VERŠ 4 – 5

VERZ 4-5

Verš

Besedilo

buddhir jñānam asammohaḥ
kṣamā satyaṁ damaḥ śamaḥ
sukhaṁ duḥkhaṁ bhavo ’bhāvo
bhayaṁ cābhayam eva ca

ahiṁsā samatā tuṣṭis
tapo dānaṁ yaśo ’yaśaḥ
bhavanti bhāvā bhūtānāṁ
matta eva pṛthag-vidhāḥ

Synonyma

Synonyms

buddhiḥ — inteligencia; jñānam — poznanie; asammohaḥ — bez pochybnosti; kṣamā — schopnosť odpúšťať; satyam — pravdivosť; damaḥ — ovládanie zmyslov; śamaḥ — ovládanie mysle; sukham — šťastie; duḥkham — zármutok; bhavaḥ — zrodenie; abhāvaḥ — smrť; bhayam — strach; ca — tiež; abhayam — nebojácnosť; eva — tiež; ca — a; ahiṁsā — nenásilie; samatā — vyrovnanosť; tuṣṭiḥ — uspokojenie; tapaḥ — pokánie; dānam — dobročinnosť; yaśaḥ — sláva; ayaśaḥ — potupa; bhavanti — bude; bhāvāḥ — povahy; bhūtānām — živých bytostí; mattaḥ — odo Mňa; eva — zaiste; pṛthak-vidhāḥ — rôzne upravené.

buddhiḥ – inteligenca; jñānam – znanje; asammohaḥ – osvobojenost od dvomov; kṣamā – prizanesljivost; satyam – resnicoljubnost; damaḥ – sposobnost obvladovanja čutov; śamaḥ – sposobnost obvladovanja uma; sukham – sreča; duḥkham – nesreča; bhavaḥ – rojstvo; abhāvaḥ – smrt; bhayam – strah; ca – tudi; abhayam – neustrašnost; eva – tudi; ca – in; ahiṁsā – nenasilnost; samatā – uravnovešenost; tuṣṭiḥ – zadovoljnost; tapaḥ – askeza; dānam – dajanje miloščine; yaśaḥ – slava; ayaśaḥ – sramota; bhavanti – prihajajo; bhāvāḥ – stanja; bhūtānām – živih bitij; mattaḥ – od Mene; eva – vsekakor; pṛthak-vidhāḥ – raznolika.

Překlad

Translation

Inteligencia, poznanie, odpútanosť od pochybnosti a ilúzie, schopnosť odpúšťať, pravdivosť, ovládanie zmyslov, ovládanie mysle, šťastie, zármutok, zrodenie, smrť, strach, nebojácnosť, nenásilie, vyrovnanosť, uspokojenie, pokánie, štedrosť, pocta i potupa — všetky tieto rôzne vlastnosti živých bytostí som stvoril Ja.

Inteligenco, znanje, osvobojenost od dvomov in iluzije, prizanesljivost, resnicoljubnost, sposobnost obvladovanja čutov in uma, srečo in nesrečo, rojstvo in smrt, strah in neustrašnost, nenasilnost, uravnovešenost, zadovoljnost, askezo, dajanje miloščine, slavo in sramoto – vse te lastnosti živih bitij sem ustvaril Jaz.

Význam

Purport

Všetky dobré i zlé vlastnosti živých bytostí, ktoré sú tu vymenované, pochádzajú od Kṛṣṇu.

V tem verzu so naštete razne lastnosti živih bitij, ki jih je vse, tako dobre kot slabe, ustvaril Kṛṣṇa.

Buddhi — inteligencia je schopnosť analyzovať veci zo správneho hľadiska.

Jñānam — poznanie znamená pochopiť, čo je duchovné a čo je hmotné. Bežné vedomosti, ktoré môžeme získať na vysokej škole, sa týkajú hmoty, no také vedomosti tu nie sú nazývané poznaním. Poznanie znamená vedieť, aký je rozdiel medzi duchovnom a hmotou. V modernom vzdelaní, ktoré sa zaujíma čisto o hmotné predmety a telesné potreby, nijaké poznanie o duchovných skutočnostiach nejestvuje. Preto je akademické vzdelanie neúplné.

