VERŠE 1 – 2

STIHOVI 1-2

Verš

Tekst

arjuna uvāca
prakṛtiṁ puruṣaṁ caiva
kṣetraṁ kṣetra-jñam eva ca
etad veditum icchāmi
jñānaṁ jñeyaṁ ca keśava

śrī-bhagavān uvāca
idaṁ śarīraṁ kaunteya
kṣetram ity abhidhīyate
etad yo vetti taṁ prāhuḥ
kṣetra-jña iti tad-vidaḥ

Synonyma

Synonyms

arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; prakṛtim — príroda; puruṣam — požívateľ; ca — tiež; eva — iste; kṣetram — telo; kṣetra-jñam — znalec tela; eva —iste; ca — tiež; etat — toto všetko; veditum — vedieť; icchāmi — prajem si; jñānam — poznanie; jñeyam — predmet poznania; ca — tiež; keśava — ó, Kṛṣṇa; śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; idam — toto; śarīram — telo; kaunteya — ó, syn Kuntī; kṣetram — pole; iti — tak; abhidhīyate — nazýva sa; etat — toto; yaḥ — ten, kto; vetti — pozná; tam — on; prāhuḥ — nazýva sa; kṣetra-jñaḥ — znalec poľa; iti — tak; tat-vidaḥ — tými, ktorí vedia.

arjunaḥ uvāca – Arjuna reče; prakṛtim – prirodu; puruṣam – uživatelja; ca – također; eva – zacijelo; kṣetram – polje; kṣetra-jñam – poznavatelja polja; eva – zacijelo; ca – također; etat – sve to; veditum – shvatiti; icchāmi – želim; jñānam – znanje; jñeyam – predmet znanja; ca – također; keśava – o Kṛṣṇa; śrī-bhagavān uvāca – Božanska Osoba reče; idam – ovo; śarīram – tijelo; kaunteya – o Kuntīn sine; kṣetram – polje; iti – tako; abhidhīyate – naziva se; etat – to; yaḥ – onaj tko; vetti – zna; tam – on; prāhuḥ – naziva se; kṣetra-jñaḥ – poznavateljem polja; iti – tako; tat-vidaḥ – oni koji znaju.

Překlad

Translation

Arjuna riekol: „Ó, môj milý Kṛṣṇa, chcel by som vedieť, čo je prakṛti (príroda), puruṣa (požívateľ), pole, znalec poľa, poznanie a predmet poznania.“
Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Ó, syn Kuntī, toto telo sa nazýva pole a ten, kto toto telo pozná, sa nazýva znalec poľa.

Arjuna reče: Dragi moj Kṛṣṇa, želim shvatiti prakṛti [prirodu], puruṣu [uživatelja], polje, poznavatelja polja, znanje i predmet znanja. Svevišnja Božanska Osoba reče: O Kuntīn sine, ovo se tijelo naziva poljem, a poznavatelj tijela poznavateljem polja.

Význam

Purport

Arjuna chcel vedieť, čo je prakṛti (príroda), puruṣa (požívateľ), kṣetra (pole) a kṣetra-jña (znalec poľa). Ďalej chcel vedieť, čo je poznanie a predmet poznania. Kṛṣṇa mu odpovedá, že poľom sa myslí telo a že ten, kto toto telo pozná, sa nazýva znalec poľa. Pre podmienenú dušu je telo poľom pôsobnosti. Podmienená duša je v zajatí hmotnej existencie a pokúša sa ovládnuť hmotnú prírodu. A tak vzhľadom na svoju schopnosť vládnuť hmotnej prírode získa pole pôsobnosti. Týmto poľom pôsobnosti je telo. A čo je to telo? Telo tvoria zmysly. Podmienená duša si chce užívať zmysly a podľa druhu pôžitku, o ktorý má záujem, dostane telo. Telo sa teda nazýva kṣetra, alebo pole pôsobnosti podmienenej duše. Ten, kto sa mylne stotožňuje s telom, sa nazýva kṣetra-jña, alebo znalec poľa. Nie je ťažké pochopiť rozdiel medzi poľom a znalcom poľa, alebo medzi telom a jeho znalcom. Každý vidí, že detstvom počnúc a starobou končiac, prechádza telo mnohými zmenami, aj keď človek zostáva tou istou osobou. Rozdiel je teda medzi znalcom poľa a poľom samotným. Týmto spôsobom môže podmienená duša pochopiť, že sa líši od tela. Na začiatku Bhagavad-gīty (2.13) sa píše, že živá bytosť pobýva v tele a že toto telo sa mení z detstva do mladosti a z dospelosti do staroby: dehinòsmin yathā dehe. Vlastník teda vie, že je znalcom poľa, pretože telo sa mení. Vlastník je teda nepochybne kṣetra-jña. Niekedy si myslíme „som šťastný“, „som muž“, „som žena“, „som pes“, „som mačka“ a podobne. To všetko sú telesné označenia znalca poľa. Znalec však nie je totožný so svojím telom. Podobne môžeme vlastniť veľa rôznych vecí, ako napríklad odev atď., no vieme, že sa líšime od týchto vecí. Takýmto spôsobom môžeme s trochou inteligencie pochopiť aj rozdiel medzi nami a telom. Ja, vy alebo hocikto iný, kto vlastní telo, sa nazýva kṣetra-jña, znalec poľa pôsobnosti, a telo sa nazýva kṣetra, pole aktivít vlastného ja.

