Skip to main content
Knižnica » Bhagavad-gītā — taká, aká je » KAPITOLA ŠTRNÁSTA

VERŠ 15

VERZ 15

Verš

Besedilo

rajasi pralayaṁ gatvā
karma-saṅgiṣu jāyate
tathā pralīnas tamasi
mūḍha-yoniṣu jāyate
rajasi pralayaṁ gatvā
karma-saṅgiṣu jāyate
tathā pralīnas tamasi
mūḍha-yoniṣu jāyate

Synonyma

Synonyms

rajasi — vo vášni; pralayam — smrť; gatvā — dosiahne; karma-saṅgiṣu — v spoločnosti tých, ktorí vykonávajú plodonosné činnosti; jāyate — narodí sa; tathā — podobne; pralīnaḥ — zanikajúci; tamasi — v nevedomosti; mūḍha-yoniṣu — v zvieracích druhoch; jāyate — narodí sa.

rajasi – v strasti; pralayam – uničenje; gatvā – ko doseže; karma-saṅgiṣu – med tistimi, ki so željni čutnega uživanja; jāyate – se rodi; tathā – podobno; pralīnaḥ – uničen; tamasi – v nevednosti; mūḍha-yoniṣu – v živalskih vrstah; jāyate – se rodi.

Překlad

Translation

Ak človek zomrie v kvalite vášne, narodí sa medzi tými, ktorí vykonávajú plodonosné činnosti, a ak zomrie v kvalite nevedomosti, narodí sa v ríši zvierat.

Kdor umre v guṇi strasti, se rodi med tistimi, ki so željni čutnega uživanja, kdor umre v guṇi nevednosti, pa se rodi v živalskem kraljestvu.

Význam

Purport

Niektorí ľudia sa nazdávajú, že keď duša dospeje do ľudskej podoby, nemôže už nikdy poklesnúť. To je však omyl. Z tohto verša vyplýva, že ak u človeka prevláda kvalita nevedomosti, v okamihu smrti poklesne do zvieracej životnej formy. Odtiaľ sa musí evolučným cyklom opäť povýšiť na ľudskú úroveň. Tí, ktorí berú život vážne, by preto mali konať v kvalite dobra a v dobrej spoločnosti nakoniec transcendovať kvality hmotnej prírody a stať sa vedomými si Kṛṣṇu. To je cieľ ľudského života. V opačnom prípade tu nie je ani záruka, že človek znovu dosiahne ľudskú podobu.

Nekateri ljudje mislijo, da se duša potem, ko dobi človeško telo, nikoli več ne rodi v nižjih življenjskih vrstah, kar pa ni res. Kot je rečeno v tem verzu, se človek, ki umre v guṇi nevednosti, rodi v živalskem telesu. Da bi se znova rodil kot človek, se mora povzpeti po stopnicah procesa evolucije. Kdor bi zares rad izkoristil priložnost, ki jo daje človeška življenjska oblika, se mora zato dvigniti na raven guṇe vrline ter se zatem v družbi svetih ljudi dvigniti nad vse guṇe materialne narave in razviti zavest Kṛṣṇe. To je cilj človeškega življenja. Kdor ga ne doseže, po smrti ne bo nujno dobil človeškega telesa.