Inteligenten je, kdor je sposoben videti stvari v pravi luči, znanje pa je sposobnost razlikovanja duha od materije. Znanje, ki ga dobimo na univerzah, obravnava samo materijo in zato ni pravo znanje. Znanje je poznavanje razlike med duhom in materijo. Sodobni izobraževalni sistem ljudem ne daje znanja o duši, temveč jih uči samo o materialnih elementih in o zadovoljevanju telesnih potreb. Akademsko znanje zato ni popolno.

Asammoha — pochybnosti a ilúzie sa môžeme zbaviť, ak sa skutočne pokúsime pochopiť transcendentálnu filozofiu. Pomaly, ale iste sa človek zbaví zmätenosti. Nič však nesmieme prijímať slepo, ale opatrne a pozorne.

Kṣamā — schopnosť odpúšťať sa musí rozvíjať. Musíme sa vždy snažiť byť znášanliví a ospravedlniť malé priestupky druhých.

Satyaṁ — pravdivosť znamená, že fakty sa majú predkladať také, aké sú — teda bez prekrúcania, aby prospeli ostatným. Obecne je zvykom hovoriť pravdu len vtedy, keď to druhého poteší. To však nie je pravdovravnosť. Pravda sa musí povedať priamo a jasne, aby druhí pochopili, ako sa veci majú. Ak je niekto zlodej a ak sú pred ním ľudia varovaní, je to pravda, a hoci je občas trpká, nesmieme ju zamlčovať. Pravdivosť vyžaduje, aby sa predkladali skutočné fakty, ktoré sú druhým k ich vlastnému prospechu. Taká je definícia pravdivosti.

Asammoha je osvobojenost od dvomov in iluzije, doseže pa jo lahko, kdor preneha omahovati in si pridobi transcendentalno znanje. Tak človek se počasi, toda zagotovo reši iluzije. Ničesar ne smemo sprejeti slepo, temveč moramo biti zmeraj pazljivi in preudarni. Razviti moramo tudi kṣamo, prizanesljivost in odpustljivost. Biti moramo prizanesljivi in odpustiti drugim manjše žalitve. Satyam ali resnicoljubnost je lastnost tistega, ki dejstva predstavi taka, kakršna so, da bi imeli drugi od tega korist. Dejstev ne smemo potvarjati. Moralna pravila narekujejo, da lahko resnico povemo le, če je prijetna za sogovornika. Toda to ni resnicoljubnost. Resnico moramo povedati brez zadržkov, tako da bodo drugi dejansko poznali dejstva. Če ljudi opozorimo na to, da je nekdo tat, govorimo resnico. Čeprav je ta včasih neprijetna, je ne bi smeli skrivati. Kdor je resnicoljuben, verno predstavi dejstva za dobro drugih. To je opredelitev resnice.

Damaḥ — sebaovládanie znamená, že zmysly nemajú slúžiť na zbytočné sebauspokojovanie. Nie je zakázané uspokojiť nutné zmyslové potreby, no zbytočný zmyslový pôžitok škodí duchovnému pokroku. Preto by sme nemali zmysly používať zbytočne. Práve tak sa myseľ nemá oddávať zbytočným myšlienkam. Toto štádium sa nazýva śama. Nikto by nemal tráviť svoj čas premýšľaním, ako zarábať peniaze. To je zneužívanie schopnosti myslieť. Myseľ by sme mali používať na to, aby sme porozumeli hlavnej potrebe ľudskej bytosti, a toto by malo byť podané autoritatívne. Schopnosť myslieť sa má rozvíjať v spoločnosti osôb znalých písiem, svätcov, duchovných učiteľov a osôb s vyspelým myslením.

Sukham — radosť alebo šťastie, sa má hľadať vo veciach, ktoré prospievajú rozvoju duchovného vedomia a tešia Kṛṣṇu. Čo neprospieva rozvoju vedomia Kṛṣṇu, je to, čo spôsobuje biedu alebo bolesť (duḥkham). Čokoľvek prospieva vedomiu Kṛṣṇu by sme mali prijať, a to čo neprospieva musíme zamietnuť.

