Skip to main content

VERŠ 20

TEXT 20

Verš

Texte

na jāyate mriyate vā kadācin
nāyaṁ bhūtvā bhavitā vā na bhūyaḥ
ajo nityaḥ śāśvato ’yaṁ purāṇo
na hanyate hanyamāne śarīre
na jāyate mriyate vā kadācin
nāyaṁ bhūtvā bhavitā vā na bhūyaḥ
ajo nityaḥ śāśvato ’yaṁ purāṇo
na hanyate hanyamāne śarīre

Synonyma

Synonyms

na — nikdy; jāyate — narodí sa; mriyate — umiera; — ani; kadācit — hocikedy (v minulosti, v prítomnosti alebo v budúcnosti); na — nikdy; ayam — táto; bhūtvā — vznikla; bhavitā — vznik; — alebo; na — nie; bhūyaḥ — opäť vznikla; ajaḥ — nezrodená; nityaḥ — večná; śāśvataḥ — stála; ayam — tá; purāṇaḥ — najstaršia; na — nikdy; hanyate — je zabitá; hanyamāne — byť zabité; śarīre — telo.

na: jamais; jāyate: ne naît; mriyate: ne meurt; vā: ou; kadācit: à aucun moment (passé, présent ou futur); na: jamais; ayam: cela; bhūtvā: étant venu au monde; bhavitā: vient à être; vā: ou; na: ne; bhūyaḥ: ou viendra à être; ajaḥ: non né; nityaḥ: éternel; śāśvataḥ: permanent; ayam: cela; purāṇaḥ: le plus ancien; na: jamais; hanyate: n’est tué; hanyamāne: étant tué; śarīre: le corps.

Překlad

Translation

Duša sa nerodí, ani nikdy neumiera. Nikdy nevznikla, nikdy nevzniká a ani nikdy nevznikne. Je nezrodená, večná, trvalá a pôvodná. Nezahynie, keď je telo zabité.

Jamais l’âme ne naît ni ne meurt. Elle n’eut jamais de commencement et n’en aura jamais. Non née, éternelle, immortelle et primordiale, elle ne périt pas avec le corps.

Význam

Purport

Kvalitou sa nepatrná duša ako častica Najvyššieho Ducha rovná Najvyššiemu. Duša neprechádza premenami ako telo, a preto sa niekedy nazýva stála (kūṭa-stha). Telo prechádza šiestimi rôznymi premenami: narodí sa, istý čas pretrváva, rastie, splodí potomkov, zaniká a nakoniec upadne do zabudnutia. Duša týmto zmenám nepodlieha. Duša sa nerodí; keďže však prijíma hmotné telo, narodí sa telo. Preto sa duša nezrodí ani v okamihu, keď sa tvorí telo, a nezahynie ani vo chvíli, keď telo zanikne. Všetko, čo sa raz narodilo, musí aj zomrieť; pre dušu však zrod neexistuje, a preto nemá ani minulosť, prítomnosť alebo budúcnosť. Je večná a pôvodná, čo znamená, že nie je možné zistiť počiatok jej existencie. Duša na rozdiel od tela nikdy nestarne. Preto sa takzvaný starý človek cíti vo svojom vnútri rovnako ako za mlada. Premeny tela nemajú na dušu vplyv. Duša sa nerozpadá ako strom alebo ako nejaká hmotná vec a nemá ani žiadne vedľajšie produkty. Vedľajšími produktami tela sú deti, aj to sú individuálne duše, no na základe telesného zväzku sa javia ako deti určitého človeka. Telo sa vyvíja, pretože sa v ňom nachádza duša. Duša však nemá žiadnych potomkov, nemení sa a ani neprechádza šiestimi premenami ako telo.

D’un point de vue qualitatif, on peut dire que l’âme infinitésimale ne fait qu’un avec l’Être Suprême. Elle n’est pas, comme le corps, en perpétuelle mutation; c’est pourquoi on la dit parfois kūṭa-stha, « immuable ». Le corps traverse, au cours de son existence, six étapes: il naît de la matrice d’une mère, grandit, se stabilise, engendre une descendance, vieillit, et finalement meurt pour retomber dans l’oubli. L’âme, elle, n’a pas à muter ainsi. Elle est non née, et ce n’est que parce qu’elle revêt une enveloppe charnelle que le corps naît. Elle n’est donc pas créée à l’instant où le corps se forme, pas plus qu’elle ne meurt au moment où celui-ci rend le dernier souffle. Seul ce qui naît doit mourir. Et parce qu’elle ne naît pas, l’âme ne connaît ni passé, ni présent, ni futur. Elle est éternelle, immortelle et originelle. On ne peut retrouver dans le temps l’origine de son existence. Mais parce que le corps est soumis à la naissance et à la mort, on pense que l’âme y est également astreinte. Or, si le corps vieillit, l’âme ne vieillit jamais. Le vieillard se sent intérieurement le même que l’enfant ou le jeune homme qu’il fut, car les changements du corps n’affectent pas l’âme. Elle ne dépérit pas comme le fait l’arbre ou tout autre objet matériel et n’engendre pas non plus de descendance. Les êtres produits par le corps sont des âmes distinctes également, et s’ils sont les enfants de tel ou tel parent, c’est seulement à cause de la relation corporelle qui les unit. Le corps se développe au contact de l’âme sans que celle-ci ne soit sujette au moindre changement, ne soit à l’origine d’une descendance ou ne soit astreinte aux six phases d’évolution du corps.

