskej Osobnosti, Śrī Kṛṣṇu.

Verš

tribhir guṇa-mayair bhāvair
ebhiḥ sarvam idaṁ jagat
mohitaṁ nābhijānāti
mām ebhyaḥ param avyayam

Synonyma

tribhiḥ — tromi; guṇa-mayaiḥ — kvalitami; bhāvaiḥ — stavy bytia; ebhiḥ — týmito; sarvam — celý; idam — tento; jagat — svet; mohitam — očarovaný; na abhijānāti — nepozná; mām — Mňa; ebhyaḥ — nad nimi; param — najvyšší; avyayam — nepominuteľný.

Překlad

Celý svet je očarovaný tromi kvalitami hmotnej prírody (dobrom, vášňou a nevedomosťou) a nepozná Mňa, ktorý stojím nepominuteľný nad nimi.

Význam

Celý svet je očarovaný tromi kvalitami hmotnej prírody. Ľudia oklamaní tromi kvalitami nemôžu pochopiť, že Najvyšší Pán, Kṛṣṇa, je transcendentálny hmotnej prírode.

Každá živá bytosť získala pod vplyvom hmotnej prírody istý druh tela, ktorému prísluší istý druh psychologických a biologických činností. V ľudskej spoločnosti nájdeme štyri triedy ľudí, ktoré konajú podľa troch kvalít hmotnej prírody. Tí, u ktorých prevláda kvalita dobra, sa nazývajú brāhmaṇi. Ľudia v kvalite vášne sa nazývajú kṣatriyovia. Kvalita vášne a nevedomosti je príznačná pre vaiśyov, a napokon ľudia celkom pohltení kvalitou nevedomosti sú śūdrovia. Pod týmito štyrmi skupinami sú zvieratá alebo ľudia žijúci ako zvieratá. Tieto označenia sú však dočasné, rovnako ako telo. Môžem byť brāhmaṇa, kṣatriya, vaiśya alebo ktokoľvek iný, ale to všetko je pominuteľné. Aj keď je hmotné telo dočasné a my nevieme, aké telo dostaneme v ďalšom živote, stotožňujeme sa s telom a pod vplyvom iluzórnej energie sa považujeme za Slováka, Inda, Rusa, brāhmaṇa, hinduistu, mohamedána, kresťana a podobne. Oklamaní tromi kvalitami hmotnej prírody zabúdame, že hmotnú energiu riadi Boh. Śrī Kṛṣṇa nám teda v tomto verši hovorí, že ľudia, oklamaní kvalitami hmotnej prírody, nechápu, že On stojí v skutočnosti nad hmotnou energiou.

Všetky živé bytosti — polobohovia, ľudia, zvieratá atď., ktoré podliehajú vplyvu hmotnej energie, zabudli na transcendentálnu Božskú Osobnosť. Tí, čo sa nachádzajú v kvalite vášne a nevedomosti, ba dokonca aj tí, ktorí sú v kvalite dobra, nie sú schopní prekročiť neosobný aspekt Absolútnej Pravdy — neosobný Brahman. osobné rysy Najvyššieho Pána, Jeho mnohoraká krása, bohatstvo, poznanie, sila, sláva a odriekanie ich veľmi mýli. Keď ani tí, ktorí sú v kvalite dobra, nemôžu spoznať Śrī Kṛṣṇu, čo potom povedať o tých, u ktorých prevláda kvalita vášne alebo nevedomosti? Vedomie Kṛṣṇu transcenduje tieto tri kvality hmotnej prírody a tí, ktorí naozaj žijú s týmto vedomím, už dosiahli oslobodenie.

Verš

daivī hy eṣā guṇa-mayī
mama māyā duratyayā
mām eva ye prapadyante
māyām etāṁ taranti te

Synonyma

daivī — transcendentálna; hi — zaiste; eṣā — táto; guṇa-mayī — pozostávajúca; mama — Moja; māyā — energia; duratyayā — dá sa ťažko prekonať; mām — Mne; eva — určite; ye — oni; prapadyante — odovzdať; māyām etām — túto iluzórnu energiu; taranti — prekročia; te — tí.

Překlad

Táto Moja božská energia, pozostávajúca z troch kvalít hmotnej prírody, sa dá ťažko prekonať. No tí, ktorí sa Mi odovzdajú, ju ľahko prekročia.

Význam

Najvyšší Pán má nespočetne mnoho energií a všetky sú božské a večné. Živé bytosti sú jednou z Jeho božských energií, no len čo prídu do styku s hmotnou energiou, nemajú možnosť vymaniť sa z jej vplyvu. Keďže hmotná i duchovná energia sú emanáciami Najvyššieho Pána, obe sú večné. Živé bytosti patria do Pánovej večnej vyššej energie, ale pretože boli znečistené nižšou energiou alebo hmotou už odnepamäti, je večná aj ich ilúzia. Preto sa nazývajú večne podmienené (nitya-baddha). Nikto nedokáže zistiť počiatok svojho podmienenia hmotnou prírodou. Aj keď je hmotná príroda nižšia energia, je pre dušu veľmi ťažké vyslobodiť sa z jej pút, lebo hmotnú energiu ovláda najvyššia vôľa, ktorú živá bytosť nie je schopná prekonať sama. Nižšia hmotná podstata sa tu definuje ako božská, pretože pochádza od Pána a koná výlučne podľa Jeho vôle. Hoci má nižšiu povahu, pri vzniku a zničení vesmírneho prejavu robí obdivuhodné veci. Vedy to potvrdzujú slovami: māyāṁ tu prakṛtiṁ vidyān māyinaṁ tu maheśvaram. „Māyā je dočasná a iluzórna, ale najvyšší čarodejník stojaci nad ňou je Maheśvara, Najvyšší Vládca, Najvyššia Božská Osobnosť.“ (Śvetāśvatara Upaniṣad 4.10)

Ďalší význam slova guṇa je povraz. Toto slovo tu znázorňuje podmienenosť duše, ktorá je pevne spútaná povrazmi ilúzie. Kto má spútané ruky i nohy, nemôže sa sám vyslobodiť; musí mu pomôcť niekto slobodný. Spútanému nemôže pomôcť spútaný; osloboditeľ musí byť voľný. A preto môže podmienenú dušu vyslobodiť iba Kṛṣṇa a Jeho predstaviteľ, duchovný učiteľ. Bez takejto vyššej pomoci sa človek nemôže dostať zo zajatia hmoty. Oddaná služba alebo vedomie Kṛṣṇu môže človeku pomôcť dosiahnuť vyslobodenie. Śrī Kṛṣṇa, vládca iluzórnej energie, môže z bezpríčinnej milosti a zo súcitu k živej bytosti, ktorá je pôvodne Jeho milovaným synom, prikázať tejto neprekonateľnej energii, aby podmienenú dušu prepustila. Preto jediný spôsob, ako sa vymaniť zo silných pút hmotnej prírody, je odovzdať sa Kṛṣṇovi.

Slovo mām je v tomto verši takisto významné. Vzťahuje sa len na Kṛṣṇu, Viṣṇua, a nie na Brahmu alebo Śivu. Aj keď sú Brahmā a Śiva veľmi vznešené duše, takmer na rovnakej úrovni ako Viṣṇu, nemôžu tieto inkarnácie, ovládajúce kvalitu vášne a kvalitu nevedomosti, vyslobodiť podmienenú dušu z pút hmotnej energie, pretože oni sami sú pod jej vplyvom. Jedine Viṣṇu je vládcom māye a preto môže podmienené duše oslobodiť. Vedy to potvrdzujú takto: tam eva viditvā. „Oslobodenie je možné len pre toho, kto pochopí Kṛṣṇu.“ (Śvetāśvatara Upaniṣad 3.8) Aj Śiva potvrdzuje, že vyslobodenie možno dosiahnuť iba vďaka Viṣṇuovej milosti: mukti-pradātā sarveṣāṁ viṣṇur eva na saṁśayaḥ. „Viṣṇu môže vyslobodiť každého, o tom niet pochýb.“

Verš

na māṁ duṣkṛtino mūḍhāḥ
prapadyante narādhamāḥ
māyayāpahṛta-jñānā
āsuraṁ bhāvam āśritāḥ

Synonyma

na — nie; mām — Mne; duṣkṛtinaḥ — neznabohovia; mūḍhāḥ — hlúpi; prapadyante — odovzdávajú; nara-adhamāḥ — najnižší z ľudí; māyayā — iluzórna energia; apahṛta — zbavený; jñānāḥ — poznanie; āsuram — démonské; bhāvam — povaha; āśritāḥ — prijímajú.

Překlad

Neveriaci ľudia, ktorí sú veľmi hlúpi, najnižší z ľudí, ktorých poznanie uniesla vidina, a tí, ktorí majú ateistickú povahu démonov, sa Mi nikdy neodovzdávajú.

Význam

V Bhagavad-gīte sa hovorí, že človek môže prekonať prísne zákony hmotnej prírody jednoducho tak, že sa odovzdá lotosovým nohám Śrī Kṛṣṇu, Najvyššej Božskej Osobnosti. Môžeme sa teda spýtať, ako je možné, že sa učení filozofi, vedci, obchodníci, vládni činitelia a ostatní vodcovia spoločnosti neodovzdajú lotosovým nohám Śrī Kṛṣṇu, všemocnej Božskej Osoby? Títo ľudia sa rôznymi spôsobmi snažia dosiahnuť mukti, vyslobodenie zo zákonov hmotnej prírody. Stroja veľké plány a veľa rokov a životov sa veľmi vytrvalo snažia. No ak je možné dosiahnuť vyslobodenie jednoduchým odovzdaním sa Kṛṣṇovi, prečo potom títo inteligentní, ťažko pracujúci vodcovia neprijmú túto jednoduchú metódu?

