ŚB 9.22.12-13

देवापि: शान्तनुस्तस्य बाह्लीक इति चात्मजा: ।
पितृराज्यं परित्यज्य देवापिस्तु वनं गत: ॥ १२ ॥
अभवच्छान्तनू राजा प्राङ्‌महाभिषसंज्ञित: ।
यं यं कराभ्यां स्पृशति जीर्णं यौवनमेति स: ॥ १३ ॥
devāpiḥ śāntanus tasya
bāhlīka iti cātmajāḥ
pitṛ-rājyaṁ parityajya
devāpis tu vanaṁ gataḥ
abhavac chāntanū rājā
prāṅ mahābhiṣa-saṁjñitaḥ
yaṁ yaṁ karābhyāṁ spṛśati
jīrṇaṁ yauvanam eti saḥ

Synonyms

devāpiḥDevāpi; śāntanuḥŚāntanu; tasyadele (Pratīpa); bāhlīkaḥBāhlīka; itiassim; catambém; ātma-jāḥos filhos; pitṛ­rājyama propriedade paterna, o reino; parityajyarejeitando; devāpiḥDevāpi, o mais velho; tuna verdade; vanampara a floresta; gataḥpartiu; abhavatera; śāntanuḥŚāntanu; rājāo rei; prākantes; mahābhiṣaMahābhiṣa; saṁjñitaḥmuito célebre; yam yamtodo aquele que; karābhyāmcom suas mãos; spṛśatitocava; jīrṇamembora muito idoso; yauvanamjuventude; etialcançava; saḥele.

Translation

Os filhos de Pratīpa foram Devāpi, Śāntanu e Bāhlīka. Devāpi deixou o reino de seu pai e foi para a floresta, de modo que Śāntanu tornou-se o rei. Śāntanu, que em seu nascimento anterior era conhe­cido como Mahābhiṣa, tinha a habilidade de transformar em juven­tude a velhice de qualquer pessoa pelo simples fato de tocar a pessoa com suas mãos.