VERŠ 23
TEXT 23
Verš
Tekst
brahmaṇas tri-vidhaḥ smṛtaḥ
brāhmaṇās tena vedāś ca
yajñāś ca vihitāḥ purā
brahmaṇas tri-vidhaḥ smṛtaḥ
brāhmaṇās tena vedāś ca
yajñāś ca vihitāḥ purā
Synonyma
Synonyms
oṁ — označenie Najvyššieho; tat — to; sat — večný; iti — tak; nirdeśaḥ — označenie; brahmaṇaḥ — Najvyššieho; tri-vidhaḥ — trojaké; smṛtaḥ — je považovaná; brāhmaṇāḥ — brāhmaṇi; tena — s týmto; vedāḥ — vedska literatúra; ca — tiež; yajñāḥ — obeť; ca — tiež; vihitāḥ — používali; purā — prv.
oṁ — angivelse af den Højeste; tat — den; sat — evig; iti — således; nirdeśaḥ — angivelse; brahmaṇaḥ — af den Højeste; tri-vidhaḥ — den trefoldige; smṛtaḥ — betragtes som; brāhmaṇāḥ — brāhmaṇaerne; tena — med den; vedāḥ — de vediske skrifter; ca — også; yajñāḥ — ofringer; ca — også; vihitāḥ — blev fuldbyrdet; purā — førhen.
Překlad
Translation
Od počiatku stvorenia sa na označenie Najvyššej Absolútnej Pravdy používali tri slová — oṁ tat sat. Tieto tri symbolické zastúpenia odriekavali brāhmaṇi, keď spievali vedske hymny a prinášali obete určené na uspokojenie Najvyššieho.
Fra skabelsens begyndelse blev de tre ord oṁ tat sat brugt for at angive den Højeste Absolutte Sandhed. Disse tre symbolske repræsentationer blev anvendt af brāhmaṇaer, mens de reciterede Vedaernes hymner, og under ofringer til den Højestes tilfredsstillelse.
Význam
Purport
Už bolo vysvetlené, že pokánie, obeť, dobročinnosť a jedlo sa rozdeľujú do troch kategórií: dobra, vášne a nevedomosti. Či už patria do prvej, druhej alebo tretej triedy, sú znečistené hmotnou prírodou. Ak sú však určené k potešeniu Najvyššieho — oṁ tat sat, večnej Najvyššej Božskej Osobnosti — stanú sa prostriedkom duchovného pokroku. Tento cieľ naznačujú pokyny písiem. Slová oṁ tat sat označujú Absolútnu Pravdu, Najvyššiu Božskú Osobnosť. Vo vedskych hymnách nájdeme slovo oṁ všade.
FORKLARING: Det er blevet forklaret, at askese, offerhandlinger og mad er inddelt i tre kategorier: godheden, lidenskaben og uvidenhedens kvaliteter. Men uanset om de hører til første, anden eller tredje klasse, er de alle betingede og forurenede af naturens materielle kvaliteter. Når de rettes mod den Højeste – oṁ tat sat, Guddommens Højeste Personlighed, den evige – bliver de midler til åndelig ophøjelse. Et sådant formål angives i skrifterne. Disse tre ord, oṁ tat sat, angiver især den Absolutte Sandhed, Guddommens Højeste Personlighed. I de vediske hymner støder man overalt på ordet oṁ.
Ten, kto jedná bez ohľadu na príkazy písiem, Absolútnu Pravdu nedosiahne. Môže získať dočasné výsledky, no nedosiahne konečný zmysel života. Z toho plynie, že dobročinnosť, obeť a pokánie musia byť vykonávané v kvalite dobra. Ak sú vykonávané v kvalite vášne a nevedomosti, patria zaiste do nižšej triedy. Tieto tri slová, oṁ tat sat, sú recitované v spojení so svätým menom Najvyššieho Pána, napríklad oṁ tad viṣṇoḥ. Keď sa recitujú vedske hymny alebo odriekava sväté meno Najvyššieho Pána, pridáva sa oṁ. To je naznačené vo vedskych písmach. Tieto tri slová pochádzajú z vedskych hymien. Oṁ ity etad brahmaṇo nediṣṭhaṁ nāma (Ṛg Veda) naznačuje prvý cieľ. Tat tvam asi (Chāndogya Upaniṣad 6.8.7) naznačuje druhý cieľ a sad eva saumya (Chāndogya Upaniṣad 6.2.1) naznačuje cieľ tretí. Dovedna tvoria oṁ tat sat. Keď Brahmā, prvá stvorená živá bytosť ešte za pradávnych čias vykonával obete, oslovoval týmito troma slovami Najvyššiu Božskú Osobnosť. Ten istý princíp je stále nasledovaný postupnosťou duchovných učiteľov. Tento hymnus je teda veľmi dôležitý a významný. V Bhagavad-gīte sa preto hovorí, že každá práca by mala byť vykonávaná pre oṁ tat sat alebo Najvyššiu Božskú Osobnosť. Ak recitujeme tieto tri slová počas pokánia, dobročinnosti a obetí, jednáme v duchu vedomia Kṛṣṇu. Vedomie Kṛṣṇu je vedecký proces transcendentálnych činností, ktorý každému umožňuje vrátiť sa domov, späť k Bohu. Takým transcendentálnym konaním nevyjde nazmar ani to najmenšie úsilie.
Handler man uden at følge skrifternes regler, opnår man ikke den Absolutte Sandhed. Man opnår et eller andet midlertidigt resultat, men ikke livets højeste mål. Konklusionen er, at velgørenhed, ofring og askese skal ske i godhedens kvalitet. Hvis de bliver gjort i lidenskaben eller uvidenhedens kvaliteter, er de afgjort af lavere natur. De tre ord oṁ tat sat fremsiges i forbindelse med den Højeste Herres hellige navn som for eksempel i oṁ tad viṣṇoḥ. Hver gang en vedisk hymne eller den Højeste Herres hellige navn udtales, tilføjes oṁ. Dette tilkendegives i den vediske litteratur. Disse tre ord er hentet fra forskellige vediske hymner. Oṁ ity etad brahmaṇo nediṣṭhaṁ nāma sigter til det første mål. Dernæst refererer tat tvam asi (Chāndogya Upaniṣad 6.8.7) til det andet mål, og sad eva saumya (Chāndogya Upaniṣad 6.2.1) angiver det tredje mål. Sammenlagt bliver de til oṁ tat sat. Førhen, da Brahmā, det førstskabte levende væsen, udførte offerhandlinger, sigtede han til Guddommens Højeste Personlighed med disse tre ord. Det samme princip er derfor blevet fulgt af discipelrækken lige siden. Denne hymne har således stor betydning. Det bliver derfor anbefalet i Bhagavad-gītā, at alle handlinger gøres for oṁ tat sat eller Guddommens Højeste Personlighed. Hvis ens askese, velgørenhed og offerhandlinger sker med disse tre ord, handler man i Kṛṣṇa-bevidsthed. Kṛṣṇa-bevidsthed er en videnskabelig udførelse af transcendentale handlinger, der gør én i stand til at vende hjem, tilbage til Guddommen. Man mister intet, når man handler på en sådan transcendental måde.