STIH 8
VERŠ 8
Tekst
Verš
kūṭa-stho vijitendriyaḥ
yukta ity ucyate yogī
sama-loṣṭrāśma-kāñcanaḥ
kūṭa-stho vijitendriyaḥ
yukta ity ucyate yogī
sama-loṣṭrāśma-kāñcanaḥ
Synonyms
Synonyma
jñāna – stečenim znanjem; vijñāna – i spoznatim znanjem; tṛpta – zadovoljno; ātmā – živo biće; kūṭa-sthaḥ – utemeljeno na duhovnoj razini; vijita-indriyaḥ – ovladanih osjetila; yuktaḥ – sposobno za samospoznaju; iti – tako; ucyate – rečeno je; yogī – mistik; sama – vidi jednakim očima; loṣṭra – šljunak; aśma – kamen; kāñcanaḥ – zlato.
jñāna — získaným poznaním; vijñāna — uskutočneným poznaním; tṛpta — spokojný; ātmā — živá bytosť; kūṭa-sthaḥ — umiestnený na duchovnej úrovni; vijita-indriyaḥ — ovládajúci zmysly; yuktaḥ — spôsobilý pre duchovnú realizáciu; iti — potom; ucyate — hovorí sa; yogī — yogīn; sama — rovnaký; loṣṭra — hrudu; aśma — kameň; kāñcanaḥ — zlato.
Translation
Překlad
Kaže se da je osoba utemeljena u samospoznaji kada je zahvaljujući znanju i spoznaji potpuno zadovoljna. Takva se osoba naziva yogījem [ili mistikom]. Utemeljena je u transcendenciji i samoovladana. Sve što vidi – bio to šljunak, kamenje ili zlato – vidi jednakim očima.
Hovorí sa, že človek, ktorého plne uspokojuje získané a uskutočnené poznanie, sa nazýva yogīn (alebo mystik) a je sebarealizovanou dušou. Taký človek už dosiahol transcendentálnu úroveň a dospel k sebaovládaniu. Na všetko — na hrudu, kameň či zlato — hľadí rovnako.
Purport
Význam
SMISAO: Knjiško je znanje bez spoznaje Vrhovne Istine beskorisno. To je rečeno u sljedećem stihu:
Vedomosti získané z kníh sú bez realizácie Najvyššej Pravdy zbytočné. V Bhakti-rasāmṛta-sindhu (1.2.234) je to vyjadrené takto:
na bhaved grāhyam indriyaiḥ
sevonmukhe hi jihvādau
svayam eva sphuraty adaḥ
na bhaved grāhyam indriyaiḥ
sevonmukhe hi jihvādau
svayam eva sphuraty adaḥ
„Nitko ne može materijalno okuženim osjetilima shvatiti transcendentalnu prirodu imena, oblika, odlika i zabava Śrī Kṛṣṇe. Tek kada osoba postane duhovno prožeta transcendentalnim služenjem Gospodina, razotkrivaju joj se transcendentalno ime, oblik, odlike i zabave Gospodina." (Bhakti-rasāmṛta-sindhu 1.2.234)
„Nikto nemôže pochopiť transcendentálnu povahu Kṛṣṇových mien, podôb, vlastností a zábav prostredníctvom svojich hmotne znečistených zmyslov. Jedine človeku duchovne naplnenému transcendentálnou službou Pánovi môžu byť vyjavené všetky tieto stránky Pánovej transcendentálnej povahy.“
Bhagavad-gītā je nauk o svjesnosti Kṛṣṇe. Nitko ne može postati svjestan Kṛṣṇe samo svjetovnom učenošću. Mora imati sreću da se druži s osobom čiste svjesnosti. Osoba svjesna Kṛṣṇe zadovoljna je čistim predanim služenjem i zato Kṛṣṇinom milošću ima spoznato znanje, kojim postaje savršena. Zahvaljujući transcendentalnom znanju možemo ostati postojani u svojim uvjerenjima, ali ako imamo samo akademsko znanje, možemo lako biti zavedeni i zbunjeni prividnim proturječjima. Spoznata je duša istinski samoovladana, jer je predana Kṛṣṇi. Transcendentalna je jer nema nikakve veze sa svjetovnom učenošću. Za nju svjetovna učenost i umna spekulacija, koje drugi mogu smatrati vrijednim poput zlata, ne vrijede više od šljunka ili kamenja.
Bhagavad-gītā je náuka o Bohu, o vedomí Kṛṣṇu, ktoré nemožno dosiahnuť pomocou svetského vzdelania. Človek musí mať veľké šťastie, aby sa stretol s osobou, ktorá má čisté vedomie. Človek vedomý si Kṛṣṇu môže realizovať poznanie vďaka Jeho milosti, pretože je uspokojený s čistou oddanou službou. Realizáciou poznania sa stáva dokonalým. Duchovné poznanie upevňuje naše presvedčenie, zatiaľ čo akademické znalosti nás nechávajú zmätenými nad zdanlivými protikladmi tohto sveta. Iba realizovaná duša, ktorá sa odovzdala Kṛṣṇovi, naozaj dospela k sebaovládaniu. Nachádza sa na transcendentálnej úrovni, keďže nemá nič spoločné so svetskou učenosťou. Hoci pre ostatných môže mať svetské poznanie a mentálna špekulácia cenu zlata, pre transcendentalistu nemá väčšiu hodnotu než hruda či kameň.