Sposobnost obvladovanja čutov je lastnost človeka, ki čutov ne uporablja za to, da bi brez potrebe sam užival. Osnovnih čutnih potreb ni prepovedano zadovoljevati, prekomerno čutno uživanje pa je pogubno za duhovni napredek. Čutov zato ne bi smeli uporabljati brez potrebe. Tudi umu ne smemo dovoliti, da razmišlja po nepotrebnem. To se imenuje śama. Časa ne bi smeli zapravljati s premišljevanjem o tem, kako priti do denarja. S tem zlorabljamo svojo sposobnost mišljenja. Um moramo uporabiti za razumevanje človekove glavne potrebe, o kateri se moramo poučiti iz avtoritativnega izvora. Sposobnost mišljenja bi morali torej razviti v družbi priznanih poznavalcev svetih spisov ter v družbi svetih ljudi, duhovnih učiteljev in tistih, ki so že razvili svojo sposobnost mišljenja. Vir našega zadovoljstva oziroma sreče (sukham) bi moralo biti samo to, kar nam omogoča razvijati duhovno znanje o zavesti Kṛṣṇe. Kar je neugodno za razvijanje zavesti Kṛṣṇe, je izvor bolečine in trpljenja. Vse, kar je koristno za napredovanje v zavesti Kṛṣṇe, bi morali sprejeti, vsemu, kar zavira tak napredek, pa bi se morali odreči.

Bhava — zrodenie sa vzťahuje na telo. Pre dušu nejestvuje zrodenie ani smrť, o čom sa pojednáva na začiatku Bhagavad-gīty. Zrodenie a smrť sa vzťahujú na naše vtelenie v hmotnom svete.

Bhayam — strach povstáva zo starosti o budúcnosť. No ten, kto si je vedomý Kṛṣṇu, nemá strach, pretože si svojimi činmi zaisťuje návrat do duchovného sveta — späť domov, späť k Bohu. Preto je jeho budúcnosť veľmi jasná. Ostatní však nevedia, čo ich čaká, nevedia, aký bude ich budúci život, a preto sú neustále znepokojení. Pre toho, kto sa chce zbaviť úzkosti, je najlepším východiskom poznať Kṛṣṇu a umiestniť sa vo vedomí Kṛṣṇu. Tak sa zbavíme všetkých starostí. V Śrīmad-Bhāgavatame (11.2.37) sa uvádza bhayaṁ dvitīyābhini-veśataḥ syāt: príčinou strachu je naše pohrúženie v iluzórnej energii. No tí, ktorí sa z iluzórnej energie vyslobodili a sú presvedčení, že nie sú hmotné telá, ale duchovné čiastočky Najvyššieho Pána, a preto Mu oddane slúžia, sa nemajú čoho báť. Ich budúcnosť je veľmi jasná. Strach sa vyskytuje u ľudí, ktorí si nie sú vedomí Kṛṣṇu. Nebojácni (abhayam) sú iba tí, ktorí sú si vedomí Kṛṣṇu.

Bhava, rojstvo, je značilnost materialnega telesa. Duša se ne rodi niti ne umre. O tem smo govorili na začetku Bhagavad-gīte. Rojstvu in smrti je podložno le materialno telo. Strah je posledica skrbi za prihodnost. Kdor je zavesten Kṛṣṇe, ne pozna strahu, saj mu njegovo delovanje zagotavlja vrnitev v duhovno nebo, domov k Bogu. Prihodnost takega človeka je torej zelo svetla. Drugi ne vedo, kaj jih čaka v prihodnosti in kakšno bo njihovo naslednje življenje, zato so zmeraj polni tesnobe. Da bi se znebili tesnobe, moramo spoznati Kṛṣṇo in biti zmeraj zavestni Kṛṣṇe. Tako se bomo rešili vsega strahu. V Śrīmad-Bhāgavatamu (11.2.37) je rečeno: bhayaṁ dvitīyābhiniveśataḥ syāt – strah je posledica človekove prekritosti s slepilno energijo. Tisti, ki so se rešili vpliva slepilne energije, ki so prepričani, da niso materialno telo, temveč duhovni delci Vsevišnje Božanske Osebnosti, in ki zato transcendentalno služijo Vrhovnemu Bogu, pa se ne bojijo ničesar. Take ljudi čaka zelo svetla prihodnost. Strah preveva tiste, ki niso zavestni Kṛṣṇe. Neustrašnost (abhayam) lahko doseže samo, kdor postane zavesten Kṛṣṇe.

