VERŠ 39
STIH 39
Verš
Tekst
buddhir yoge tv imāṁ śṛṇu
buddhyā yukto yayā pārtha
karma-bandhaṁ prahāsyasi
buddhir yoge tv imāṁ śṛṇu
buddhyā yukto yayā pārtha
karma-bandhaṁ prahāsyasi
Synonyma
Synonyms
eṣā — toto všetko; te — tebe; abhihitā — vyložil; sāṅkhye — analytickým štúdiom; buddhiḥ — inteligencia; yoge — pracovať bez túžby po plodoch; tu — ale; imām — toto; śṛṇu — len vypočuj; buddhyā — inteligenciou; yuktaḥ — spojený; yayā — prostredníctvom ktorej; pārtha — ó, syn Pṛthy; karma-bandham — zajatie činov a odplaty; prahāsyasi — môžeš sa vyslobodiť z.
eṣā – sve to; te – tebi; abhihitā – objasnio; sāṅkhye – analitičkom studijom; buddhiḥ – inteligenciju; yoge – u djelovanju bez plodonosnih rezultata; tu – ali; imām – ovo; śṛṇu – počuj; buddhyā – inteligencijom; yuktaḥ – dosljedno; yayā – kojom; pārtha – o Pṛthin sine; karma-bandham – vezanosti za posljedice; prahāsyasi – možeš se osloboditi.
Překlad
Translation
Až doposiaľ som ti vyložil toto poznanie analytickým štúdiom. Teraz počúvaj, ako ti ho vysvetlím z hľadiska konania bez túžby po plodoch svojej práce. Ó, syn Pṛthy, ak budeš konať s týmto poznaním, môžeš sa vyslobodiť zo zajatia činov.
Ovo sam znanje objasnio analitičkom studijom. Sada ću ga objasniti s gledišta djelovanja bez plodonosnih rezultata. O Pṛthin sine, djelujući s takvim znanjem možeš se osloboditi ropstva uzrokovana djelovanjem.
Význam
Purport
Podľa vedskeho slovníka Nirukti sa slovo saṅkhyā vzťahuje na to, čo podrobne opisuje veci, a sāṅkhya označuje filozofiu, ktorá vysvetľuje pravú povahu duše. Yoga znamená ovládanie zmyslov. Arjunova nechuť bojovať v skutočnosti pochádzala z hmotných záujmov. Zabúdal na svoju hlavnú povinnosť a chcel sa vzdať boja, lebo si myslel, že bude šťastnejší, keď svojich príbuzných nezabije, než keby sa mal radovať z kráľovstva po porážke svojich bratancov a bratov, Dhṛtarāṣṭrových synov. V obidvoch prípadoch ide o čistý zmyslový pôžitok. Šťastie, ktoré by ho čakalo po víťazstve nad príbuznými, i šťastie vidieť svojich príbuzných nažive bolo založené na uspokojení jeho zmyslov, pretože bol ochotný zanedbať poznanie a povinnosť. Preto chcel Kṛṣṇa Arjunovi vysvetliť, že keď zabije telo svojho praotca, nezabije samotnú dušu. Vysvetlil, že všetky individuálne osoby, vrátane Jeho samotného, boli večnými jednotlivcami v minulosti, sú jednotlivcami v súčasnosti a zostanú nimi aj v budúcnosti, pretože všetci sme individuálne duše, ktoré menia svojej telesné schránky. V skutočnosti si však našu individualitu zachovávame aj po vyslobodení sa z pút hmotného sveta. Śrī Kṛṣṇa teda Arjunovi podrobne vysvetlil povahu duše a tela. V slovníku Nirukti sa analytické štúdium duše a tela nazýva sāṅkhya. Saṅkhya však nemá nič spoločné so sāṅkhyovskou filozofiou ateistu Kapilu. Už dávno predtým, ako podvodník Kapila predložil svoju sāṅkhyovskú filozofiu, bola filozofia sāṅkhye vysvetlená v Śrīmad-Bhāgavatame pravým Kapilom, inkarnáciou Śrī Kṛṣṇu, ktorý túto filozofiu svojej matke Devahūti. Śrī Kapila veľmi jasne vysvetlil, že puruṣa, Najvyšší Pán, ktorý je aktívny, stvoril tento pominuteľný svet pohľadom na hmotnú prírodu (prakṛti). To je potvrdené v Gīte i vo Vedach. Opis vo Vedach udáva, že Pán pohľadom oplodnil prakṛti nepatrnými individuálnymi dušami. Všetky tieto individuálne duše pracujú v hmotnom svete pre svoj zmyslový pôžitok a očarované hmotnou energiou si myslia, že si užívajú. Táto mentalita ovplyvňuje živú bytosť aj vtedy, keď sa túži vyslobodiť z hmoty; v tomto štádiu má tendenciu stotožňovať sa s Bohom. To je posledná pasca iluzórnej energie alebo klam zmyslových pôžitkov. Len po mnohých a mnohých životoch v takej činnosti, vedenej túžbou po hmotných zmyslových pôžitkoch, sa veľké duše odovzdajú Vāsudevovi, Śrī Kṛṣṇovi, a dosiahnu svoj vytúžený cieľ, Absolútnu Pravdu.
