VERŠ 19

TEXT 19

Verš

Texte

ya enaṁ vetti hantāraṁ
yaś cainaṁ manyate hatam
ubhau tau na vijānīto
nāyaṁ hanti na hanyate

Synonyma

Synonyms

yaḥ — každý; enam — to; vetti — vie; hantāram — ten, kto zabíja; yaḥ — každý; ca — tiež; enam — to; manyate — myslí; hatam — zabiť; ubhau — obidva; tau — oni; na — nikdy; vijānītaḥ — v poznaní; na — nikdy; ayam — táto; hanti — zabíja; na — ani; hanyate — nie je zabitá.

yaḥ: quiconque; enam: cela; vetti: connaît; hantāram: le tueur; yaḥ: quiconque; ca: aussi; enam: cela; manyate: pense; hatam: tué; ubhau: tous deux; tau: ils; na: jamais; vijānītaḥ: n’ont la connaissance; na: jamais; ayam: cela; hanti: tue; na: non plus; hanyate: est tué.

Překlad

Translation

Nevedomý je ten, kto si myslí, že živá bytosť môže zabiť alebo byť zabitá. Kto dosiahol poznanie, vie, že duša ani nezabíja, ani nemôže byť zabitá.

Ceux qui pensent que l’âme peut donner la mort ou elle-même périr sont des ignorants; elle ne peut ni tuer ni être tuée.

Význam

Purport

Keď nejaká smrtiaca zbraň poraní hmotné telo živej bytosti, rozumie sa tým, že živá bytosť v tele poranená nebola. Duša je totiž taká malá a nepatrná, že ju nemôže zabiť žiadna hmotná zbraň, ako vyplynie z nasledujúcich veršov. Okrem toho je živá bytosť duchovná a ako taká tiež nemôže byť zabitá. Iba telo sa dá zabiť alebo byť považované za zabité. Táto skutočnosť však nenabáda k zabíjaniu. Vedske predpisy hovoria: mā hiṁsyāt sarvā bhūtāni. „Nikdy nikomu neubližuj.“ Aj keď vieme, že živá bytosť sa nedá zabiť, neoprávňuje nás to k zabíjaniu zvierat. Zabitie niečieho tela je ohavné a trestuhodné podľa zákonov ľudskej spoločnosti i podľa Božieho zákona. Situácia, v ktorej sa Arjuna nachádzal, ho nútila vykonať svoju kṣatriyskú povinnosť, a ak musel zabíjať, bolo to pre zachovanie náboženských zásad, a nie z vlastného rozmaru.

Comprenons bien que lorsque quelqu’un est fatalement atteint par une arme, l’être dans le corps n’est pas tué. Comme le montreront les prochains versets, l’âme est si petite qu’aucune arme matérielle ne peut l’atteindre; de nature spirituelle, elle est immortelle. Seul le corps est sujet à la mort. Notons bien qu’un tel savoir n’a pas pour objet d’encourager le meurtre. Les Védas nous enjoignent de ne jamais user de violence envers autrui: mā hiṁsyāt sarvā bhūtāni. Savoir que l’être véritable ne meurt jamais n’autorise pas non plus l’abattage des animaux. Ôter la vie au corps sans autorisation scripturaire est un acte abominable punissable par les lois humaine et divine. Arjuna doit cependant tuer, mais pour sauvegarder les principes de la religion, et non arbitrairement.