Ahiṁsā — nenásilie znamená, že človek nemá konať nič, čo by spôsobilo druhým ťažkosti, nepríjemnosti alebo zmätok. Hmotné plány, ktoré rozvíjajú mnohí politici, sociológovia, filantropi a iní, neprinášajú nijaké dobré výsledky, pretože títo ľudia nemajú transcendentálnu prezieravosť. Nevedia, čo spoločnosti skutočne prospieva. Nenásilie znamená, že ľudia majú byť vychovávaní takým spôsobom, aby plne využili ľudské telo. Ľudské telo je určené na duchovnú realizáciu a každé hnutie alebo spolok, ktoré nepodporuje tento cieľ, sa dopúšťa násilia na ľudskom tele. To, čo napomáha budúcemu duchovnému šťastiu, sa nazýva nenásilie.

Ahiṁsā ali nenasilnost je lastnost človeka, ki s svojim delovanjem drugim nikoli ne povzroči trpljenja ali nemira. Od materialnih dejavnosti, za katere politiki, sociologi, filantropi in drugi obljubljajo, da bodo dale velike rezultate, ni nobene koristi, kajti politiki in filantropi nimajo transcendentalnega vida; ne vedo, kaj je zares dobro za človeško družbo. Ahiṁsā pomeni poučiti ljudi, kako lahko najbolje izkoristijo priložnost, ki so jo dobili s človeškim telesom. Človeško življenje je namenjeno dosegi samospoznanja. Vsako gibanje ali organizacija, ki ljudem ne pomaga doseči tega cilja, povzroča torej nasilje nad človeškim telesom. Dejavnosti, ki ljudem pomagajo doseči duhovno srečo, pa so dejavnosti nenasilja.

Samatā — vyrovnanosť poukazuje na stav, keď sa človek zbaví pripútanosti a odporu. Mať niečo príliš rád, alebo cítiť k niečomu veľký odpor nie je dobré. Hmotný svet musíme prijímať bez lásky a odporu. Všetko, čo prospieva vedomiu Kṛṣṇu, sa má prijať, a všetko čo neprospieva, treba zavrhnúť. To sa nazýva vyrovnanosť (samatā). Človek vedomý si Kṛṣṇu nemá, čo by zavrhol alebo prijal, pokiaľ sa to netýka oddanej služby Kṛṣṇovi.

Samatā, uravnovešenost, je odsotnost navezanosti in odbojnosti. Prekomerna navezanost in odbojnost nista ugodni. Materialni svet bi morali sprejemati brez navezanosti in odbojnosti. Sprejeti moramo tisto, kar nam bo pomagalo pri razvijanju zavesti Kṛṣṇe, vsemu, kar bi nas pri tem oviralo, pa se moramo odreči. Temu pravimo samatā, uravnovešenost. Kṛṣṇe zavesten človek se pri sprejemanju in zavračanju stvari ozira samo na to, ali mu bodo pomagale napredovati v zavesti Kṛṣṇe ali ne.

Tuṣṭi — uspokojenie znamená, že človek by nemal zhromažďovať hmotné statky zbytočnou prácou. Mal by byť spokojný s tým, čoho sa mu dostane Božou milosťou. Tomu sa hovorí spokojnosť.

Tapas — znamená pokánie alebo sebakázeň. Vo Vedach je mnoho pravidiel a zásad týkajúcich sa sebakázne. Píše sa tam, že človek má vstávať skoro ráno a vykúpať sa. Niekedy je veľmi ťažké vstať skoro ráno, no každá nepríjemnosť, ktorej sa človek podrobí, sa nazýva pokánie. Existujú tiež príkazy týkajúce sa pôstu v určitých dňoch v mesiaci. Niekedy sa nám nechce držať pôst, ale ak sme odhodlaní robiť pokroky v duchovnej vede, vo vedomí Kṛṣṇu, musíme sa podrobiť odporúčaným telesným ťažkostiam. Na druhej strane by sme sa ale nemali postiť zbytočne alebo v rozpore s vedskymi predpismi. Nikto by nemal držať pôst z nejakých politických dôvodov, pretože také konanie patrí podľa Bhagavad-gīty do kvality nevedomosti a činnosti konané v kvalite nevedomosti alebo vášne nevedú k duchovnému rozvoju. Práca vykonávaná v kvalite dobra prospieva pokroku a pôst podľa vedskych predpisov obohacuje človeka o duchovné poznanie.