Bhagavad-gītā na to odpovedá veľmi jasne. Skutočne učení vodcovia spoločnosti ako sú Brahmā, Śiva, Kapila, Kumārovia, Manu, Vyāsa, Devala, Asita, Janaka, Prahlāda, Bali a neskôr Madhvācārya, Rāmānujācārya, Śrī Caitanya Mahāprabhu a mnohí ďalší, ktorí sú skutočnými filozofmi, vedcami, politikmi, učencami a administrátormi, sa odovzdajú lotosovým nohám Najvyššej Osoby, všemocnej autority. Tí však, ktorí sa vydávajú za filozofov, vedcov, politikov, vzdelancov a tak ďalej, aby si vylepšili svoje hmotné pomery, sa nikdy nevydajú na cestu Najvyššieho Pána, ani nekonajú podľa Jeho plánu. Keďže títo ľudia nemajú ani poňatie o Bohu, jednoducho stroja svetské plány a prehlbujú tak problémy hmotného sveta v snahe riešiť ich. Hmotná energia (príroda) je však taká mocná, že sa môže spriečiť neoprávneným plánom ateistov a zničiť úsilie „plánovacích komisií“.

Týchto ateistických „plánovačov“ opisuje Kṛṣṇa slovom duṣkṛtinaḥ, neznabohovia, t.j. opak tých, ktorí vykonávajú záslužnú prácu (kṛti — záslužná činnosť). Ateistický plánovač je niekedy veľmi inteligentný a obdivuhodný, lebo na všetky veľké plány, dobré i zlé, je potrebná inteligencia. Keďže však svoju inteligenciu používa nevhodne, teda proti vôli Najvyššieho Pána, volá sa duśkṛtī, čo naznačuje, že svoju inteligenciu a snahu používa nesprávne.

V Bhagavad-gīte sa jasne hovorí, že hmotná energia koná všetko podľa pokynov Najvyššieho Pána. Nemá žiadnu nezávislú silu; je ako tieň, ktorý sa pohybuje podľa pohybu predmetu, ktorý ho vrhá. Napriek tomu je hmotná príroda veľmi mocná a ateista pre svoju bezbožnosť nemôže pochopiť, ako pracuje, a nepozná ani božský plán Najvyššieho Pána. Keďže je v zajatí ilúzie a ovplyvňujú ho kvality vášne a nevedomosti, všetky jeho plány sú odsúdené k zániku. Tak to bolo aj s Hiraṇyakaśipuom a Rāvaṇom. Hoci boli obaja veľkí vedci, filozofi, politici a vzdelanci, ich plány boly zmarené. Títo neveriaci ľudia sa rozdeľujú na štyri skupiny:

1. Slovom mūḍha sa označujú ľudia očividne hlúpi, podobní ťažko pracujúcim oslom. Sami si chcú užívať plody svojej práce a nechcú ich obetovať Najvyššiemu. Typické ťažné zviera je osol, ktorého pán núti ťažko pracovať vo dne v noci. Osol je spokojný, keď môže naplniť svoj žalúdok trochou trávy, chvíľku si zdriemnuť so strachom, že od pána dostane bičom, a svoj pohlavný pud ukája s rizikom, že ho oslica kopne. Niekedy vyspevuje svoju poéziu či filozofiu, ale jeho hýkanie iba vyrušuje ostatných. V tejto situácii sa nachádza ten, kto pracuje kvôli plodom a nevie, pre koho by mal v skutočnosti pracovať. Nevie, že karma (čin) je určená pre yajñu (obeť).

Ľudia, ktorí vo dne v noci ťažko pracujú, aby si splnili povinnosti, ktoré sami vymysleli, často tvrdia, že nemajú čas počúvať o nesmrteľnosti živej bytosti. Hoci sa títo hlúpi ľudia môžu tešiť iba z malého zlomku svojho ťažko získaného výsledku, považujú pominuteľné hmotné pôžitky za to najdôležitejšie v živote. Niekedy pracujú pre hmotný zisk bez prestávky, a aj keď majú žalúdočné vredy, ťažkosti s trávením a sotva čas na jedlo, pracujú vo dne v noci, len aby uspokojili svoje iluzórne plány. Neuvedomujú si, kto je ich skutočným pánom, a strácajú svoj drahocenný čas slúžením mamonu. Nanešťastie sa nikdy neodovzdajú Najvyššiemu Pánovi všetkých pánov a nikdy si neurobia čas, aby mohli o ňom načúvať zo správnych zdrojov. Tak ako prasa dáva prednosť výkalom pred sladkosťami z masla a cukru, dáva aj hlúpy materialista prednosť rôznym, pre zmysly príťažlivým, pominuteľným senzáciám svetského charakteru. No len veľmi zriedka si nájde čas počúvať o večnej živej sile, ktorá hýbe hmotným svetom.

2. Druhá skupina neznabohov sa volá narādhama, čo znamená „najnižší z ľudí“. Nara znamená človek a adhama najnižší. Z 8 400 000 druhov živých tvorov je ľudských 400 000. Medzi nimi je veľa nižších foriem ľudského života, ktoré sú vlastne necivilizované. K civilizovaným ľuďom patria tí, ktorí sa chovajú podľa predpísaných zásad spoločenského, politického a náboženského života. Do tejto skupiny patria sociálne a politicky uvedomelí ľudia, ktorí však nemajú žiadne duchovné zásady. Také náboženstvo neuznávajúce osobného Boha nie je náboženstvom, pretože zmyslom náboženstva je spoznať Absolútnu Pravdu a vzťah k Nej. Śrī Kṛṣṇa jasne hovorí v Bhagavad-gīte, že niet vyššej autority než je On a že On je Absolútna Pravda. Civilizovaný ľudský život je určený na to, aby umožnil človeku prebudiť stratené vedomie o jeho večnom vzťahu k všemocnej Absolútnej Pravde, Božskej Osobnosti, Śrī Kṛṣṇovi. Kto na túto možnosť zabúda, je označovaný ako narādhama.

Zo zjavených písiem sa dozvedáme, že kým je dieťa v matkinom lone (čo je dosť nepríjemná situácia), prosí Boha o vyslobodenie a sľubuje, že bude uctievať iba Jeho, len čo sa dostane von. Pre každú živú bytosť je celkom prirodzené modliť sa k Bohu, keď sa nachádza v ťažkej situácii, lebo všetky bytosti sú s Ním večne späté. Pod vplyvom māye, iluzórnej energie, však dieťa po pôrode zabudne na ťažkosti narodenia a na svojho vysloboditeľa.

Potom je povinnosťou rodičov, aby v deťoch zobudili spiace vedomie Boha. V Manu-smṛti, ktoré je vodítkom náboženského života, sa uvádza desať očisťovacích spôsobov určených na prebudenie vedomia Boha vo varṇāśramskej spoločnosti. Dnes sa však nikto prísne neriadi podľa týchto zásad, a preto sú takmer všetci ľudia (99,9 percent) na veľmi nízkej úrovni.

Keď sa z celej spoločnosti stanú narādhamovia, prirodzene sa ich takzvané vzdelanie a veda stanú vplyvom všemocnej hmotnej energie bezcenné. Podľa Bhagavad-gīty je učený ten, kto na múdreho brāhmaṇa, psa, kravu, slona či pojedača psov hľadí rovnako. Taký pohľad má čistý oddaný.

Śrī Nityānanda Prabhu, ktorý je inkarnáciou Boha v podobe dokonalého učiteľa, oslobodil dvoch typických narādhamov, bratov Jagāya a Mādhāya, a tak ukázal, ako môže byť čistý oddaný milosrdný k najnižším z ľudských tvorov. Takže aj najnižší z ľudí, ktorého zavrhol samotný Pán, môže obnoviť svoje duchovné vedomie vďaka milosti oddaného.

Śrī Caitanya Mahāprabhu odporúčal ľuďom pri kázaní láskyplnej oddanej služby (bhāgavata-dharma), aby pozorne načúvali posolstvu Najvyššieho Pána. Bhagavad-gītā tvorí jadro tohto posolstva. Aj najnižší z ľudí môžu dosiahnuť vyslobodenie pokorným načúvaním. Nanešťastie však odmietajú počúvať tieto pokyny, nehovoriac o odovzdaní sa Pánovej vôli. Narādhamovia úplne zanedbávajú túto najdôležitejšiu povinnosť človeka.

3. Tretia skupina neveriacich sa nazýva māyayāpahṛta-jñānaḥ, teda ľudia, ktorých obsiahle poznanie vyšlo nazmar vplyvom iluzórnej hmotnej energie. Títo ľudia bývajú zvyčajne veľmi učení filozofi, básnici, spisovatelia, vedci a podobne, no iluzórna energia ich zviedla na scestie, a preto konajú proti vôli Najvyššieho Pána.

