Skip to main content

VERŠ 28

STIH 28

Verš

Tekst

aśraddhayā hutaṁ dattaṁ
tapas taptaṁ kṛtaṁ ca yat
asad ity ucyate pārtha
na ca tat pretya no iha
aśraddhayā hutaṁ dattaṁ
tapas taptaṁ kṛtaṁ ca yat
asad ity ucyate pārtha
na ca tat pretya no iha

Synonyma

Synonyms

aśraddhayā — bez viery; hutam — obetované v obetnom obrade; dattam — venovaný; tapaḥ — pokánie; taptam — konané; kṛtam — vykonané; ca — tiež; yat — to, ktoré; asat — neskutočné; iti — takto; ucyate — nazýva sa; pārtha — ó, syn Pṛthy; na — nikdy; ca — tiež; tat — to; pretya — po smrti; na u — ani; iha — v tomto živote.

aśraddhayā – bez vjere; hutam – ponuđeno u žrtvovanju; dattam – dano; tapaḥ – pokora; taptam – izvršena; kṛtam – vršeno; ca – također; yat – to što; asat – lažno; iti – tako; ucyate – kaže se; pārtha – o Pṛthin sine; na – nikada; ca – također; tat – to; pretya – nakon smrti; na u – niti; iha – u ovom životu.

Překlad

Translation

No obete, pokánia a dobročinnosti konané bez viery v Najvyššieho, ó, syn Pṛthy, sú nestále. Nazývajú sa 'asat' a sú celkom bezcenné ako v tomto, tak aj v budúcom živote.“

O Pṛthin sine, svako žrtvovanje, milostinja ili pokora koji se vrše bez vjere u Svevišnjeg su prolazni. Nazivaju se „asat" i beskorisni su i u ovom i u sljedećem životu.

Význam

Purport

Všetko, čo je vykonávané bez transcendentálneho cieľa, či už sa jedná o obete, dobročinnosti alebo pokánia, je bezcenné. Tento verš preto hovorí, že také činy sú zavrhnutiahodné. Všetko musíme robiť v duchu vedomia Kṛṣṇu pre potešenie Najvyššieho. Bez takej viery a správneho vedenia nemôžeme nikdy získať nijaký výsledok. Vo všetkých vedskych písmach sa odporúča viera v Najvyššieho. Podľa vedskeho poznania je konečným cieľom poznať Kṛṣṇu. Kto sa neriadi touto zásadou nemôže uspieť. Pre toho, kto sa vydal cestou oddanosti, je preto najlepšie už od samého počiatku konať pod vedením pravého duchovného učiteľa. To je spôsob, ako dosiahnuť plný úspech.

SMISAO: Sve što se čini bez transcendentalnog cilja beskorisno je, bilo da je riječ o žrtvovanju, milostinji ili pokori. Zato je u ovom stihu rečeno da su takve djelatnosti odvratne. Sve djelatnosti trebamo vršiti za Svevišnjeg u svjesnosti Kṛṣṇe. Ako nemamo takvu vjeru i pravilno vodstvo, nikada nećemo steći nikakav rezultat. U svim je vedskim spisima preporučena vjera u Svevišnjeg. Prema vedskim spisima krajnji je cilj razumijevanje Kṛṣṇe. Nitko ne može postići uspjeh bez slijeđenja ovoga načela. Prema tome, najbolje je da od samoga početka djelujemo u svjesnosti Kṛṣṇe, pod vodstvom vjerodostojna duhovnog učitelja. Na taj način možemo u svemu postići uspjeh.

Ľudia v podmienenom stave majú sklon uctievať polobohov, duchov alebo Yakṣov, ako je Kuvera. Kvalita dobra stojí vyššie ako kvalita vášne alebo nevedomosti, no ten, kto je priamo zapojený do oddanej služby, je voči týmto kvalitám hmotnej prírody transcendentálny. Aj keď jestvuje metóda, ako sa postupne povýšiť, najlepšie je priamo sa zapojiť do vedomia Kṛṣṇu v spoločnosti čistých oddaných. To je odkaz tejto kapitoly. Aby sme uspeli, musíme najprv vyhľadať pravého duchovného učiteľa a nechať sa ním viesť. Jedine vtedy môžme získať vieru v Najvyššieho. Keď táto viera časom dozreje, hovorí sa jej láska k Bohu. Táto láska je konečným cieľom všetkých živých tvorov. Mali by sme sa preto priamo umiestniť vo vedomí Kṛṣṇu. To je posolstvo tejto sedemnástej kapitoly.

U uvjetovanu stanju ljude privlači obožavanje polubogova, sablasti ili Yakṣa poput Kuvere. Guṇa je vrline bolja od guṇe strasti i neznanja, ali onaj tko neposredno prihvati svjesnost Kṛṣṇe transcendira sve tri guṇe materijalne prirode. Premda postoji proces postupna uzdizanja, ako netko neposredno prihvati svjesnost Kṛṣṇe, družeći se s čistim bhaktama, to je najbolje. To se preporučuje u ovom poglavlju. Da bismo na taj način postigli uspjeh, najprije moramo pronaći pravoga duhovnog učitelja i podvrgnuti se izobrazbi pod njegovim vodstvom. Onda možemo steći vjeru u Svevišnjeg. Kad vjera s vremenom sazrije, naziva se ljubav prema Bogu. Ta je ljubav krajnji cilj živih bića. Zato se trebamo neposredno posvetiti svjesnosti Kṛṣṇe. To je poruka sedamnaestoga poglavlja.

Takto končia Bhaktivedantove výklady sedemnástej kapitoly Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Druhy viery.“

Tako se završavaju Bhaktivedantina tumačenja sedamnaestoga poglavlja Śrīmad Bhagavad-gīte pod naslovom „Vrste vjere".