Skip to main content

VERŠ 1

TEKST 1

Verš

Tekst

śrī-bhagavān uvāca
imaṁ vivasvate yogaṁ
proktavān aham avyayam
vivasvān manave prāha
manur ikṣvākave ’bravīt
śrī-bhagavān uvāca
imaṁ vivasvate yogaṁ
proktavān aham avyayam
vivasvān manave prāha
manur ikṣvākave ’bravīt

Synonyma

Synonyms

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; imam — túto; vivasvate — bohu Slnka; yogam — vedu o vzťahu k Najvyššiemu; proktavān — vyjavil; aham — Ja; avyayam — nehynúcu; vivasvān — Vivasvān (meno boha Slnka); manave — otcovi ľudského pokolenia, ktorý sa volá Vaivasvata; prāha — povedal; manuḥ — otcovi ľudského pokolenia; ikṣvākave — kráľovi Ikṣvākuovi; abravīt — povedal.

śrī-bhagavān uvāca – Najwyższa Osoba Boga rzekł; imam – to; vivasvate – bogu słońca; yogam – nauka o związku z Najwyższym; proktavān – przekazałem; aham – Ja; avyayam – niezniszczalna; vivasvān – Vivasvān (imię boga słońca); manave – ojcu ludzkości (o imieniu Vaivasvata); prāha – powiedział; manuḥ – ojciec ludzkości; ikṣvākave – Królowi Ikṣvāku; abravīt – powiedział.

Překlad

Translation

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Vyjavil som túto nehynúcu vedu o yoge bohu Slnka Vivasvānovi a Vivasvān ju zveril Manuovi, otcovi ľudského pokolenia, ktorý ju potom predniesol Ikṣvākuovi.

Osoba Boga, Pan Śrī Kṛṣṇa, rzekł: Ja przekazałem tę niezniszczalną naukę yogi bogu słońca, Vivasvānowi, a Vivasvān przekazał ją Manu, ojcu ludzkości. Manu z kolei pouczył o niej Ikṣvāku.

Význam

Purport

Tu vidíme, že história Bhagavad-gīty má svoj počiatok v dávnej dobe, keď bola Bhagavad-gītā prednesená kráľom všetkých planét, počnúc vládcom Slnka. Hlavnou úlohou všetkých kráľov je chrániť obyvateľstvo, a preto musia panovníci porozumieť náuke Bhagavad-gīty, aby mohli ľudu vládnuť a ochraňovať ho pred zajatím hmotnej žiadostivosti. Ľudský život je určený na rozvíjanie duchovného poznania o našom večnom vzťahu k Najvyššej Božskej Osobnosti a vodcovia všetkých štátov a planét sú povinní odovzdať toto učenie svojím občanom v podobe vzdelania, kultúry a oddanosti. Inými slovami, je v ich rukách šíriť vedu o vedomí Kṛṣṇu, aby ľudia mohli využiť výhody tejto veľkej náuky a dosiahli úspech využitím príležitosti, ktorú ľudský život ponúka.

ZNACZENIE:
 
Znajdujemy tutaj historię Bhagavad-gīty przekazywanej od czasów niepamiętnych, to znaczy od chwili, kiedy została wyjawiona królom wszystkich planet, począwszy od planety Słońce. Szczególnym obowiązkiem królów wszystkich planet jest ochrona mieszkańców tych planet. Zatem klasa królewska powinna zrozumieć naukę Bhagavad-gīty, tak aby była w stanie kierować swoimi poddanymi i chronić ich od materialnej niewoli żądzy. Ludzkie życie ma służyć kultywacji wiedzy duchowej – w wiecznym związku z Najwyższą Osobą Boga – a przywódcy wszystkich krajów i planet zobowiązani są udzielić jej swoim obywatelom – poprzez wykształcenie, kulturę i oddanie. Innymi słowy, zadaniem przywódców wszystkich państw jest szerzenie wiedzy o świadomości Kṛṣṇy, tak aby ludzie mogli wyciągnąć korzyści z tej wielkiej nauki i wybrać właściwą, prowadzącą do sukcesu drogę – korzystając z szansy jaką daje ludzka forma życia.