V dnešnej dobe je ich veľa, dokonca aj medzi „znalcami“ Bhagavad-gīty. Śrī Kṛṣṇa v Bhagavad-gīte jasne a zrozumiteľne hovorí, že On je Najvyššia Božská Osobnosť, že sa Mu nikto nevyrovná a že nikto nie je mocnejší než On. On je tiež otcom Brahmu, praotca ľudského pokolenia. V skutočnosti sa o Kṛṣṇovi hovorí, že nie je len Brahmovým otcom, ale aj otcom všetkých životných druhov. Je príčinou neosobného Brahmanu i lokalizovanej Paramātmy, ktorá sídli v srdciach všetkých bytostí ako Nadduša. Najvyšší Pán, Śrī Kṛṣṇa, je pôvodný zdroj všetkého a všetkým odporúča, aby sa odovzdali Jeho lotosovým nohám. Napriek všetkým týmto jasným výrokom hanobia ľudia z tejto skupiny Najvyššieho Pána a považujú Ho za obyčajného človeka. Nevedia, že ľudské telo, táto výsadná podoba, je stvorené podľa večnej a transcendentálnej podoby Najvyššieho Pána.

Okrem toho sa pokúšajú o neoprávnené výklady Bhagavad-gīty, ktoré sú chybné, lebo nie sú v postupnosti duchovných učiteľov, a sú teda iba prekážkou na ceste k duchovnému poznaniu. Títo zblúdilí komentátori sa neodovzdajú Kṛṣṇovi a ani ostatných neučia riadiť sa touto základnou zásadou.

4. Posledná skupina neznabohov sa nazýva āsuraṁ bhāvam āśritaḥ, čiže ľudia s démonskou mentalitou. Tento druh ľudí je doslova ateistický. Niektorí z nich tvrdia, že Najvyšší Pán nemôže nikdy zostúpiť do hmotného sveta, ale nemôžu podať jediný dôkaz, prečo by to nebolo možné. Iní zas tvrdia, že Boh, Najvyššia Absolútna Pravda, je podrobený neosobnému rysu, hoci Bhagavad-gītā tvrdí pravý opak. Títo ateisti závidia Najvyššej Božskej Osobnosti, a preto predkladajú falošné „inkarnácie“, ktoré sú výtvorom ich mozgu. Ľudia, ktorých životnou zásadou je zosmiešňovať Božskú Osobnosť, sa nikdy nemôžu odovzdať lotosovým nohám Śrī Kṛṣṇu.

Śrī Yāmunācārya Albandaru z južnej Indie sa modlil: „Môj Pane! Ľudia, ktorých priťahujú ateistické zásady, Ťa nespoznajú napriek tomu, že máš neobyčajné vlastnosti, podoby a činnosti, napriek tomu, že je Tvoja existencia potvrdená vo všetkých zjavených písmach v kvalite dobra a napriek tomu, že Ťa uznávajú slávne osobnosti, ktoré sú známe svojimi duchovnými znalosťami v transcendentálnej vede a zbožnými vlastnosťami.“

Preto sa (1) ľudia očividne hlúpi, (2) najnižší z ľudí, (3) oklamaní špekulanti a (4) zarytí ateisti, napriek radám písiem a autorít nikdy neodovzdajú lotosovým nohám Najvyššieho Pána.

Verš

catur-vidhā bhajante māṁ
janāḥ su-kṛtino ’rjuna
ārto jijñāsur arthārthī
jñānī ca bharatarṣabha

Synonyma

catuḥ-vidhāḥ — štyri druhy; bhajante — slúžia; mām — Mne; janāḥ — ľudí; su-kṛtinaḥ — zbožných; arjuna — ó, Arjuna; ārtaḥ — ten, kto sa súži; jijñāsuḥ — ten, kto je zvedavý; artha-arthī — ten, kto túži po hmotnom zisku; jñānī — ten, kto je obdarený poznaním; ca — a; bharata-ṛṣabha — ó, najlepší z Bharatovcov.

Překlad

Ó, Arjuna, najlepší z Bharatovcov, štyri druhy zbožných ľudí Mi začnú oddane slúžiť: trpiaci, túžiaci po bohatstve, zvedaví a hľadajúci Absolútnu Pravdu.

Význam

Zbožní ľudia sa na rozdiel od neveriacich riadia pokynmi písiem a označujú sa preto ako zbožní (sukṛtinaḥ), teda tí, čo sa správajú podľa spoločenských a morálnych zásad a sú viac-menej odovzdaní Najvyššiemu Pánovi. Títo ľudia sú rozdelení do štyroch skupín: 1. trpiaci, 2. túžiaci po zisku, 3. zvedaví a 4. hľadajúci Absolútnu Pravdu, ale nie sú čistými oddanými, lebo za ich službou sa skrýva osobný motív. Čistá oddaná služba sa vykonáva bez motívu a bez túžby po hmotnom zisku. Bhakti-rasāmṛta-sindhu (1.1.11) definuje čistú oddanú službu takto:

anyābhilāṣitā-śūnyaṁ
jñāna-karmādy-anāvṛtam
ānukūlyena kṛṣṇānu-
śīlanaṁ bhaktir uttamā

„Človek by mal slúžiť Najvyššiemu Pánovi, Śrī Kṛṣṇovi, s oddanosťou a bez túžby po zisku a sláve, ktoré by chcel získať plodonosnými činnosťami alebo filozofickou špekuláciou. To je čistá oddaná služba.“

Keď sa tieto štyri druhy zbožných ľudí obrátia k Najvyššiemu Pánovi, aby Mu slúžili, očistia sa stykom s čistými oddanými a sami sa stanú čistými oddanými. Pre neveriacich je však ťažké slúžiť Pánovi, pretože žijú sebeckým, neusporiadaným životom bez duchovného cieľa. Napriek tomu sa z mnohých stanú čistí oddaní, keď prídu do styku s čistými oddanými.

Ľudia, ktorí sú vždy zaneprázdnení egoistickou činnosťou, sa niekedy v hmotnej tiesni obracajú k Bohu a začnú sa stýkať s čistými oddanými, vďaka čomu sa tiež stanú oddanými. Aj tí, ktorí sú všetkým sklamaní, niekedy vyhľadajú čistých oddaných a začnú sa zaujímať o otázky týkajúce sa Boha. Zavše sa i suchí filozofi, sklamaní všetkými oblasťami poznania, chcú naučiť poznať Boha. Potom prichádzajú k Najvyššiemu Pánovi, aby Mu slúžili, a tým transcendujú poznanie o neosobnom Brahmane a lokalizovanej Paramātme a vďaka Pánovej milosti alebo milosti Jeho predstaviteľa môžu dosiahnuť osobné chápanie Boha. Všeobecne platí, že trpiaci, zvedaví, túžiaci po zisku a hľadajúci Absolútnu Pravdu sa stanú čistými oddanými, len čo sa zbavia všetkých hmotných túžob a dokonale pochopia, že hmotný zisk nemá nič spoločné s duchovným pokrokom. Dovtedy, kým oddaní nedosiahnu v transcendentálnej oddanej službe toto štádium, zostávajú znečistení hmotnými činmi a hľadajú svetské vedomosti a podobne. Človek musí teda najskôr všetko toto prekonať, a potom sa môže dostať na úroveň čistej oddanej služby.

Verš

teṣāṁ jñānī nitya-yukta
eka-bhaktir viśiṣyate
priyo hi jñānino ’tyartham
ahaṁ sa ca mama priyaḥ

Synonyma

teṣām — z nich; jñānī — ten, kto je obdarený dokonalým poznaním; nitya-yuktaḥ — vždy zamestnaný; eka — jedine; bhaktiḥ — oddanou službou; viśiṣyate — obzvlášť; priyaḥ — veľmi drahý; hi — určite; jñāninaḥ — človeku obdarenému poznaním; atyartham — nado všetko; aham — Ja; saḥ — on; ca — tiež; mama — Mne; priyaḥ — drahý.

Překlad

Najlepší z nich je ten, kto Mi vždy oddane a láskyplne slúži obdarený dokonalým poznaním, lebo takému človeku som zo všetkého najdrahší a on je drahý Mne.

Význam

Keď sa trpiaci, zvedaví, chudobní a hľadajúci najvyššie poznanie oslobodia od hmotných túžob, môžu sa stať čistými oddanými. No ten, kto pristupuje k Pánovi s túžbou poznať Absolútnu Pravdu a nemá hmotné túžby, sa skutočne stane čistým oddaným. Ako tu Pán hovorí, najlepší z týchto štyroch je oddaný, ktorý dosiahol dokonalé poznanie a zapojil sa do oddanej služby. Prehlbovanie poznania ho najskôr privedie k poznatku, že vlastné ja sa odlišuje od hmotného tela. Keď pokročí, dospeje k poznaniu o neosobnom Brahmane a o Paramātme. Len čo sa človek úplne očistí, uvedomí si, že jeho pravou povinnosťou je večne slúžiť Bohu. Stykom s čistými oddanými sa očistia trpiaci, zvedaví, hľadajúci hmotný zisk aj tí, ktorí sú obdarení poznaním. No ten, kto už na začiatku pristupuje k Bohu s plným poznaním a zároveň Mu oddane slúži, je Kṛṣṇovi veľmi drahý. Kto dosiahol čisté poznanie o transcendentálnej povahe Najvyššej Božskej Osobnosti, je vo svojej oddanej službe natoľko chránený, že ho hmotné znečistenie nemôže ovplyvniť.