SMISAO: Prema Niruktiju, vedskom rječniku, riječ saṅkhyā odnosi se na iscrpan opis stvari, a sāṅkhya na filozofiju koja opisuje pravu prirodu duše. Yoga podrazumijeva vladanje osjetilima. Arjunin prijedlog da napusti borbu temeljio se na osjetilnom uživanju. Zaboravivši svoju glavnu dužnost htio je ostaviti borbu, misleći da će ako ne ubije svoje rođake biti sretniji nego ako uživa u kraljevstvu nakon što pobijedi svoje rođake i braću, Dhṛtarāṣṭrine sinove. U oba slučaja temeljno je načelo bilo osjetilno uživanje. I sreća koju će steći ako ih pobijedi i sreća koju će steći ako ih vidi žive bile su utemeljene na želji za osobnim osjetilnim uživanjem, čak i po cijenu mudrosti i dužnosti. Kṛṣṇa je zato htio objasniti Arjuni da ubijanjem tijela svoga djeda neće ubiti njegovu dušu. Objasnio je da su sve osobe, kao i sam Gospodin, vječne. Bili su osobe u prošlosti, sada su osobe i bit će to u budućnosti, jer smo svi mi vječno osobne duše. Mi samo mijenjamo tjelesnu odjeću na razne načine, ali zadržavamo osobnost čak i nakon oslobođenja od zatočeništva u materijalnoj odjeći. Gospodin Kṛṣṇa je postupkom raščlanjivanja veoma slikovito objasnio dušu i tijelo. Prema Niruktiju znanje koje opisuje dušu i tijelo s različitih stajališta naziva se sāṅkhya. Ta sāṅkhya nema nikakve veze s filozofijom ateista Kapile. Davno prije nastanka sāṅkhya filozofije varalice Kapile, pravi Gospodin Kapila, inkarnacija Gospodina Kṛṣṇe, objasnio je sāṅkhya filozofiju u Śrīmad-Bhāgavatamu Svojoj majci Devahūti. On je objasnio da je puruṣa, Svevišnji Gospodin, aktivan i da stvara prelazeći pogledom po prakṛti. To je prihvaćeno u Vedama i u Gīti. Opisi u Vedama pokazuju da je Gospodin prešao pogledom po prakṛti, prirodi, i obremenio je atomskim osobnim dušama. Sve te osobe djeluju u materijalnom svijetu radi osjetilnog zadovoljstva i opčinjene materijalnom energijom misle da su uživatelji. Živo biće zadržava takav mentalitet sve do posljednje točke – oslobođenja – kada se želi sjediniti s Gospodinom. To je posljednja zamka māye, iluzije osjetilnog zadovoljstva. Tek nakon mnogo života takva zadovoljavanja osjetila velika se duša predaje Vāsudevi, Gospodinu Kṛṣṇi, završavajući time potragu za krajnjom istinom.
Arjuna prijal Kṛṣṇu za svojho duchovného učiteľa, keď Mu povedal: śiṣyas te 'haṁ śādhi māṁ tvāṁ prapannam. Teraz mu Kṛṣṇa vyloží funkciu buddhi-yogy alebo karma-yogy, vysvetlí mu, ako vykonávať oddanú službu čisto pre potešenie Pánových zmyslov. V desiatom verši desiatej kapitoly sa píše, že buddhi-yoga znamená priamu spoločnosť s Pánom, sídliacim v srdciach všetkých bytostí v podobe Paramātmy. Bez oddanej služby však tento vzťah nemôže jestvovať. Preto ten, kto je zapojený do transcendentálnej láskyplnej oddanej služby Bohu, kto si je vedomý Kṛṣṇu, dosiahne štádium buddhi-yogy vďaka zvláštnej Pánovej milosti. Śrī Kṛṣṇa preto vraví, že čistým poznaním oddanosti v absolútnej láske odmení iba tých, ktorí neustále vykonávajú oddanú službu z transcendentálnej lásky. Takto môže oddaný ľahko dosiahnuť Boha, Jeho večnú a blaženú ríšu.
Arjuna se već predao Kṛṣṇi, prihvativši Ga kao svoga duhovnog učitelja, śiṣyas te 'ham śādhi māṁ tvāṁ prapannam. Zato će mu Kṛṣṇa sada opisati proces djelovanja u buddhi-yogi, odnosno karma-yogi ili, drugim riječima, predano služenje posvećeno isključivo zadovoljavanju Gospodinovih osjetila. Buddhi-yoga je objašnjena u desetom stihu desetog poglavlja kao izravno druženje s Gospodinom, Paramātmom, koja se nalazi u srcu svih živih bića, ali takvo se druženje ne može dostići bez predana služenja. Onaj tko je utemeljen u transcendentalnom predanom služenju Gospodina s ljubavlju ili, drugim riječima, u svjesnosti Kṛṣṇe, Gospodinovom posebnom milošću dostiže stadij buddhi-yoge. Gospodin stoga kaže da samo onima koji uvijek predano služe s transcendentalnom ljubavlju daruje čisto znanje o predanosti i ljubavi. Na taj način bhakta Mu može lako prići u vječno blaženu Božjem Carstvu.
