ŚB 9.12.13
Devanagari
बृहद्राजस्तु तस्यापि बर्हिस्तस्मात् कृतञ्जय: ।
रणञ्जयस्तस्य सुत: सञ्जयो भविता तत: ॥ १३ ॥
रणञ्जयस्तस्य सुत: सञ्जयो भविता तत: ॥ १३ ॥
Texto
bṛhadrājas tu tasyāpi
barhis tasmāt kṛtañjayaḥ
raṇañjayas tasya sutaḥ
sañjayo bhavitā tataḥ
barhis tasmāt kṛtañjayaḥ
raṇañjayas tasya sutaḥ
sañjayo bhavitā tataḥ
Palabra por palabra
bṛhadrājaḥ — Bṛhadrāja; tu — pero; tasya api — de Amitrajit; barhiḥ — Barhi; tasmāt — de Barhi; kṛtañjayaḥ — Kṛtañjaya; raṇañjayaḥ — Raṇañjaya; tasya — de Kṛtañjaya; sutaḥ — hijo; sañjayaḥ — Sañjaya; bhavitā — nacerá; tataḥ — de Raṇañjaya.
Traducción
De Amitrajit nacerá Bṛhadrāja, de Bṛhadrāja vendrá Barhi, y de Barhi, Kṛtañjaya. El hijo de Kṛtañjaya se llamará Raṇañjaya, y de él nacera Sañjaya.