Verš

udārāḥ sarva evaite
jñānī tv ātmaiva me matam
āsthitaḥ sa hi yuktātmā
mām evānuttamāṁ gatim

Synonyma

udārāḥ — ušľachtilí; sarve — všetci; eva — zaiste; ete — títo; jñānī — ten, kto dosiahol poznanie; tu — ale; ātmā eva — tak ako Ja; me — Môj; matam — názor; āsthitaḥ — zotrváva; saḥ — on; hi — vskutku; yukta-ātmā — zapojený do oddanej služby; mām — Mne; eva — určite; anuttamām — najvyšší; gatim — konečný cieľ.

Překlad

Všetci títo oddaní sú nepochybne ušľachtilé duše, ale toho, kto dosiahol poznanie o Mne, považujem za Seba samotného, lebo tým, že Mi oddane slúži, sa dostane k najvyššiemu a najdokonalejšiemu cieľu, ku Mne.

Význam

Nesmieme si myslieť, že Pán nemá rád oddaných, ktorí ešte nedosiahli úplné poznanie. Najvyšší Pán vraví, že všetci sú ušľachtilí, pretože všetci, ktorí sa k Nemu obracajú s akoukoľvek motiváciou, sú veľké duše čiže mahātmovia. Oddaných, ktorí niečo požadujú za svoju službu, Pán prijme tiež, lebo medzi nimi v každom prípade dochádza k výmene vzťahu. Z náklonnosti prosia Pána o hmotné výhody, a keď im ich prosbu splní, uspokoja sa tak, že urobia pokrok v oddanej službe. Ale ten, kto slúži Najvyššiemu Pánovi s dokonalým poznaním, je Kṛṣṇovi veľmi drahý, lebo jeho jediným cieľom je slúžiť Kṛṣṇovi s láskou a oddanosťou. Taký oddaný by nemohol žiť ani chvíľočku bez styku s Najvyšším Pánom, alebo bez láskyplnej služby. Śrī Kṛṣṇa má teda oddaného veľmi rád a nemôže sa od neho odlúčiť.

V Śrīmad-Bhāgavatame (9.4.68) Pán hovorí:

sādhavo hṛdayaṁ mahyaṁ
sādhūnāṁ hṛdayaṁ tv aham
mad-anyat te na jānanti
nāhaṁ tebhyo manāg api

„Oddaní sú vždy v Mojom srdci a Ja som vždy v srdci oddaných. Nejestvuje pre nich nič okrem Mňa a ani Ja nemôžem zabudnúť na oddaných. Medzi Mnou a čistými oddanými je vždy veľmi dôverný vzťah. Čistí oddaní, ktorí sú obdarení dokonalým poznaním, nikdy nestratia duchovné spojenie, a preto sú Mi veľmi drahí.“

Verš

bahūnāṁ janmanām ante
jñānavān māṁ prapadyate
vāsudevaḥ sarvam iti
sa mahātmā su-durlabhaḥ

Synonyma

bahūnām — mnohých; janmanām — narodeniach a smrtiach; ante — po; jñāna-vān — obdarený poznaním; mām — Mne; prapadyate — odovzdá; vāsudevaḥ — Božská Osobnosť, Śrī Kṛṣṇa; sarvam — všetko; iti — tak; saḥ — taká; mahā-ātmā — veľká duša; su-durlabhaḥ — veľmi vzácna.

Překlad

Po mnohých narodeniach a smrtiach sa človek, ktorý je v pravde obdarený poznaním, odovzdá Mne, vediac, že Ja som príčinou všetkých príčin a všetkého, čo jestvuje. Taká duša je veľmi vzácna.

Význam

Človek, ktorý po veľa životov vykonával oddanú službu alebo rôzne transcendentálne obrady, môže dosiahnuť čisté poznanie o tom, že Najvyššia Božská Osobnosť je konečným cieľom duchovnej realizácie. Keď sa začiatočník pokúša zbaviť pút, ktoré ho viažu k hmotnému svetu, máva sklony k impersonalizmu. S postupným pokrokom neskôr pochopí, že aj v duchovnom živote sú činnosti a že oddanú službu tvoria práve tieto činy. Keď to pochopí, prilipne k Najvyššiemu Pánovi a odovzdá sa Mu. Vtedy spozná, že všetko spočíva na Kṛṣṇovej milosti, že On je príčinou všetkých príčin a že tento hmotný vesmír nie je od Neho nezávislý. Uvedomí si, že hmotný svet je iba prevráteným obrazom duchovnej rozmanitosti a že všetko má vzťah k Najvyššiemu Pánovi, Śrī Kṛṣṇovi. Vidí všetko vo vzťahu k Vāsudevovi alebo Kṛṣṇovi. Takéto nazeranie vedie človeka ku konečnému cieľu, úplnému odovzdaniu sa Najvyššiemu Pánovi, Śrī Kṛṣṇovi. Takáto odovzdaná duša je veľmi vzácna.

Tento verš je veľmi pekne vysvetlený v tretej kapitole Śvetāśvatara Upaniṣady (verše 14 a 15):

sahasra-śīrṣā puruṣaḥ
sahasrākṣaḥ sahasra-pāt
sa bhūmiṁ viśvato vṛtvā-
tyātiṣṭhad daśāṅgulam
puruṣa evedaṁ sarvaṁ
yad bhūtaṁ yac ca bhavyam
utāmṛtatvasyeśāno
yad annenātirohati

V Chāndogya Upaniṣade (5.1.15) sa hovorí: na vai vāco na cakṣūṁṣi na śrotrāṇi na manāṁsīty ācakṣateprāṇo hy evaitāni sarvāṇi bhavanti. „V tele živej bytosti nie je hlavným činiteľom ani schopnosť hovoriť, ani schopnosť vidieť, ani schopnosť počuť, ani schopnosť myslieť; je to život, ktorý je stredobodom všetkých činností.“ Podobne je Vāsudeva alebo Božská Osobnosť, Śrī Kṛṣṇa, pôvodnou bytosťou vo všetkom. Telo je schopné hovoriť, vidieť, počuť, myslieť, cítiť a tak ďalej. Tieto schopnosti sú však bezcenné, ak ich nepoužívame vo vzťahu k Najvyššiemu Pánovi. A keďže Vāsudeva je všeprenikajúci a všetko je Vāsudeva, oddaný sa Mu odovzdáva s plným vedomím (porovnaj Bhagavad-gītā 7.17 a 11.40).

Verš

kāmais tais tair hṛta-jñānāḥ
prapadyante ’nya-devatāḥ
taṁ taṁ niyamam āsthāya
prakṛtyā niyatāḥ svayā

Synonyma

kāmaiḥ — žiadosťami; taiḥ taiḥ — rôznymi; hṛta — unesené; jñānāḥ — poznanie; prapadyante — odovzdávajú; anya — iným; devatāḥ — polobohom; tam tam — zodpovedajúce (čomu); niyamam — pravidlá; āsthāya — nasledujú; prakṛtyā — povahou; niyatāḥ — ovládaní; svayā — svojou.

Překlad

Tí, ktorých poznanie uniesli hmotné žiadosti, sa uchyľujú k polobohom a uctievajú ich podľa pravidiel a predpisov, zodpovedajúcich ich povahám.

Význam

Tí, čo sa zbavili všetkej hmotnej nečistoty, sa odovzdávajú Najvyššiemu Pánovi a s oddanosťou Mu slúžia. Kým sa človek úplne neočistí, má povahu neoddaného. No tých, ktorí sa napriek svojím túžbam uchýlia k Najvyššiemu Pánovi, nepriťahuje vonkajšia energia tak veľmi. Zvolili si pravú cestu a čoskoro sa oslobodia od hmotnej žiadostivosti. V Śrīmad-Bhāgavatame (2.3.10) sa odporúča, aby sa človek za každých okolností odovzdal Vāsudevovi a uctieval Ho, či už má alebo nemá hmotné túžby, či túži po oslobodení sa z hmotných pút, alebo je čistým oddaným, ktorý po hmotnom zmyslovom pôžitku netúži:

akāmaḥ sarva-kāmo vā
mokṣa-kāma udāra-dhīḥ
tīvreṇa bhakti-yogena
yajeta puruṣaṁ param

Menej inteligentní ľudí, ktorí stratili duchovný zmysel, sa obracajú na polobohov, aby ihneď uspokojili svoje hmotné želania. Obyčajne sa takí ľudia neuchyľujú k Najvyššej Božskej Osobnosti, pretože sú podmienení niektorou z nižších kvalít hmotnej prírody (vášňou a nevedomosťou), a preto uctievajú rôznych polobohov. Riadia sa podľa pravidiel a zásad uctievania a cítia sa spokojne. Uctievačov polobohov poháňajú drobné hmotné túžby a nevedia, ako dosiahnuť najvyšší cieľ. Ľuďom, ktorí túžia po získaní rôznych hmotných výhod a pôžitkov, Vedy odporúčajú uctievanie polobohov (napríklad chorý by mal uctievať Slnko). Títo ľudia si preto myslia, že je lepšie uctievať polobohov než Najvyššieho Pána. Čistý oddaný sa tým však nedá pomýliť, lebo vie, že Kṛṣṇa je Pánom všetkých polobohov aj ľudí. V Caitanya-caritāmṛte (Ādi 5.142) je Śrī Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, opísaný ako Najvyšší Pán a všetky ostatné bytosti ako Jeho služobníci (ekale īśvara kṛṣṇa, āra saba bhṛtya). Preto sa čistý oddaný so splnením svojich potrieb nikdy neobracia na polobohov; je celkom závislý na Najvyššom Pánovi a stačí mu to, čo od Neho dostane.