Buddhi-yoga, o ktorej je reč v tomto verši, predstavuje oddanú službu. Slovom sāṅkhya tu nie je označená sāṅkhya-yoga nepravého Kapilu, preto ju nesmieme zameniť so sāṅkhya-yogou, o ktorej sa hovorí v tomto verši. V tom čase nemala filozofia ateistického Kapilu žiadny vplyv, a preto ani Kṛṣṇa nemal záujem zmieňovať sa tu o takej bezbožnej špekulatívnej filozofii. Pravú sāṅkhyovú filozofiu opísal v Śrīmad-Bhāgavatame pravý Kapila. Slovo sāṅkhya znamená analytický opis tela a duše. Kṛṣṇa opísal Arjunovi povahu duše, aby ho tak priviedol k buddhi-yoge alebo bhakti-yoge. Preto Kṛṣṇova sāṅkhya a sāṅkhya pravého Kapilu sú jedno a to isté: bhakti-yoga. Preto Kṛṣṇa hovorí v Bhagavad-gīte, že iba hlúpi ľudia robia rozdiely medzi sāṅkhya-yogou a bhakti-yogou (sāṅkhya-yogau pṛthag bālāḥ pravadanti na paṇḍitāḥ).
Buddhi-yoga spomenuta u ovom stihu odnosi se na predano služenje Gospodina, a riječ sāṅkhya koja je ovdje upotrijebljena nema nikakve veze s ateističkom sāṅkhya-yogom koju je predstavio varalica Kapila. Stoga ne bismo trebali pogrešno misliti da sāṅkhya-yoga koja je ovdje spomenuta ima bilo kakve veze s ateističkom sāṅkhyom. Ta filozofija nije imala nikakva utjecaja u to vrijeme, niti bi Gospodin Kṛṣṇa spomenuo takve bezbožne filozofske spekulacije. Pravu sāṅkhya filozofiju opisao je Gospodin Kapila u Śrīmad-Bhāgavatamu, ali čak ni ta sāṅkhya nema nikakve veze s ovom temom. Ovdje sāṅkhya predstavlja analitički opis tijela i duše. Gospodin Kṛṣṇa je analitički opisao dušu samo da bi Arjunu doveo do buddhi-yoge ili bhakti-yoge. Stoga su sāṅkhya Gospodina Kṛṣṇe i sāṅkhya Gospodina Kapile, opisana u Bhāgavatamu, potpuno istovjetne. Obje su bhakti-yoga. Gospodin Kṛṣṇa je zato rekao da samo manje inteligentni ljudi prave razliku između sāṅkhya-yoge i bhakti-yoge (sāṅkhya-yogau pṛthag bālāḥ pravadanti na paṇḍitāḥ).
Takže je jasné, že ateistická sāṅkhya nemá nič spoločné s bhakti-yogou, aj keď niektorí hlupáci tvrdia, že Bhagavad-gītā o nej pojednáva.
Naravno, ateistička sāṅkhya-yoga nema nikakve veze s bhakti-yogom. Unatoč tome, neinteligentni ljudi tvrde da se ateistička sāṅkhya-yoga spominje u Bhagavad-gīti.
Malo by nám byť jasné, že buddhi-yoga znamená konať s mysľou uprenou na Kṛṣṇu alebo oddane slúžiť Bohu v plnej blaženosti a s plným poznaním, ktoré táto služba prináša. Kto pracuje iba pre Pánovo potešenie a nehľadí na problémy, koná podľa zásad buddhi-yogy a nachádza sa ustavične v transcendentálnej blaženosti. Vďaka tejto duchovnej činnosti získava človek automaticky Pánovou milosťou transcendentálne poznanie. Takto dosiahne úplné vyslobodenie bez toho, že by na získanie poznania vynaložil nejaké zvláštne úsilie. Medzi činnosťou, pri ktorej si je človek vedomý Kṛṣṇu, a činnosťou konanou s myšlienkou na odmenu v podobe rodinného alebo hmotného šťastia, je podstatný rozdiel. Buddhi-yoga je teda transcendentálna kvalita činnosti, ktorú vykonávame.
Trebamo shvatiti da buddhi-yoga predstavlja djelovanje u svjesnosti Kṛṣṇe, u punu blaženstvu i znanju o predanu služenju. Onaj tko djeluje samo za Gospodinovo zadovoljstvo, koliko god takav rad bio težak, djeluje u skladu s načelima buddhi-yoge i uvijek osjeća transcendentalno blaženstvo. Gospodinovom milošću takvim transcendentalnim djelovanjem stječe transcendentalno razumijevanje i dostiže potpuno oslobođenje, bez potrebe za ulaganjem posebnog napora u stjecanje znanja. Postoji velika razlika između djelovanja u svjesnosti Kṛṣṇe i djelovanja radi stjecanja plodonosnih rezultata, osobito kada je riječ o zadovoljavanju osjetila radi stjecanja obiteljske ili materijalne sreće. Prema tome, buddhi-yoga je transcendentalna priroda djelovanja.