V súčasnej dobe je boh Slnka známy ako Vivasvān, kráľ Slnka, v ktorom majú svoj pôvod všetky planéty slnečnej sústavy. V Brahma-saṁhite (5.52) Brahmā hovorí:

W tym milenium, bóg słońca, które jest źródłem wszystkich planet w tym systemie słonecznym, znany jest jako Vivasvān, król słońca. W Brahma-saṁhicie (5.52) jest powiedziane:

yac-cakṣur eṣa savitā sakala-grahāṇāṁ
rājā samasta-sura-mūrtir aśeṣa-tejāḥ
yasyājñayā bhramati sambhṛta-kāla-cakro
govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi
yac-cakṣur eṣa savitā sakala-grahāṇāṁ
rājā samasta-sura-mūrtir aśeṣa-tejāḥ
yasyājñayā bhramati sambhṛta-kāla-cakro
govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi

„Uctievam Najvyššiu Božskú Osobnosť, Govindu (Kṛṣṇu), ktorý je pôvodnou osobou a na príkaz ktorého prijíma Slnko, kráľ všetkých planét, nesmiernu silu a žiaru. Slnko predstavuje Pánovo oko a na Jeho pokyn putuje po svojej obežnej dráhe.“

„Pragnę wielbić” – powiedział Pan Brahmā – „Najwyższą, oryginalną Osobę Boga, Govindę [Kṛṣṇę], pod którego kontrolą słońce – będące królem wszystkich planet – przyjmuje bezgraniczną moc i ciepło. Słońce reprezentuje oko Pana i przebiega swoją orbitę zgodnie z Jego nakazem”.

Slnko je kráľom všetkých planét a boh Slnka (Vivasvān) vládne slnečnej planéte, ktorá ovláda všetky ostatné planéty dodávaním tepla a svetla. Otáča sa na príkaz Kṛṣṇových pokynov. Pán Kṛṣṇa si Vivasvāna vybral za Svojho prvého žiaka, aby porozumel vede Bhagavad-gīty. Bhagavad-gītā preto nie je zbierkou špekulácií pre bezvýznamných svetských učencov, ale autoritatívnou knihou poznania zostupujúceho už od nepamäti.

Słońce jest królem wszystkich planet, a bóg słońca (obecnie o imieniu Vivasvān) rządzi tą planetą, która kontroluje wszystkie inne, dostarczając im ciepła i światła. Obraca się ono z rozkazu Kṛṣṇy i Pan początkowo uczynił Vivasvāna Swoim pierwszym uczniem mającym zrozumieć naukę Bhagavad-gīty. Gītā nie jest zatem spekulatywną rozprawą przeznaczoną dla niewiele znaczących, światowych naukowców, ale jest wzorcową księgą wiedzy przekazywaną od czasów niepamiętnych.

V Mahābhārate (Śānti-parva 348.51-52) je história Gīty načrtnutá takto:

Historię Gīty możemy prześledzić w Mahābhāracie (Śānti-parva 348.51–52):

tretā-yugādau ca tato
vivasvān manave dadau
manuś ca loka-bhṛty-arthaṁ
sutāyekṣvākave dadau
ikṣvākuṇā ca kathito
vyāpya lokān avasthitaḥ
tretā-yugādau ca tato
vivasvān manave dadau
manuś ca loka-bhṛty-arthaṁ
sutāyekṣvākave dadau
ikṣvākuṇā ca kathito
vyāpya lokān avasthitaḥ

„Na začiatku Tretā-yugy predniesol Vivasvān túto vedu o vzťahu k Najvyššiemu otcovi ľudského pokolenia Manuovi. Manu ju potom odovzdal svojmu synovi Ikṣvākuovi, kráľovi Zeme a praotcovi raghuovskej dynastie, v ktorej sa zjavil Śrī Rāmacandra.“ Preto ľudstvo pozná Bhagavad-gītu už od dôb Mahārāja Ikṣvākua.

„Na początku milenium zwanego Tretā-yugą ta nauka o związku z Najwyższym została wyjawiona Manu przez Vivasvāna. Manu, ojciec ludzkości udzielił jej swemu synowi Mahārājowi Ikṣvāku, królowi tej planety Ziemi i przodkowi dynastii Raghu, w której pojawił się Pan Rāmacandra”. Zatem Bhagavad-gītā istniała w ludzkim społeczeństwie od czasów Mahārāja Ikṣvāku.

