Skip to main content
Library » Bhagavad-gītā As It Is » Chapter Five

TEXT 1

VERŠ 1

Devanagari

Dévanágarí

अर्जुन उवाच
सन्न्यासं कर्मणां कृष्ण पुनर्योगं च शंससि ।
यच्छ्रेय एतयोरेकं तन्मे ब्रूहि सुनिश्चितम् ॥ १ ॥

Text

Verš

arjuna uvāca
sannyāsaṁ karmaṇāṁ kṛṣṇa
punar yogaṁ ca śaṁsasi
yac chreya etayor ekaṁ
tan me brūhi su-niścitam
arjuna uvāca
sannyāsaṁ karmaṇāṁ kṛṣṇa
punar yogaṁ ca śaṁsasi
yac chreya etayor ekaṁ
tan me brūhi su-niścitam

Synonyms

Synonyma

arjunaḥ uvāca — Arjuna said; sannyāsam — renunciation; karmaṇām — of all activities; kṛṣṇa — O Kṛṣṇa; punaḥ — again; yogam — devotional service; ca — also; śaṁsasi — You are praising; yat — which; śreyaḥ — is more beneficial; etayoḥ — of these two; ekam — one; tat — that; me — unto me; brūhi — please tell; su-niścitam — definitely.

arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; sannyāsam — odriekanie; karmaṇām — všetkých činov; kṛṣṇa — ó, Kṛṣṇa; punaḥ — zasa; yogam — oddaná služba; ca — tiež; śaṁsasi — Ty velebíš; yat — ktorá; śreyaḥ — je prospešnejšia; etayoḥ — z týchto dvoch; ekam — jeden; tat — to; me — mne; brūhi — prosím, povedz; su-niścitam — naisto.

Translation

Překlad

Arjuna said: O Kṛṣṇa, first of all You ask me to renounce work, and then again You recommend work with devotion. Now will You kindly tell me definitely which of the two is more beneficial?

Arjuna riekol: „Ó, Kṛṣṇa, najprv ma žiadaš, aby som sa zriekol činov, a potom mi zasa odporúčaš činnosť v duchu oddanosti. Prosím Ťa, povedz mi naisto, čo z toho je lepšie?“

Purport

Význam

In this Fifth Chapter of the Bhagavad-gītā, the Lord says that work in devotional service is better than dry mental speculation. Devotional service is easier than the latter because, being transcendental in nature, it frees one from reaction. In the Second Chapter, preliminary knowledge of the soul and its entanglement in the material body were explained. How to get out of this material encagement by buddhi-yoga, or devotional service, was also explained therein. In the Third Chapter, it was explained that a person who is situated on the platform of knowledge no longer has any duties to perform. And in the Fourth Chapter the Lord told Arjuna that all kinds of sacrificial work culminate in knowledge. However, at the end of the Fourth Chapter, the Lord advised Arjuna to wake up and fight, being situated in perfect knowledge. Therefore, by simultaneously stressing the importance of both work in devotion and inaction in knowledge, Kṛṣṇa has perplexed Arjuna and confused his determination. Arjuna understands that renunciation in knowledge involves cessation of all kinds of work performed as sense activities. But if one performs work in devotional service, then how is work stopped? In other words, he thinks that sannyāsa, or renunciation in knowledge, should be altogether free from all kinds of activity, because work and renunciation appear to him to be incompatible. He appears not to have understood that work in full knowledge is nonreactive and is therefore the same as inaction. He inquires, therefore, whether he should cease work altogether or work with full knowledge.

V tejto kapitole Bhagavad-gīty Śrī Kṛṣṇa hovorí, že oddaná činnosť je lepšia než suchá mentálna špekulácia. Oddaná služba je tiež jednoduchšia, pretože vďaka svojej transcendentálnej povahe zbavuje človeka následkov jeho činov. Druhá kapitola podáva predbežné poznanie o duši a o jej uväznení v hmotnom tele. Vysvetľuje tiež, ako sa dostať z hmotného zajatia pomocou buddhi-yogy alebo oddanej služby. V tretej kapitole bolo povedané, že človek, ktorý koná s duchovným vedomím, nemusí vykonávať žiadne povinnosti. A v štvrtej kapitole povedal Kṛṣṇa Arjunovi, že všetky obetné činy vrcholia v poznaní. Na konci štvrtej kapitoly mu však radí, aby precitol a bojoval s dokonalým poznaním. Kṛṣṇa zdôraznil dôležitosť oddanej činnosti, no zároveň i nečinnosti v poznaní, čím Arjunu zmiatol v jeho odhodlaní. Arjuna pochopil, že odriekanie založené na poznaní znamená zastavenie všetkých činností určených na uspokojenie zmyslov. Ak však oddane slúžime, ako môžeme byť nečinní? Inými slovami, Arjuna si myslel, že sannyāsa, odriekanie založené na poznaní, musí byť zbavené všetkých činností, pretože usudzoval, že činnosť a odriekanie nemožno zlúčiť. Zdá sa, že nepochopil, že čin konaný s úplným poznaním nenesie žiadne následky, a preto je to vlastne nečin. Pýta sa teda, či má zanechať všetky činnosti, alebo má konať s úplným poznaním.