Verš

yo yo yāṁ yāṁ tanuṁ bhaktaḥ
śraddhayārcitum icchati
tasya tasyācalāṁ śraddhāṁ
tām eva vidadhāmy aham

Synonyma

yaḥ yaḥ — každý; yām yām — ktorúkoľvek; tanum — podobu poloboha; bhaktaḥ — oddaný; śraddhayā — s vierou; arcitum — uctievať; icchati — túži; tasya tasya — jeho; acalām — pevnou; śraddhām — vierou; tām — v to; eva — iste; vidadhāmi — obdarujem; aham — Ja.

Překlad

Ak niekto túži uctievať niektorého poloboha, Ja ho v tejto viere — ako Nadduša sídliaca v srdciach všetkých — utvrdím, aby sa mohol oddať určitému božstvu.

Význam

Boh dal všetkým tvorom istú mieru nezávislosti. Preto, ak si niekto vrúcne želá hmotné pôžitky a túži, aby mu ich polobohovia splnili, potom mu Kṛṣṇa, ktorý je prítomný v srdciach všetkých ako Nadduša, umožní jeho prianie splniť. Śrī Kṛṣṇa je najvyšším otcom všetkých bytostí a ako taký neobmedzuje ich nezávislosť. Naopak dáva im všetky možnosti na uspokojenie ich hmotných túžob. Môžeme sa opýtať, prečo všemocný Boh dáva živým bytostiam možnosť užívať si hmotného sveta a necháva ich tak padnúť do pasce iluzórnej energie. Keby im však Najvyšší Pán ako Nadduša túto možnosť neposkytol, nemala by nezávislosť zmysel. Preto Pán dáva všetkým určitú nezávislosť — každý môže konať po svojom. Konečný Pánov pokyn však nájdeme v Bhagavad-gīte: „Zanechaj všetky ostatné činnosti a celkom sa Mi odovzdaj.“ To nás urobí šťastnými.

Ľudia, polobohovia a všetky ostatné tvory sú podriadené vôli Najvyššej Božskej Osobnosti. Preto nikto nemôže z vlastnej vôle uctievať polobohov a polobohovia nemôžu nikomu udeliť požehnanie bez Pánovho súhlasu. Vraví sa, že bez Jeho vôle sa ani steblo trávy nepohne. Ľudia, ktorí trpia v hmotnom svete, sa zvyčajne obracajú na polobohov, čo im odporúčajú aj vedske písma. Človek, ktorý túži po nejakej veci, môže uctievať príslušného poloboha. Napríklad chorý by mal uctievať boha Slnka; kto túži po vzdelaní, by mal uctievať bohyňu múdrosti, Sarasvatī; kto hľadá krásnu ženu, by mal uctievať bohyňu Umu, Śivovu manželku. Takto vedske písma, śāstry, opisujú uctievanie rôznych polobohov. Tomu, kto túži získať nejaké osobitné hmotné výhody, dá Pán silnú túžbu uctievať príslušného poloboha, ktorý mu potom splní jeho želanie. Pán sa postará aj o to, aby vyznávač uctieval poloboha príslušným spôsobom. Jedine Kṛṣṇa, sídliaci v podobe Najvyššej Duše v srdciach všetkých, môže človek inšpirovať k uctievaniu rôznych polobohov, pretože polobohovia sú v skutočnosti časťami Pánovho vesmírneho tela, a preto nie sú nezávislí. Vo vedskej literatúre sa môžme dočítať: „Najvyššia Božská Osobnosť sídli ako Nadduša v srdciach všetkých polobohov a prostredníctvom nich plní ľuďom ich želania. Ani polobohovia, ani ľudia nie sú nezávislí. Vždy závisia na najvyššej vôli.“

Verš

sa tayā śraddhayā yuktas
tasyārādhanam īhate
labhate ca tataḥ kāmān
mayaiva vihitān hi tān

Synonyma

saḥ — on; tayā — touto; śraddhayā — vierou; yuktaḥ — vybavený; tasya — daného poloboha; ārādhanam — uctievať; īhate — hľadá; labhate — získa; ca — a; tataḥ — od toho; kāmān — túžby; mayā — Mnou; eva — tak; vihitān — stanovené; hi — zaiste; tān — tieto.

Překlad

Vybavený touto vierou uctieva určitého poloboha a on mu potom splní jeho túžby. V skutočnosti som to však Ja, kto ich poskytuje.

Význam

Polobohovia nemôžu dať svojím uctievačom požehnanie bez súhlasu Najvyššieho Pána a na rozdiel od človeka nezabúdajú, že všetko je majetkom Najvyššieho Pána. Keď človek uctieva polobohov a jeho želanie sa splní, nie je to zásluhou polobohov, ale milosťou Najvyššej Božskej Osobnosti. Hlúpi ľudia, ktorí nevedia o Pánovej zvrchovanosti, sa naivne obracajú k polobohom, aby im splnili ich túžby. Naopak čistý oddaný ponecháva uspokojenie svojich potrieb celkom na Pánovi, a nikdy ho neprosí o nič hmotné. Prosba o niečo hmotné nie je známkou čistého oddaného. Živé bytosti sa väčšinou obracajú na polobohov, lebo sa dychtivo snažia uspokojiť svoju žiadostivosť. Stáva sa to v prípadoch, keď si živá bytosť želala niečo nevhodné a Najvyšší Pán jej túžbu nesplnil. V Caitanya-caritāmṛte sa hovorí, že ten, kto uctieva Najvyššieho Pána, a zároveň túži po hmotnom pôžitku, má navzájom si odporujúce priania. Oddaná služba a uctievanie polobohov nemôžu byť na rovnakej úrovni, lebo uctievanie polobohov je hmotná činnosť, zatiaľ čo oddaná služba Najvyššiemu je celkom duchovná.

Pre toho, kto si želá vrátiť sa k Bohu, sú hmotné túžby prekážkou. Śrī Kṛṣṇa preto neobdarúva čistého oddaného hmotnými výhodami, po ktorých túžia menej inteligentní ľudia, ktorí radšej uctievajú polobohov hmotného vesmíru, než aby sa zapojili do oddanej služby Najvyššiemu Pánovi.

Verš

antavat tu phalaṁ teṣāṁ
tad bhavaty alpa-medhasām
devān deva-yajo yānti
mad-bhaktā yānti mām api

Synonyma

anta-vat — pominuteľné; tu — ale; phalam — plody; teṣām — ich; tat — ktoré; bhavati — vznikajú; alpa-medhasām — ľudia chabého rozumu; devān — k polobohom (na ich planéty); deva-yajaḥ — uctievači polobohov; yānti — idú; mat — Moji; bhaktāḥ — oddaní; yānti — idú; mām — ku Mne; api — tiež.

Překlad

Ľudia chabého rozumu uctievajú polobohov, no plody, ktoré získajú, sú obmedzené a pominuteľné. Tí, čo uctievajú polobohov, idú na planéty polobohov, zatiaľ čo Moji oddaní dosiahnu Moju zvrchovanú planétu.

Význam

Niektorí komentátori Bhagavad-gīty tvrdia, že aj tí, ktorí uctievajú polobohov, môžu dosiahnuť Najvyššieho Pána, no v tomto verši sa jasne hovorí, že tí, ktorí uctievajú polobohov, sa dostanú na ich planéty. Kto uctieva boha Slnka, dospeje na Slnko, kto uctieva boha Mesiaca, dôjde na Mesiac, a kto uctieva Indru, dosiahne Indrovu planétu. Takže je nesprávne myslieť si, že uctievaním niektorého poloboha človek príde k Najvyššej Božskej Osobnosti. Tento verš jednoznačne potvrdzuje, že uctievači polobohov dosiahnu rôzne planéty v hmotnom vesmíre. No Pánovi oddaní prídu priamo na planétu Božskej Osobnosti v duchovnom svete.

Niekto by mohol namietnuť, že ak polobohovia tvoria rôzne časti tela Najvyššieho Pána, potom by mal človek dosiahnuť rovnaký cieľ uctievaním polobohov. Uctievači polobohov však nie sú príliš inteligentní, lebo nevedia, do ktorej časti tela treba dodávať potravu. Tvrdenie, že potravu možno dať hociktorej časti tela a akýmkoľvek spôsobom, je hlúpe. Je to celkom vylúčené. Bolo by beznádejné dodávať potravu do uší alebo do očí. Títo ľudia nechápu, že polobohovia sú časťami vesmírneho tela Najvyššieho Pána, a vo svojej nevedomosti si myslia, že každý poloboh je samotný Boh, ktorý je schopný súťažiť s Najvyšším Pánom.

Nielen polobohovia, ale aj obyčajné živé bytosti sú časťami tela Najvyššieho Pána. V Śrīmad-Bhāgavatame sa uvádza, že brāhmaṇi tvoria hlavu Najvyššieho Pána, kṣatriyovia Jeho paže, vaiśyovia Jeho brucho a śūdrovia Jeho nohy a že každá skupina plní inú funkciu. Kto si plne uvedomuje, že všetky bytosti, vrátane ľudí a polobohov, sú čiastočkami Najvyššieho Pána, má dokonalé poznanie. Ak zabudne na túto základnú skutočnosť a oddá sa uctievaniu polobohov, dostane sa na ich planéty, čo nie je ten istý cieľ, aký dosiahnu Kṛṣṇovi oddaní.