SMISAO: Arjuna je želio shvatiti prakṛti (prirodu), puruṣu (uživatelja), kṣetru (polje), kṣetra-jñu (poznavatelja polja), znanje i predmet znanja. U odgovoru na ova pitanja, Kṛṣṇa je rekao da se tijelo naziva poljem, a poznavatelj tijela poznavateljem polja. Ovo tijelo je polje djelovanja za uvjetovanu dušu. Uvjetovana duša, zarobljena u materijalnom postojanju, pokušava gospodariti materijalnom prirodom. Tako ovisno o svojoj sposobnosti gospodarenja materijalnom prirodom dobiva polje djelovanja. To je polje djelovanja tijelo. Što je tijelo? Tijelo se sastoji od osjetila. Uvjetovana duša želi uživati u zadovoljavanju osjetila i u skladu sa svojom sposobnošću zadovoljavanja osjetila dobiva tijelo ili polje djelovanja. Zato se tijelo naziva kṣetrom ili poljem djelovanja za uvjetovanu dušu. Živo je biće, koje se ne bi trebalo poistovjećivati s tijelom, kṣetra-jña, poznavatelj polja. Nije teško shvatiti razliku između polja i poznavatelja polja, tijela i poznavatelja tijela. Svatko može shvatiti da se njegovo tijelo od djetinjstva do starosti mijenja, ali on ipak ostaje ista osoba. Između poznavatelja polja i samoga polja postoji razlika. Tako živa uvjetovana duša može shvatiti da se razlikuje od tijela. Na početku je bilo rečeno da se živo biće nalazi u tijelu – dehino 'smin – i da se tijelo od djetinjstva do dječaštva, od dječaštva do mladosti i od mladosti do starosti mijenja. Osoba koja posjeduje tijelo zna da se tijelo mijenja. Vlasnik je tijela nedvojbeno kṣetra-jña. Katkada mislimo „ja sam sretan", „ja sam muškarac", „ja sam žena", „ja sam pas", „ja sam mačka". To su tjelesna imenovanja poznavatelja, ali on se razlikuje od tijela. Premda možemo koristiti mnogo stvari, npr. našu odjeću, znamo da se razlikujemo od stvari koje koristimo. Slično tome, ako malo razmislimo, možemo shvatiti da se razlikujemo od tijela. Ja ili vi ili bilo tko drugi tko posjeduje tijelo je kṣetra-jña, poznavatelj polja djelovanja, a tijelo je kṣetra, samo polje djelovanja.

V prvých šiestich kapitolách Bhagavad-gīty je opísaný znalec poľa (živá bytosť) a pozícia, z ktorej môže porozumieť Najvyššiemu Pánovi. V prostredných šiestich kapitolách Bhagavad-gīty je opísaná Najvyššia Božská Osobnosť a vzťah medzi individuálnou dušou a Naddušou v rámci oddanej služby. V týchto kapitolách je predložená konečná definícia nadradeného postavenia Najvyššej Božskej Osobnosti a podriadeného postavenia individuálnej duše. Živé bytosti sú v každom ohľade podmienené, ale ich zábudlivosť im spôsobuje utrpenie. Keď sa prostredníctvom zbožných skutkov osvietia, snažia sa priblížiť k Najvyššiemu Pánovi za rôznych okolností — buď ako trpiaci, alebo ako ľudia bažiaci po bohatstve, zvedaví, či túžiaci po poznaní. O tom všetkom sme už hovorili. A teraz, na začiatku trinástej kapitoly Pán vysvetľuje, ako živá bytosť prichádza do styku s hmotnou prírodou a ako jej Najvyšší Pán pomáha vyslobodiť sa pomocou rôznych metód — vykonávaním plodonosných činností, pestovaním poznania a oddanou službou. Aj keď sa živá bytosť podstatne líši od hmotného tela, je s ním istým spôsobom spojená. To všetko už bolo vysvetlené.

U prvih šest poglavlja Bhagavad-gīte bio je opisan poznavatelj tijela (živo biće) i položaj u kojem može shvatiti Svevišnjeg Gospodina. U srednjih šest poglavlja Bhagavad-gīte bili su opisani Svevišnja Božanska Osoba i odnos između duše i Nad-duše u predanom služenju. U tim je poglavljima nepobitno utvrđen nadređeni položaj Svevišnje Božanske Osobe i podređeni položaj duše. Živa su bića u svim okolnostima podređena, ali u svojoj zaboravnosti pate. Kad zahvaljujući pobožnim djelima steknu znanje, prilaze Svevišnjem Gospodinu iz različitih položaja – kao nesretnici, kao siromasi, kao znatiželjni i kao tragaoci za znanjem. To je također bilo opisano. Sada će, počev od trinaestoga poglavlja, biti objašnjeno kako živo biće dolazi u dodir s materijalnom prirodom i kako ga Svevišnji Gospodin izbavlja raznim procesima plodonosna djelovanja, njegovanja znanja i predana služenja. Također će biti objašnjeno kako živo biće, iako se potpuno razlikuje od materijalnog tijela, na neki način biva vezano za njega.