VERŠ 21
TEXT 21
Verš
Texte
ya enam ajam avyayam
kathaṁ sa puruṣaḥ pārtha
kaṁ ghātayati hanti kam
ya enam ajam avyayam
kathaṁ sa puruṣaḥ pārtha
kaṁ ghātayati hanti kam
Synonyma
Synonyms
veda — vedieť; avināśinam — nezničiteľná; nityam — vždy jestvujúca; yaḥ — ten, kto; enam — táto (duša); ajam — nezrodená; avyayam — nemenná; katham — ako; saḥ — on; puruṣaḥ — osoba; pārtha — ó, Pārtha (Arjuna); kam — ktorý; ghātayati — spôsobuje bolesť; hanti — zabije; kam — ktorý.
veda: sait; avināśinam: indestructible; nityam: toujours existante; yaḥ: celui qui; enam: cette (âme); ajam: non née; avyayam: immuable; katham: comment; saḥ: cette; puruṣaḥ: personne; pārtha: ô Arjuna, fils de Pṛthā; kam: qui; ghātayati: fait faire du mal; hanti: tue; kam: qui.
Překlad
Translation
Ó, Pārtha, ako môže človek, ktorý vie, že duša je nezničiteľná, nezrodená, večná a nemenná, niekoho zabiť alebo dať niekoho zabiť?
Comment une personne qui sait que l’âme est indestructible, éternelle, non née et immuable, ô Pārtha, pourrait-elle tuer ou faire tuer ?
Význam
Purport
Všetko má svoje správne uplatnenie. Kto má dokonalé poznanie, vie, kde a ako danú vec správne použiť. Násilie má tiež svoje uplatnenie a človek, ktorý má dokonalé poznanie, vie, ako a kde ho použiť. Keď sudca odsúdi človeka, ktorý spáchal vraždu, na trest smrti, nemožno mu to vyčítať, pretože násilie, ktoré tu použil, sa zhoduje s právnym zákonom. V Manu-saṁhite, zákonníku ľudskej spoločnosti, je napísané, že toho, kto sa dopustí vraždy, treba odsúdiť k trestu smrti, aby potom vo svojom ďalšom živote nemusel za svoj hriech trpieť. Preto je trest smrti za vraždu vlastne prospešný. Takisto, keď Kṛṣṇa vydá pokyn použiť násilie, je to v mene najvyššej spravodlivosti. Arjuna by preto mal tento pokyn nasledovať, pretože človeka, alebo lepšie povedané, dušu nemožno zabiť. Násilie použité v službe Kṛṣṇovi v skutočnosti nemôže byť nazývané násilím. Pre spravodlivosť je tzv. násilie dovolené. Cieľom chirurgickej operácie nie je pacienta zabiť, ale naopak, použitím „násilia“ ho vyliečiť. Arjunova účasť v boji pod Kṛṣṇovým vedením a s plným vedomím teda nie je hriešna a Arjuna za to nemusí niesť žiadne následky.
Chaque chose a sa raison d’être. L’homme qui possède la connaissance parfaite sait où et comment tout utiliser. Ainsi de la violence qui est parfois utile. L’homme qui détient le savoir sait comment en user. Lorsqu’un juge condamne un meurtrier à la peine capitale, nul ne peut le blâmer, car l’usage qu’il fait de la violence est conforme au code pénal. La Manu-saṁhitā, le Livre des lois de l’humanité, explique qu’un meurtrier doit être condamné à mort pour ne pas avoir à subir dans sa vie prochaine les redoutables conséquences de son geste. La condamnation à mort, en ce cas, est un acte bénéfique. De la même façon, lorsque Kṛṣṇa demande que l’on use de violence, c’est afin de servir la justice suprême. Arjuna doit donc obéir, sachant bien que l’homme, ou mieux l’âme, n’est pas sujette à la mort, et que la violence engagée au service de Kṛṣṇa dans une bataille n’est pas, à proprement parler, de la violence. Une opération chirurgicale n’a pas pour objet de tuer, mais bien de guérir. Aussi, le combat qu’Arjuna doit livrer sur l’ordre de Kṛṣṇa est fait en pleine connaissance. Aucune réaction pécheresse n’en résultera.