Výsledky získané uctievaním polobohov sú pominuteľné, lebo v hmotnom svete sú planéty, polobohovia aj ich uctievači pominuteľní. V tomto verši sa preto veľmi jasne píše, že všetky výsledky dosiahnuté uctievaním polobohov sú pominuteľné a takému uctievaniu sa venujú len menej inteligentní ľudia. Keďže čistý oddaný láskyplne slúži Kṛṣṇovi s mysľou naňho upretou, dosiahne večnú blaženú existenciu, plnú poznania, a jeho výsledky sa odlišujú od výsledkov, ktoré dosiahnu obyčajní uctievači polobohov. Najvyšší Pán je neobmedzený a rovnako neobmedzená je aj milosť, milosrdenstvo a priazeň, ktorú preukazuje Svojím oddaným.

Verš

avyaktaṁ vyaktim āpannaṁ
manyante mām abuddhayaḥ
paraṁ bhāvam ajānanto
mamāvyayam anuttamam

Synonyma

avyaktam — neprejavený; vyaktim — osobnosť; āpannam — dosiahol; manyante — domnievajú sa; mām — Ja; abuddhayaḥ — menej inteligentní ľudia; param — najvyšší; bhāvam — stav bytia; ajānantaḥ — nepoznajú; mama — Moju; avyayam — nepominuteľnú; anuttamam — najvyššiu.

Překlad

Hlúpi ľudia, ktorí Ma dokonale nepoznajú, si myslia, že som bol najskôr neosobný a až teraz som prijal túto viditeľnú podobu. Následkom ich malého poznania, nechápu Moju vyššiu prirodzenosť, ktorá je nepominuteľná a najvyššia.

Význam

Uctievači polobohov boli opísaní ako menej inteligentní ľudia a v tomto verši sa podobného prívlastku dostáva aj impersonalistom. Śrī Kṛṣṇa sa tu osobne rozpráva s Arjunom; napriek tomu však impersonalisti z nevedomosti tvrdia, že Najvyšší Pán beztak nemá žiadny tvar. Yāmunācārya, veľký oddaný z učeníckej postupnosti Rāmānujācāryu, o tom napísal:

tvāṁ śīla-rūpa-caritaiḥ parama-prakṛṣṭaiḥ
sattvena sāttvikatayā prabalaiś ca śāstraiḥ
prakhyāta-daiva-paramārtha-vidāṁ mataiś ca
naivāsura-prakṛtayaḥ prabhavanti boddhum

„Môj drahý Pane, oddaní ako Vyāsadeva a Nārada Ťa poznajú ako osobného Boha. Štúdiom vedskych písiem sa človek môže naučiť poznať Tvoje vlastnosti, Tvoju podobu a Tvoje činnosti a môže pochopiť, že si Najvyššia Božská Osobnosť. No tí, ktorých ovplyvňuje kvalita vášne a nevedomosti, teda démoni a ateisti, Ťa nemôžu pochopiť. Nie sú schopní Ťa pochopiť. Hoci môžu byť veľkými znalcami Vedānty, Upaniṣad a iných vedskych písiem, nemôžu Ťa pochopiť ako Najvyššiu Božskú Osobnosť.“ (Stotra-ratna 12)

V Brahmā-saṁhite sa uvádza, že človek nemôže pochopiť Božskú Osobnosť iba štúdiom Vedānty. Jeho osobnosť môžeme spoznať len vďaka Jeho milosti. Preto sa v tomto verši jasne hovorí, že hlúpi nie sú iba uctievači polobohov, ale aj neoddaní a impersonalisti, ktorí trávia svoj čas štúdiom Vedānty a špekulovaním nad Vedami, bez najmenšej stopy po oddanosti Śrī Kṛṣṇovi. Nikdy nemôžu pochopiť osobnú povahu Boha. Ľudia, ktorí považujú Absolútnu Pravdu za neosobnú, a teda nepoznajú najvyšší aspekt Absolútnej Pravdy, sa označujú slovom abuddhayaḥ. V Śrīmad-Bhāgavatame sa uvádza, že Najvyšší sa realizuje v troch štádiách: prvým je neosobný Brahman, ďalším lokalizovaný aspekt Najvyššieho — Nadduša — a posledným je najvyšší aspekt Absolútnej Pravdy — Božská Osobnosť. Dnešní impersonalisti sú ešte obmedzenejší, pretože nenasledujú ani svojho veľkého predchodcu Śaṅkarācāryu, ktorý výslovne povedal, že Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť. Impersonalisti, ktorí nemajú dostatočné poznanie o Absolútnej Pravde, sa domnievajú, že Kṛṣṇa bol len synom Devakī a Vasudevu, prípadne nejakým princom či mocným človekom. V Bhagavad-gīte (9.11) Kṛṣṇa tieto názory odsudzuje: avajānanti māṁ mūḍhā mānuṣīṁ tanum āśritam. „Iba hlupáci Ma považujú za obyčajnú bytosť.“

Takže je isté, že bez vykonávania oddanej služby a vedomia Kṛṣṇu nemôže Kṛṣṇu nikto pochopiť, čo potvrdzuje aj Śrīmad-Bhāgavatam (10.14.29):

athāpi te deva padāmbuja-dvaya-
prasāda-leśānugṛhīta eva hi
jānāti tattvaṁ bhagavan-mahimno
na cānya eko ’pi ciraṁ vicinvan

„Môj Pane, ak je niekto poctený hoci len nepatrným náznakom milosti Tvojich lotosových nôh, môže porozumieť veľkosti Tvojej osobnosti. Ale tí, ktorí špekulujú, aby pochopili Najvyššiu Božskú Osobnosť, Ťa nemôžu spoznať, aj keby študovali Vedy celé roky.“

Podoby, mená a vlastnosti Najvyššej Božskej Osobnosti, Śrī Kṛṣṇu, nemôžeme pochopiť obyčajnými intelektuálnymi špekuláciami alebo diskusiami o vedskej náuke. Toto poznanie sa dá získať iba oddanou službou. Človek môže pochopiť Najvyššiu Božskú Osobnosť jedine vtedy, ak je plne zapojený do oddanej služby a spieva mahā-mantru: Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare. Neoddaní si myslia, že Kṛṣṇovo telo je hmotné a že všetky Jeho činnosti, mená, podoby a tak ďalej, sú výplodom ilúzie, māye. Títo impersonalisti sú známi ako māyāvādīni a nepoznajú konečnú pravdu.

V dvadsiatom verši bolo jasne povedané: kāmais tais tair hṛta-jñānāḥ prapadyante 'nya-devatāḥ. „Tí, ktorí sú zaslepení túžbami, sa odovzdávajú rôznym polobohom.“ V dvadsiatom treťom verši sme sa mohli dočítať, že okrem Najvyššieho Pána, ktorý má Svoju vlastnú duchovnú planétu, jestvujú aj polobohovia, ktorí majú svoje planéty v hmotnom vesmíre — devān deva-yajo yānti mad-bhaktā yānti mām api. Uctievači polobohov prídu na ich planéty a tí, ktorí uctievajú Kṛṣṇu, prídu na najvyššiu planétu, Kṛṣṇaloku. Aj keď sa tu jednoznačne hovorí, že Śrī Kṛṣṇa a Jeho podoby sú skutočné, hlúpi impersonalisti tvrdia pravý opak. Vzbudzuje snáď učenie Bhagavad-gīty dojem, že polobohovia a ich sídla sú neosobné? Z textu jasne vyplýva, že polobohovia i Kṛṣṇa nie sú neosobní. Všetci sú osoby. Kṛṣṇa je Najvyšší Osobný Boh a má vlastnú planétu, rovnako ako polobohovia.

Takže monistické tvrdenia, že Najvyššia Absolútna Pravda je beztvará a že Jej podoba je neskutočná, pri bližšom skúmaní neobstoja. Z textu Bhagavad-gīty jasne vidíme, že podoby polobohov a podoba Najvyššieho Pána existujú súčasne a že Śrī Kṛṣṇa je plný večného poznania a blaženosti (sac-cid-ānanda). Vedy tiež potvrdzujú, že Najvyššia Absolútna Pravda je plná blaženej radosti a je zdrojom neobmedzených priaznivých vlastností (ānanda-mayo 'bhyāsāt). Na iných miestach Bhagavad-gīty Śrī Kṛṣṇa hovorí, že sa zjavuje napriek tomu, že je nezrodený (aja). To sú fakty uvedené v Bhagavad-gīte a my sa musíme snažiť porozumieť im. Ako môže byť Boh, Najvyššia Osobnosť, neosobný? Keď vychádzame z výpovede Bhagavad-gīty, je monistická teória neosobných filozofov vykonštruovaná a chybná. Z Bhagavad-gīty zreteľne vyplýva, že Najvyššia Absolútna Pravda, Kṛṣṇa, má podobu i osobnosť.

