VERŠ 32
TEXT 32
Verš
Texte
svarga-dvāram apāvṛtam
sukhinaḥ kṣatriyāḥ pārtha
labhante yuddham īdṛśam
svarga-dvāram apāvṛtam
sukhinaḥ kṣatriyāḥ pārtha
labhante yuddham īdṛśam
Synonyma
Synonyms
yadṛcchayā — samo od seba; ca — tiež; upapannam — dospejú k; svarga — nebeským planétam; dvāram — dvere; apāvṛtam — dokorán otvorené; sukhinaḥ — veľmi šťastní; kṣatriyāḥ — príslušníci kráľovského rodu; pārtha — ó, syn Pṛthy; labhante — dosiahnuť; yuddham — vojnou; īdṛśam — takto.
yadṛcchayā: venue spontanément; ca: aussi; upapannam: arrivés à; svarga: des planètes édéniques; dvāram: la porte; apāvṛtam: grande ouverte; sukhinaḥ: très heureux; kṣatriyāḥ: les membres de l’ordre royal; pārtha: ô fils de Pṛthā; labhante: obtiennent; yuddham: la guerre; īdṛśam: comme cela.
Překlad
Translation
Ó, syn Pṛthy, šťastní sú kṣatriyovia, ktorým sa naskytnú možnosti k boju, otvárajúce brány na nebeské planéty.
Heureux les kṣatriyas à qui s’offre incidemment l’occasion de combattre, ô Pārtha, car alors s’ouvre pour eux la porte des planètes de délices.
Význam
Purport
Ako najvyšší učiteľ na svete odsudzuje Kṛṣṇa postoj Arjunu, ktorý tvrdil, že tento boj nemôže priniesť nič dobrého a že práve naopak vedie k večnému životu v pekle. Tieto Arjunove úvahy pochádzajú z nevedomosti. Iba nevedomosť je dôvodom Arjunovho rozhodnutia nepoužiť násilie, hoci to bolo jeho povinnosťou. Je hlúpe byť kṣatriya a presadzovať na bojisku nenásilie. V Parāśara-smṛti, náboženských nariadeniach, ktoré ustanovil veľký mudrc a Vyāsadevov otec Parāśara, sa uvádza:
Kṛṣṇa, précepteur suprême de toute la création, condamne l’attitude d’Arjuna lorsque celui-ci déclare: « Je ne présage rien de bon de cette bataille, qui ne peut que nous mener en enfer. » Les propos d’Arjuna relèvent de l’ignorance. Il veut mêler la non-violence à l’accomplissement de son devoir propre, alors qu’un kṣatriya sur un champ de bataille ne peut, à moins de perdre la raison, opter pour la non-violence. Dans le Parāśara-smṛti, qui renferme les codes religieux promulgués par Parāśara (grand sage et père de Vyāsadeva), on trouve ces mots:
śastra-pāṇiḥ pradaṇḍayan
nirjitya para-sainyādi
kṣitiṁ dharmeṇa pālayet
śastra-pāṇiḥ pradaṇḍayan
nirjitya para-sainyādi
kṣitiṁ dharmeṇa pālayet
„Povinnosťou kṣatriyu je chrániť občanov pred všetkými problémami, a preto musí niekedy pre zachovanie zákona a poriadku použiť násilie. Jeho povinnosťou je poraziť vojská nepriateľských kráľov a vládnuť tak svetu podľa náboženských zásad.“
« Le kṣatriya a pour devoir de protéger les citoyens de toute difficulté. C’est pourquoi, dans le but de maintenir la loi et l’ordre, il doit, en certains cas, user de violence. Il est tenu de vaincre les armées des rois ennemis pour gouverner le monde sur la base des principes religieux. »
Nech sa na to pozrieme z hociktorého uhla, Arjuna nemal dôvod vzdávať boj. Keby svojich nepriateľov porazil, radoval by sa z kráľovstva, a keby v boji zomrel, povýšil by sa na nebeské planéty, ktorých brány by boli preňho otvorené dokorán. V oboch prípadoch by bolo preňho dobré bojovať.
Quel que soit l’angle sous lequel il se place, Arjuna n’a aucune raison d’éviter le combat. Vainqueur, il obtiendra le royaume, et s’il est tué, il verra s’ouvrir pour lui les portes des planètes édéniques. Quoi qu’il arrive, combattre lui sera favorable.