V Kaṭha Upaniṣade (1.2.18) je jeden podobný verš, ktorý znie:

Un des versets de la Kaṭha Upaniṣad (1.2.18) est presque identique à celui qui nous occupe:

na jāyate mriyate vā vipaścin
nāyaṁ kutaścin na babhūva kaścit
ajo nityaḥ śāśvato ’yaṁ purāṇo
na hanyate hanyamāne śarīre
na jāyate mriyate vā vipaścin
nāyaṁ kutaścin na babhūva kaścit
ajo nityaḥ śāśvato ’yaṁ purāṇo
na hanyate hanyamāne śarīre

Jeho zmysel je rovnaký ako v Bhagavad-gīte; v tomto verši je však použité slovo vipaścit, ktoré znamená „učený“ alebo „s poznaním“.

La traduction et le sens de ce verset sont les mêmes que celui de la Bhagavad-gītā, à la différence près qu’on y trouve un mot particulier, vipaścit, qui signifie « érudit », « doté de savoir ».

Duša je vždy vedomá a plná poznania. Preto je vedomie príznakom duše. Aj keď nedokážeme postrehnúť dušu v srdci, kde sídli, predsa môžeme cítiť jej prítomnosť prítomnosťou vedomia. Niekedy sa stáva, že kvôli mrakom nevidíme cez deň Slnko, no slnečné svetlo tu napriek tomu je a vďaka tomu sme presvedčení, že je deň. Len čo sa ráno na obzore objavia ranné zore, vieme, že zakrátko vyjde Slnko. Podobne, keďže ľudské i zvieracie telá majú vedomie, musia v nich byť prítomné duše. Vedomie individuálnej duše sa však od vedomia Najvyššieho odlišuje, pretože najvyššie vedomie zahŕňa všetko poznanie — poznanie minulosti, prítomnosti i budúcnosti. Vedomie nepatrnej individuálnej duše má však na rozdiel od Boha sklon k zabúdaniu. Keď nepatrná individuálna duša zabudne na svoju pravú podstatu, poučí a osvieti ju Kṛṣṇa, ktorý túto slabosť nemá. Keby bol Kṛṣṇa zábudlivý ako nepatrná duša, potom by Jeho učenie Bhagavad-gīty bolo zbytočné.

Comme l’âme est toujours pleinement consciente et connaissante, on dit que la conscience est la manifestation perceptible de l’âme. C’est pourquoi, si nous ne pouvons percevoir l’âme dans le cœur, son lieu de résidence, nous pouvons toujours appréhender son existence par le biais de la conscience. Il arrive que le soleil soit caché par des nuages, pourtant nous savons qu’il fait jour, car la lumière ambiante indique qu’il est toujours présent. Dès qu’à l’aube pointe une faible lueur, nous savons que le soleil s’est levé. Pareillement, puisqu’une conscience anime tous les corps, humains ou animaux, nous savons que l’âme est présente en chacun. La conscience de l’âme distincte diffère pourtant de celle de Dieu, dans le sens où la conscience suprême possède la connaissance intégrale du passé, du présent et de l’avenir, alors que la conscience de l’être infime, au contraire, est sujette à l’oubli. Puisque l’homme ne se souvient plus de sa vraie nature, Kṛṣṇa l’instruit et l’éclaire par Son enseignement. Du reste, si Kṛṣṇa n’était pas différent de l’âme oublieuse, l’enseignement qu’Il donne dans la Bhagavad-gītā serait vain.

V Kaṭha Upaniṣade (1.2.20) je dôkaz existencie dvoch druhov duší — nepatrnej individuálnej duše (aṇu-ātmā) a Nadduše (vibhu-ātmā) — takýto:

La Kaṭha Upaniṣad (1.2.20) confirme l’existence de deux sortes d’âmes: l’âme distincte, infinitésimale (aṇu-ātmā) et l’Âme Suprême (vibhu-ātmā):

aṇor aṇīyān mahato mahīyān
ātmāsya jantor nihito guhāyām
tam akratuḥ paśyati vīta-śoko
dhātuḥ prasādān mahimānam ātmanaḥ
aṇor aṇīyān mahato mahīyān
ātmāsya jantor nihito guhāyām
tam akratuḥ paśyati vīta-śoko
dhātuḥ prasādān mahimānam ātmanaḥ

„Nadduša (Paramātmā) i nepatrná duša (jīvātma) sídlia v srdci živej bytosti. Iba ten, kto sa zbavil všetkých hmotných túžob a nariekania, môže vďaka milosti Najvyššieho Pána rozumieť sláve duše.“ V ďalších kapitolách bude objasnená skutočnosť, že Kṛṣṇa je zdrojom Nadduše a že Arjuna predstavuje nepatrnú dušu, ktorá zabudla na svoju pravú povahu. Preto musí byť Arjuna osvietený Kṛṣṇom, alebo Jeho pravým predstaviteľom, duchovným učiteľom.

« L’Âme Suprême (Paramātmā) et l’âme infinitésimale (jīvātmā) se trouvent toutes deux sur un même arbre, le corps de l’être animé, plus précisément dans son cœur. Celui qui s’est libéré de tout désir matériel et qui ne se lamente plus peut seul comprendre, par la grâce du Suprême, les gloires de l’âme. »

Comme nous le verrons dans les prochains chapitres, Kṛṣṇa est la source de l’Âme Suprême, et Arjuna représente l’âme infinitésimale oublieuse de sa véritable nature. Il a donc besoin d’être éclairé par les enseignements du Seigneur ou de Son représentant qualifié, le maître spirituel.