Verš

nāhaṁ prakāśaḥ sarvasya
yoga-māyā-samāvṛtaḥ
mūḍho ’yaṁ nābhijānāti
loko mām ajam avyayam

Synonyma

na — nie; aham — Ja; prakāśaḥ — zjaviť sa; sarvasya — každému; yoga-māyā — vnútornou silou; samāvṛtaḥ — zahalený; mūḍhaḥ — hlupáci; ayam — títo; na — nie; abhijānāti — môžu rozumieť; lokaḥ — osoby; mām — Mne; ajam — nezrodený; avyayam — nepominuteľný.

Překlad

Nikdy sa nezjavujem pochabým a hlúpym ľuďom. Pre nich som zahalený svojou vnútornou silou, a preto nechápu, že som nezrodený a večný.

Význam

Mohli by sme sa spýtať, prečo sa Kṛṣṇa nezjaví teraz, keď sa mohol zjaviť na Zemi pred 5 000 rokmi? Nie všetci Ho však videli, aj keď bol prítomný osobne. Keď sa zjavil na Zemi, len veľmi málo ľudí Ho poznalo ako Najvyššiu Božskú Osobnosť. Napríklad Śiśupāla mal výhrady proti povýšeniu Kṛṣṇu na panovníka Kuruovcov. Bhīṣma mu však oponoval a vyhlásil, že Śrī Kṛṣṇa je Najvyšší Boh. Iba bratia Pāṇḍuovci a pár ďalších vedelo, že Kṛṣṇa je Najvyšší, lebo Svoju pravú podobu neukázal všetkým, a hlavne nie tým, ktorí Mu neboli oddaní. Preto Kṛṣṇa hovorí v Bhagavad-gīte, že okrem Jeho čistých oddaných Ho všetci považujú za obyčajného smrteľníka. Len Svojím oddaným sa javí ako prameň všetkej radosti; pre ostatných je zahalený svojou vnútornou silou.

V Śrīmad-Bhāgavatame (1.8.19) sa v modlitbách kráľovnej Kuntī hovorí, že Śrī Kṛṣṇa je zahalený závojom, yoga-māyou, ktorý spôsobuje, že Ho obyčajní ľudia nemôžu pochopiť. V pätnástej mantre Śrī Īśopaniṣady sa takisto hovorí o tomto iluzórnom závoji:

hiraṇmayena pātreṇa
satyasyāpihitaṁ mukham
tat tvaṁ pūṣann apāvṛṇu
satya-dharmāya dṛṣṭaye

„Môj Pane, si udržovateľom celého vesmíru a najvyššou náboženskou zásadou je oddane Ti slúžiť. Preto Ťa prosím, buď mi oporou. Tvoja transcendentálna podoba je zahalená závojom, yoga-māyou. Brahmajyoti je obal vnútornej energie. Prosím Ťa, odstráň túto oslnivú žiaru, ktorá mi bráni vidieť Tvoju večnú podobu plnú blaženosti a poznania (sac-cid-ānanda-vigraha).“

Transcendentálna podoba Najvyššej Božskej Osobnosti, plná poznania a blaženosti, je zahalená vnútornou silou brahmajyoti, a preto nevedomí impersonalisti nemôžu vidieť Najvyššieho Pána.

Nasledujúcu Brahmovu modlitbu nájdeme v Śrīmad-Bhāgavatame (10.14.7): „Ó, Najvyššia Božská Osobnosť, Paramātmā, Pán všetkých tajomstiev, kto na tomto svete môže poznať Tvoju silu a chápať Tvoje zábavy? Neustále rozpínaš Svoju vnútornú energiu, a preto nikto nemôže pochopiť, kto si. Vedci a iní učenci môžu skúmať planéty a atómové zloženie hmotného sveta, ale aj keď sa pred nich postavíš, nedokážu zmerať Tvoju energiu a moc.“ Śrī Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, je nielen nezrodený, ale i nepominuteľný a nevyčerpateľný (avyaya). Jeho večná podoba je plná poznania a blaženosti a všetky Jeho energie sú nevyčerpateľné.

Verš

vedāhaṁ samatītāni
vartamānāni cārjuna
bhaviṣyāṇi ca bhūtāni
māṁ tu veda na kaścana

Synonyma

veda — viem; aham — Ja; samatītāni — v minulosti; vartamānāni — v prítomnosti; ca — a; arjuna — ó, Arjuna; bhaviṣyāṇi — v budúcnosti; ca — tiež; bhūtāni — živé bytosti; mām — Mňa; tu — však; veda — pozná; na — nie; kaścana — nikto.

Překlad

Ó, Arjuna, ako Najvyššia Božská Osobnosť viem o všetkom, čo sa stalo v minulosti, čo sa deje v prítomnosti, i o tom, čo sa ešte len stane. Poznám tiež všetky živé bytosti; Mňa však nepozná nikto.

Význam

Tu je jasná odpoveď na otázku, či je Najvyšší Pán osobný alebo neosobný. Keby bola podoba Kṛṣṇu, Najvyššej Božskej Osobnosti, māyou, alebo keby bolo Jeho telo hmotné, ako tvrdia impersonalisti, potom by aj On, rovnako ako všetky ostatné bytosti, menil telá a zabudol by na všetko, čo sa prihodilo v Jeho minulých životoch. Nikto, kto má hmotné telo, si nepamätá nič z minulého života, nevie nič o súčasnom živote a nemôže nič predvídať ani o živote nasledujúcom. Inými slovami, nik nemôže povedať, že pozná minulosť, prítomnosť a budúcnosť, kým sa nevyslobodí z hmotného znečistenia.

Kṛṣṇa jasne hovorí, že na rozdiel od obyčajnej ľudskej bytosti má dokonalé poznanie o tom, čo sa prihodilo v minulosti, čo sa deje teraz a čo sa ešte len stane. V štvrtej kapitole sme napríklad čítali, že Kṛṣṇa si spomína, ako pred miliónmi rokov dával pokyny bohu Slnka Vivasvānovi. Kṛṣṇa pozná všetky živé bytosti, pretože sa ako Nadduša nachádza v ich srdciach. No napriek tomu, že je prítomný vo všetkých telách ako Nadduša a že je osobne prítomný ako Najvyššia Božská Osobnosť, nemôžu obmedzení ľudia pochopiť, že Śrī Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť a že Jeho transcendentálne telo je nehynúce, hoci dosiahli realizáciu neosobného Brahmanu. Kṛṣṇa je ako Slnko a māyā ako mrak. V hmotnom svete môže mrak dočasne zakryť Slnko, Mesiac a hviezdy, ale v skutočnosti je zakrytý iba náš nedokonalý zrak, a nie Slnko alebo Mesiac. Podobne nemôže ani māya zakryť Najvyššieho Pána. Je to Jeho vnútorná sila, yoga-māyā, ktorá spôsobuje, že sa nezjaví menej inteligentným ľuďom. V treťom verši tejto kapitoly sa hovorí, že z miliónov ľudí sa len málokto pokúša zdokonaliť svoju ľudskú existenciu a z tisíca takých ľudí málokto pochopí, kto je Kṛṣṇa. Aj keď človek dosiahol dokonalosť poznaním neosobného Brahmanu alebo lokalizovanej Paramātmy, nemôže pochopiť Śrī Kṛṣṇu, Najvyššiu Božskú Osobnosť, ak Mu oddane neslúži s mysľou Naňho uprenou.

Verš

icchā-dveṣa-samutthena
dvandva-mohena bhārata
sarva-bhūtāni sammohaṁ
sarge yānti paran-tapa

Synonyma

icchā — prianie; dveṣa — a nenávisť; samutthena — vzniká; dvandva — dualita; mohena — klam; bhārata — ó, potomok Bharatov; sarva — všetky; bhūtāni — živé bytosti; sammoham — v klame; sarge — pri narodení; yānti — idú; parantapa — ó, hubiteľ nepriateľov.

Překlad

Ó, Bharatovec, hubiteľ nepriateľov, všetky živé bytosti sa rodia do sveta klamu a sú zmätené dualitou, ktorá vzniká z túžby a nenávisti.

Význam

Skutočným postavením živej bytosti je podriadiť sa Najvyššiemu Pánovi, ktorý je čistým poznaním. Keď sa človek odvráti od čistého poznania, ovládne ho iluzórna energia, následkom čoho nemôže pochopiť Najvyššiu Božskú Osobnosť. Iluzórna energia sa prejavuje v dualitách, ako napríklad túžba a nenávisť, ktoré spôsobujú, že nevedomý človek sa chce stotožniť s Najvyšším Pánom a závidí Kṛṣṇovi Jeho zvrchované postavenie. Čistí oddaní, ktorí nie sú oklamaní či znečistení túžbami a nenávisťou, chápu, že Śrī Kṛṣṇa sa zjavuje prostredníctvom Svojich vnútorných síl, zatiaľ čo ľudia oklamaní nevedomosťou a dualitami hmotného sveta si myslia, že Najvyššia Božská Osobnosť je stvorená hmotnými energiami. To je ich nešťastie. Pre takto oklamaných ľudí je typické, že ich ovplyvňujú pocty a poníženie, utrpenie a šťastie, mužnosť a ženskosť, dobro a zlo, radosť a bolesť atď. Myslia si: „To je moja žena, to je môj dom, som pánom tohto domu, som mužom tejto ženy.“ Takto pôsobí ilúzia duality a tí, ktorí sa ňou dajú oklamať, sú veľmi hlúpi a nedokážu pochopiť Najvyššiu Božskú Osobnosť.