Tuṣṭi, zadovoljnost, je lastnost tistega, ki nima želje po kopičenju materialnih dobrin z nepotrebnim delom. Zadovoljni bi morali biti s tem, kar dobimo po milosti Vsevišnjega Gospoda; temu pravimo zadovoljnost. Tapas je askeza. V Vedah najdemo veliko pravil za asketsko življenje. Predpisano je na primer zgodnje vstajanje in kopanje v zgodnjem jutru. Včasih je zelo težko zgodaj vstati. Vsaka taka neprijetnost, ki jo sprejmemo prostovoljno, se imenuje askeza. Vede predpisujejo tudi, da se moramo na določene dneve v mesecu postiti. Morda takih postov ne maramo, toda če smo odločeni napredovati v znanosti o zavesti Kṛṣṇe, moramo sprejeti telesne neudobnosti, priporočene v Vedah. Ne smemo pa se postiti po nepotrebnem ali v nasprotju s pravili Ved. Postiti se ne bi smeli zaradi političnih ciljev. V Bhagavad-gīti je rečeno, da je tak post v guṇi nevednosti. Delovanje v guṇah nevednosti in strasti ne vodi k duhovnemu napredku. Da bi duhovno napredovali, moramo delovati v guṇi vrline. Post, ki je v skladu s pravili Ved, človeku pomaga, da si pridobi duhovno znanje.

Čo sa týka dobročinnosti (dānam), každý by mal venovať polovicu svojho príjmu na dobrý účel. A čo je dobrý účel? Dobrý účel je čokoľvek, čo je spojené s vedomím Kṛṣṇu. Také činnosti však nie sú iba dobré, sú najlepšie. Śrī Kṛṣṇa je dobrý a činnosti určené pre Jeho potešenie sú takisto dobré. Preto by mala byť každá dobročinnosť určená ľudom, ktorí oddane slúžia Kṛṣṇovi. Vo vedskej literatúre sa hovorí, že dary sa majú dávať brāhmaṇom. Tento vedsky zvyk sa do istej miery dodržiava dodnes. Pravidlom teda je, že milodary sa majú dávať brāhmaṇom. Prečo? Pretože zasvätili svoj život kultivácii duchovného poznania. O brāhmaṇovi sa predpokladá, že venuje celý svoj čas tomu, aby poznal Brahman. Brahma jānātīti brāhmaṇaḥ: Ten, kto pozná Brahman, sa nazýva brāhmaṇa. Brāhmaṇov treba obdarovávať, pretože sa venujú výlučne vyššej duchovnej službe a nemajú čas zarábať si na živobytie. Vo vedskej literatúre sa ďalej píše, že almužny sa majú dávať sannyāsīnom t.j. tým, ktorí sa zriekli svetského života. Sannyāsīn nechodí žobrať z domu do domu kvôli peniazom, ale za misijnými účelmi. Hospodári sú zamestnaný v rodinných záležitostiach a zabúdajú, že zmyslom života je slúžiť Kṛṣṇovi. Preto ich sannyāsīn navštevuje pod rúškou žobráka a prebúdza k duchovnému životu. Vo vedskych písmach sa píše, že človek sa musí zobudiť a snažiť sa dosiahnuť najvyššie duchovné ciele v ľudskej podobe. Sannyāsīni rozširujú toto poznanie, a preto sú dary určené im a brāhmaṇom, a nie na nejaké vrtošivé účely.

