VERŠ 5

VERZ 5

Verš

Besedilo

yat sāṅkhyaiḥ prāpyate sthānaṁ
tad yogair api gamyate
ekaṁ sāṅkhyaṁ ca yogaṁ ca
yaḥ paśyati sa paśyati

Synonyma

Synonyms

yat — čo; sāṅkhyaiḥ — prostredníctvom filozofie sāṅkhye; prāpyate — sa dosiahne; sthānam — postavenie; tat — to; yogaiḥ — oddanou službou; api — tiež; gamyate — človek môže dosiahnuť; ekam — jedno; sāṅkhyam — analytické štúdium; ca — a; yogam — čin v oddanosti; ca — a; yaḥ — ten, kto; paśyati — vidí; saḥ — on; paśyati — popravde vidí.

yat – katero; sāṅkhyaiḥ – s filozofijo sāṅkhye; prāpyate – se doseže; sthānam – mesto; tat – to; yogaiḥ – z vdanim služenjem; api – tudi; gamyate – je mogoče doseči; ekam – eno; sāṅkhyam – analitično proučevanje; ca – in; yogam – delovanje z vdanostjo; ca – in; yaḥ – kdor; paśyati – vidi; saḥ – on; paśyati – resnično vidi.

Překlad

Translation

Vpravde vidí ten, kto vie, že stav dosiahnutý analytickým štúdiom možno dosiahnuť aj oddanou službou a že analytické štúdium a oddaná služba sú na rovnakej úrovni.

Kdor ve, da je mogoče cilj filozofije sāṅkhye doseči tudi z vdanim služenjem, in zato razume, da sta analitično proučevanje materialnega sveta in vdano služenje enakovredna, vidi vse v pravi luči.

Význam

Purport

Pravým účelom filozofického bádania je nájsť konečný životný cieľ. Keďže konečným cieľom je sebarealizácia, nie je medzi závermi vyššie zmienených metód žiadny rozdiel. Záver sāṅkhyového filozofického bádania je, že individuálna bytosť nie je súčasťou hmotného sveta, ale najvyššieho duchovného celku, a preto musí konať vo vzťahu k Najvyššiemu. Keď duša koná s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, nachádza sa vo svojom prirodzenom postavení. Prvou zásadou sāṅkhye je odpútať sa od hmoty. V yoge oddanosti sa zas musia vykonávať činy, ktorých účelom je potešiť Kṛṣṇu. V skutočnosti sú obe metódy rovnaké, aj keď na prvý pohľad sa zdá, že jedna z nich vedie k odpútaniu a druhá k pripútanosti. Odpútanie sa od hmoty a pripútanosť ku Kṛṣṇovi je však jedno a to isté. Kto tomu rozumie, vidí veci také, aké naozaj sú.

Pravi namen filozofskega iskanja je spoznati, kaj je končni cilj življenja. Ker je ta cilj samospoznanje, med zaključkoma, do katerih pridemo z omenjenima metodama, ni razlike. S proučevanjem filozofije sāṅkhye pridemo do zaključka, da živo bitje ne pripada materialnemu svetu, temveč da je sestavni delec vrhovne duhovne celote. Duša nima torej nič opraviti z materialnim svetom; njeno delovanje mora biti na neki način povezano z Vsevišnjim. Kadar je zavestna Kṛṣṇe, deluje skladno s svojo pravo naravo. Pri prvi metodi, sāṅkhyi, je potrebno razviti nenavezanost na materijo, pri yogi vdanega služenja pa je treba postati privržen dejavnostim zavesti Kṛṣṇe. Metodi se dejansko ne razlikujeta, čeprav gre pri prvi navidez za razvijanje nenavezanosti, pri drugi pa za razvijanje navezanosti. Med nenavezanostjo na materijo in navezanostjo na Kṛṣṇo ni razlike. Kdor to vidi, vidi pravo naravo vsega.