Verš

yeṣāṁ tv anta-gataṁ pāpaṁ
janānāṁ puṇya-karmaṇām
te dvandva-moha-nirmuktā
bhajante māṁ dṛḍha-vratāḥ

Synonyma

yeṣām — ktorých; tu — ale; anta-gatam — úplne vyhladený; pāpam — hriech; janānām — ľudí; puṇya — cnostné; karmaṇām — niekdajšie činy; te — oni; dvandva — duality; moha — blud; nirmuktāḥ — zbavení; bhajante — oddane slúžia; mām — Mne; dṛḍha-vratāḥ — s pevnou odhodlanosťou.

Překlad

No ľudia, ktorí v tomto i skorších životoch konali cnostne a ktorých hriešne činy sú celkom vyhladené, sa zbavili bludu duality a s pevným odhodlaním Mi slúžia.

Význam

Tento verš sa zmieňuje o ľuďoch, ktorí môžu dosiahnuť transcendentálnu úroveň. Pre hriešnych, bezbožných, hlúpych a nečestných ľudí je veľmi ťažké povzniesť sa nad túžbu a nenávisť. Iba tí, ktorí žijú podľa ustanovených náboženských zásad, konajú cnostne. Tí, ktorí premohli následky svojich hriešnych činov, sa môžu zapojiť do oddanej služby, a tak postupne získať čisté poznanie o Najvyššom Pánovi a v extáze o Ňom meditovať. Toto je spôsob ako sa môžeme povýšiť na duchovnú úroveň prostredníctvom oddanej služby Kṛṣṇovi v spoločnosti čistých oddaných, ktorí nás môžu oslobodiť od klamu.

V Śrīmad-Bhāgavatame (5.5.2) sa píše, že ak niekto naozaj usiluje o vyslobodenie, musí slúžiť oddaným (mahat-sevān dvāraṁ āhur vimukteḥ). Tí však, ktorí sa stýkajú s materialisticky založenými ľuďmi, kráčajú po ceste vedúcej do najtemnejších končín existencie (tamodvāraṁ yoṣitāṁ saṅgi-saṅgam). Všetci oddaní Najvyššieho Pána putujú po svete za jediným účelom — prebudiť spiace duše z ich podmieneného stavu. Impersonalisti nevedia, že páchajú najhorší priestupok proti Božiemu zákonu, keď zabúdajú na svoje pravé postavenie, na svoju podriadenosť Bohu. Pokiaľ si človek neuvedomuje svoje pravé postavenie a nekoná podľa toho, nemôže pochopiť Śrī Kṛṣṇu a plne sa zapojiť do láskyplnej služby Jemu s oddanosťou a odhodlaním.

Verš

jarā-maraṇa-mokṣāya
mām āśritya yatanti ye
te brahma tad viduḥ kṛtsnam
adhyātmaṁ karma cākhilam

Synonyma

jarā — od staroby; maraṇa — a smrti; mokṣāya — za účelom vyslobodenia; mām — ku Mne; āśritya — sa uchýlia; yatanti — usilujúci; ye — všetci, ktorí; te — oni; brahma — Brahman; tat — takisto; viduḥ — poznajú; kṛtsnam — všetko; adhyātmam — transcendentálne; karma — činy; ca — a; akhilam — úplne.

Překlad

Inteligentní ľudia, ktorí sa snažia vyslobodiť zo staroby a smrti, sa prostredníctvom oddanej služby uchyľujú ku Mne. Sú vskutku Brahmanom, lebo vedia všetko o transcendentálnych činoch.

Význam

Narodenie, choroby, staroba a smrť sa týkajú iba hmotného tela, nie tela duchovného. Pre duchovné telo žiadne narodenie, choroby, staroby či smrť nejestvujú. Preto ten, kto oddane slúži Kṛṣṇovi, dostane duchovné telo, stane sa jedným z Jeho spoločníkov a dosiahne tak skutočné oslobodenie. Ahaṁ brahmāsmi — som duchovná podstata. Písma učia, že človek musí pochopiť, že je Brahman — duša. V tomto verši je vysvetlené, že toto poňatie je zahrnuté v bhakti-yoge, oddanej službe. Čistí oddaní sa nachádzajú na transcendentálnej úrovni Brahmanu, lebo vedia všetko o transcendentálnych činoch.

Ako už bolo povedané, štyri druhy oddaných sa zapoja do oddanej služby Pánovi s rôznymi úmyslami a dosiahnu vytúženého cieľa. Len čo sa stanú plne si vedomými Kṛṣṇu, môžu sa tešiť z Kṛṣṇovej spoločnosti vďaka Jeho milosti. No tí, ktorí uctievajú polobohov, sa nikdy nedostanú na planétu Najvyššieho Pána. Ani menej inteligentné osoby, ktoré zrealizovali neosobný Brahman, nedosiahnu Goloku Vṛndāvan, Kṛṣṇovu najvyššiu planétu. Len tí, ktorí sa uchyľujú ku Kṛṣṇovi (mām āśritya) a slúžia Mu, môžu byť právom nazývaní Brahmanom, lebo nemajú žiadne pochybnosti o Kṛṣṇovej zvrchovanosti a naozaj usilujú o dosiahnutie Jeho planéty.

Tí, ktorí uctievajú Kṛṣṇu v Jeho zdanlivej hmotnej podobe arcā alebo o Pánovi meditujú, aby sa vymanili z hmotného otroctva, poznajú vďaka Pánovej milosti zmysel slov Brahman, adhibhūta a tak ďalej, čo Kṛṣṇa vysvetlí v ďalšej kapitole.

Verš

sādhibhūtādhidaivaṁ māṁ
sādhiyajñaṁ ca ye viduḥ
prayāṇa-kāle ’pi ca māṁ
te vidur yukta-cetasaḥ

Synonyma

sa-adhibhūta — vládnuci princíp hmotného stvorenia; adhidaivam — všetkých polobohov; mām — Mňa; sa-adhiyajñam — všetkých obetí; ca — tiež; ye — tí, ktorí; viduḥ — poznajú; prayāṇa — smrti; kāle — v okamihu; api — dokonca; ca — a; mām — Mňa; te — tí; viduḥ — poznajú; yukta-cetasaḥ — ich myseľ pripútaná ku Mne.

Překlad

Tí, ktorí Ma plne poznajú ako Najvyššieho Pána vládnuceho hmotnému stvoreniu, všetkým polobohom a obetiam, Ma môžu poznať a rozumieť, kto som, aj v okamihu smrti.“

Význam

Ľudia, ktorí oddane slúžia Kṛṣṇovi, sa nedajú nikdy zviesť z cesty, ktorá vedie k úplnému pochopeniu Najvyššej Božskej Osobnosti. V transcendentálnej spoločnosti vedomia Kṛṣṇu môže človek pochopiť, ako Najvyšší Pán vládne hmotnému stvoreniu a všetkým polobohom. V tejto transcendentálnej spoločnosti sa človek postupne utvrdzuje vo viere v Najvyššiu Božskú Osobnosť, a taký Kṛṣṇu si vedomý človek potom nikdy na Kṛṣṇu nezabudne, ani v okamihu smrti, a bez problémov dosiahne planétu Najvyššieho Pána, Goloku Vṛndāvan.

Táto siedma kapitola vysvetľuje, ako sa človek môže stať plne vedomým si Kṛṣṇu. Prvým krokom je stýkať sa s ľuďmi, vedomými si Kṛṣṇu. Takáto spoločnosť je duchovná a každému umožní kontakt s Najvyšším Pánom. Jeho milosťou môžme pochopiť, že Śrī Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť. Spoznáme aj základné postavenie živej bytosti a porozumieme, ako živá bytosť zabudla na Kṛṣṇu a ako sa zaplietla do hmotných činností. Vďaka postupnému získavaniu vedomia Kṛṣṇu v spoločnosti oddaných pochopíme, že sme podmienení zákonmi hmotnej prírody iba kvôli tomu, že sme zabudli na Kṛṣṇu. Pochopíme, že ľudská podoba nám umožňuje znovu si uvedomiť Kṛṣṇu a že tento ľudský život máme využiť na to, aby sme získali bezpríčinnú milosť Najvyššieho Pána.

V tejto kapitole sa diskutovalo o mnohých otázkach: o štyroch druhoch ľudí, ktorí sa uchyľujú ku Kṛṣṇovi, o poznaní Brahmanu, o poznaní Paramātmy, o oslobodení sa od narodenia a smrti a o uctievaní Najvyššieho Pána. Ten, kto je naozaj odovzdaný Kṛṣṇovi, sa o iné spôsoby nezaujíma. Oddane Mu slúži, vďaka čomu sa znovu vráti do svojho prirodzeného postavenia služobníka Śrī Kṛṣṇu. Potom nachádza veľké potešenie v čistej oddanej službe Pánovi, v načúvaní a v oslavovaní Najvyššieho Pána. Je pevne presvedčený o tom, že ak pôjde touto cestou, splnia sa mu všetky želania. Táto pevná viera sa nazýva dṛḍha-vrata a predstavuje počiatok bhakti-yogy, čiže transcendentálnej láskyplnej služby. Toto je záver všetkých posvätných písiem a siedma kapitola Bhagavad-gīty tvorí jadro tohto presvedčenia.

Takto končia Bhaktivedantove výklady k siedmej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Poznanie o Absolútnom“.