Bg. 2.66
Devanagari
नास्ति बुद्धिरयुक्तस्य न चायुक्तस्य भावना ।
न चाभावयतः शान्तिरशान्तस्य कुतः सुखम् ॥ ६६ ॥
न चाभावयतः शान्तिरशान्तस्य कुतः सुखम् ॥ ६६ ॥
Text verša
nāsti buddhir ayuktasya
na cāyuktasya bhāvanā
na cābhāvayataḥ śāntir
aśāntasya kutaḥ sukham
na cāyuktasya bhāvanā
na cābhāvayataḥ śāntir
aśāntasya kutaḥ sukham
Synonymá
na asti — nemôže byť; buddhiḥ — transcendentálna inteligencia; ayuktasya — toho, kto nie je spojený (vedomím Kṛṣṇu); na — nie; ca — a; ayuktasya — toho, komu chýba (vedomie Kṛṣṇu); bhāvanā — myseľ naplnená šťastím; na — nie; ca — a; abhāvayataḥ — ten, kto nie je upevnený; śāntiḥ — pokoj; aśāntasya — u nepokojného; kutaḥ — kde je; sukham — šťastie.
Preklad
Človek, ktorý nie je s Najvyšším spojený vedomím Kṛṣṇu, nemôže mať ani transcendentálnu inteligenciu, ani stálu myseľ, bez ktorej nemožno dosiahnuť pokoj. A ak nemá pokoj, ako môže očakávať šťastie?
Význam
Dokiaľ človek nemá vedomie Kṛṣṇu, nemôže nájsť pokoj.To je potvrdené i v dvadsiatom deviatom verši piatej kapitoly: až keď človek pochopí, že jedine Kṛṣṇa sa môže radovať zo všetkých dobrých výsledkov vykonaných obetí a odriekania, že vlastní všetky vesmírne stvorenia a že je skutočným priateľom všetkých tvorov, potom môže získať ozajstný pokoj. Preto, ak si človek nie je vedomý Kṛṣṇu, nemôže mať jeho myseľ definitívny cieľ. Nepokoj pochádza z toho, že človek nemá konečný cieľ; keď si je však istý, že Kṛṣṇa je najvyšším užívateľom a priateľom všetkých a všetkého, potom môže s vyrovnanou mysľou nájsť pokoj. Preto je ten, kto koná bez vzťahu ku Kṛṣṇovi, stále znepokojený a chýba mu pokoj, aj keď predstiera vyrovnanosť a duchovný pokrok. Vedomie Kṛṣṇu sa automaticky prejavuje pokojom, ktorý sa dá dosiahnuť iba vo vzťahu ku Kṛṣṇovi.