Teraz žijeme vo veku, zvanom Kali-yuga, ktorý trvá 432 000 rokov a z ktorého už 5 000 rokov uplynulo. Tomuto veku predchádzali Dvāpara-yuga, trvajúca 864 000 rokov, Treta-yuga (1 296 000 rokov) a Satya-yuga (1 728 000rokov). Manu prijal poznanie Bhagavad-gīty na začiatku Treta-yugy a vyložil ju svojmu synovi a žiakovi Mahārājovi Ikṣvākuovi, kráľovi Zeme, približne pred 2 165 000 rokmi (1 296 000 a 864 000 a 5 000). Éra jedného Manua trvá približne 305 300 000 rokov, z ktorých 120 400 000 už uplynulo. Keďže Śrī Kṛṣṇa predniesol Bhagavad-gītu Svojmu žiakovi, bohu Slnka Vivasvānovi, už pred Manuovým narodením, môžeme odhadnúť, že Bhagavad-gītā bola vyslovená minimálne pred 120 400 000 rokmi a v ľudskej spoločnosti je známa dva milióny rokov. Kṛṣṇa ju znovu predniesol Arjunovi asi pred päťtisíc rokmi. To je hrubý náčrt dejín Bhagavad-gīty podľa nej samotnej a podľa jej hovorcu Śrī Kṛṣṇu. Vivasvān bol zvolený, aby prijal túto múdrosť, pretože on je tiež kṣatriyom, a je praotcom všetkých kṣatriyov, ktorí sú potomkami boha Slnka, takzvaní sūrya-vaṁśa kṣatriyovia. Bhagavad-gītā je rovnako autentická ako Vedy, a keďže ju vyslovil samotný Pán, Najvyššia Božská Osobnosť, toto poznanie sa nazýva apauruṣeya (nadľudské). Preto musíme ju aj Vedy prijať bez svetského tlmočenia. Svetskí polemici môžu špekulovať nad Gītou, ako sa im zachce, lenže potom to už nie je pôvodná Bhagavad-gītā. Bhagavad-gītu treba prijať takú, aká je, a to v učeníckej postupnosti — Śrī Kṛṣṇa ju predniesol bohu Slnka, ten svojmu synovi Manuovi a on ju predložil Ikṣvākuovi.

Obecnie mamy już za sobą pięć tysięcy lat Kali-yugi, która trwa 432 000 lat. Przed tym okresem była Dvāpara-yuga (800 000 lat), a wcześniej Tretā-yuga (1 200 000 lat). Zatem Manu przekazał naukę Bhagavad-gīty swemu synowi i uczniowi Mahārājowi Ikṣvāku, będącemu królem tej ziemskiej planety, jakieś 2 005 000 lat temu. Wiek obecnego Manu oblicza się na około 305 300 000 lat, z których minęło już 120 400 000 lat. Przyjmując, że przed narodzinami Manu, Pan przekazał Gītę Swemu uczniowi Vivasvānowi, bogu słońca, to z przybliżonych obliczeń wynika, że Gītā została wygłoszona przynajmniej 120 400 000 lat temu. A w społeczeństwie ludzkim przekazywana jest już od około dwóch milionów lat. Około pięć tysięcy lat temu Pan ponownie powtórzył ją Arjunie. Jest to przybliżony wiek Gīty, według niej samej i według jej autora, Pana Śrī Kṛṣṇy. Została ona przekazana bogu słońca, Vivasvānowi, który – sam będąc kṣatriyą – jest ojcem wszystkich kṣatriyów (stąd zwie się ich potomkami boga słońca, czyli kṣatriyami sūrya-vaṁśa. Ponieważ Bhagavad-gītā jest tak dobra jak Vedy, jako, że wyjawiona została przez Najwyższą Osobę Boga – wiedza ta jest apauruṣeya, nadludzka. Skoro więc nakazy wedyjskie przyjmowane są takimi jakimi są, bez ludzkiej interpretacji, zatem tak też należy przyjmować Gītę, bez świeckiej interpretacji. Światowi awanturnicy mogą spekulować na temat Gīty na swój własny sposób, ale nie będzie to Bhagavad-gītā taka, jaką jest. Bhagavad-gītā musi więc zostać przyjęta taką jaką jest, poprzez sukcesję uczniów, tak jak to opisano tutaj, że Pan przekazał ją bogu słońca, bóg słońca swemu synowi Manu, a Manu z kolei swemu synowi Ikṣvāku.