Kar se tiče dajanja miloščine, bi morali petdeset odstotkov svojega zaslužka dati za kako dobrodelno dejavnost. In katere dejavnosti so dobrodelne? Tiste, ki so v skladu z načeli zavesti Kṛṣṇe. Tako delo ni le dobro, temveč najboljše. Ker je Kṛṣṇa dober, je dobro tudi delo, ki ga opravljamo Zanj. Miloščino moramo zato dati človeku, ki je zavesten Kṛṣṇe. Vede predpisujejo, da jo moramo dati brāhmaṇam. Ljudje počno to še danes, čeprav ne povsem v skladu s pravili iz Ved. V Vedah je namreč rečeno, da bi morali miloščino dati brāhmaṇam. Zakaj? Ker negujejo višje, duhovno znanje. Brāhmaṇa bi moral celo življenje posvetiti spoznavanju Brahmana. Brahma jānātīti brāhmaṇaḥ: kdor pozna Brahman, se imenuje brāhmaṇa. Brāhmaṇe dobivajo miloščino torej zato, ker zmeraj opravljajo višje, duhovne dejavnosti in nimajo časa, da bi služili za preživljanje. Vede predpisujejo, da bi morali miloščino dati tudi sannyāsījem, ljudem, ki živijo v redu odpovedi. Sannyāsīji prosijo od vrat do vrat, ne zaradi denarja, temveč zato, da bi lahko pridigali. Obiskujejo družinske ljudi in jih poskušajo prebuditi iz dremeža nevednosti. Ker se družinski ljudje ukvarjajo z družinskimi zadevami in so zato pozabili, da je pravi cilj življenja obuditi zavest Kṛṣṇe, jih sannyāsīji obiskujejo kot berači in jih spodbujajo k temu, da postanejo zavestni Kṛṣṇe. Vede pravijo, da bi se moral človek prebuditi in doseči cilj človeškega življenja. Sannyāsīji dajejo ljudem znanje in metodo, s katero je ta cilj mogoče doseči, zato je treba miloščino dajati ljudem v redu odpovedi, brāhmaṇam in v podobne dobre namene, ne pa kar komur koli.

Yaśas — znamená slávu. Podľa Śrī Caitanyu Mahāprabhua je slávny ten, kto je známy ako Pánov veľký oddaný. To je pravá sláva. Ak sa niekto preslávil ako Kṛṣṇov veľký oddaný, potom je skutočne slávny. Ten, kto nie je slávny ako oddaný, v skutočnosti slávny nie je.

V zvezi s slavo (yaśas) je Gospod Caitanya dejal, da je človek slaven, če postane velik bhakta. To je prava slava. Kdor zaslovi, ker je postal zelo zavesten Kṛṣṇe, je resnično slaven. Vsakdo drug je neslaven.

Všetky tieto vlastnosti sa vyskytujú v celom vesmíre, ako v ľudskej spoločnosti, tak aj v spoločnosti polobohov. Život v ľudskej podobe jestvuje i na iných planétach a tieto vlastnosti môžeme nájsť i tam. Kṛṣṇa stvoril všetky dobré vlastnosti pre tých, ktorí chcú rozvíjať svoje duchovné vedomie, vedomie Kṛṣṇu. Záleží však na nás, či ich vo svojom vnútri rozvinieme. Najvyšší Pán zariadi, aby človek, ktorý je zapojený do Jeho oddanej služby, získal všetky dobré vlastnosti.

Vse te lastnosti lahko najdemo v ljudeh in polbogovih po vsem univerzumu. Na drugih planetih obstaja mnogo človeških življenjskih vrst in naštete lastnosti najdemo tudi pri njih. Za tistega, ki bi rad postal zavesten Kṛṣṇe, Kṛṣṇa ustvari vse te lastnosti, človek pa jih potem v sebi sam razvija. Vsevišnji Gospod poskrbi, da vsakdo, kdor Mu vdano služi, razvije vse dobre lastnosti.

Od Kṛṣṇu pochádza všetko dobré i zlé. V hmotnom svete sa nemôže objaviť nič, čo nie je v Kṛṣṇovi. To je skutočné poznanie. Hoci vieme, že veci majú rôzne hodnoty a funkcie, musíme si uvedomiť, že všetky pochádzajú z Kṛṣṇu.

Izvor vsega, tako dobrega kot slabega, je Kṛṣṇa. V materialnem svetu ni ničesar, česar ne bi bilo v Kṛṣṇi. Kdor to ve, ima znanje: čeprav vemo, da se stvari med seboj razlikujejo, se moramo zavedati, da vse prihaja iz Kṛṣṇe.