ŚB 6.18.12-13

हिरण्यकशिपोर्भार्या कयाधुर्नाम दानवी ।
जम्भस्य तनया सा तु सुषुवे चतुर: सुतान् ॥ १२ ॥
संह्रादं प्रागनुह्रादं ह्रादं प्रह्रादमेव च ।
तत्स्वसा सिंहिका नाम राहुं विप्रचितोऽग्रहीत् ॥ १३ ॥
hiraṇyakaśipor bhāryā
kayādhur nāma dānavī
jambhasya tanayā sā tu
suṣuve caturaḥ sutān
saṁhrādaṁ prāg anuhrādaṁ
hrādaṁ prahrādam eva ca
tat-svasā siṁhikā nāma
rāhuṁ vipracito ’grahīt

Palabra por palabra

hiraṇyakaśipoḥde Hiraṇyakaśipu; bhāryāla esposa; kayādhuḥKayādhu; nāmallamada; dānavīdescendiente de Danu; jambhasyade Jambha; tanayāhija; ella; tuen verdad; suṣuvedio a luz a; caturaḥcuatro; sutānhijos; saṁhrādamSaṁhlāda; prākprimero; anuhrādamAnuhlāda; hrādamHlāda; prahrādamPrahlāda; evatambién; cay; tat-svasāsu hermana; siṁhikāSimhikā; nāmallamada; rāhumRāhu; vipracitaḥde Vipracit; agrahītrecibió.

Traducción

La esposa de Hiraṇyakaśipu se llamaba Kayādhu, y era hija de Jambha y una descendiente de Danu. Tuvo cuatro hijos: Saṁhlāda, Anuhlāda, Hlāda y Prahlāda. La hermana de esos cuatro hijos se llamó Siṁhikā. Siṁhikā se casó con el demonio Vipracit y fue madre de otro demonio, llamado Rāhu.