Skip to main content

ŠESTNAJSTO POGLAVJE

KAPITOLA ŠESTNÁSTA

Božanska in demonska narava

Božské a démonské povahy

VERZ 1-3:
Vsevišnji Gospod je rekel: Neustrašenost, očiščenost biti, negovanje duhovnega znanja, deljenje miloščine, samoobvladanost, opravljanje žrtvovanj, proučevanje Ved, askeza, preprostost, nenasilnost, resnicoljubnost, osvobojenost od jeze, odpovedovanje, mirnost, odpor do iskanja napak v drugih, usmiljenost do vseh živih bitij, osvobojenost od pohlepa, ljubeznivost, zadržanost, neomajna odločnost, moč, odpustljivost, trdnost, čistost ter osvobojenost od zavisti in častihlepnosti, o Bharatov potomec, so transcendentalne odlike pobožnih ljudi, obdarjenih z božansko naravo.
VERŠE 1 – 3:
Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Nebojácnosť, očista bytia, pestovanie duchovného poznania, dobročinnosť, nenásilie, pravdovravnosť, nehnevlivosť, odriekanie, vnútorný pokoj, nechuť k vyhľadávaniu chýb druhých, súcit so všetkými živými tvormi, nechamtivosť, striedmosť, skromnosť, pevná odhodlanosť, sila, schopnosť odpúšťať, odvaha, čistotnosť, nezávislosť a neočakávanie pôct — to sú transcendentálne vlastnosti, ktorými sa vyznačujú zbožní ľudia s božskou povahou, ó, potomok Bharatov.
VERZ 4:
Ponos, ošabnost, domišljavost, jezljivost, osornost in nevednost, o Pṛthin sin, so lastnosti ljudi z demonsko naravo.
VERŠ 4:
Pýcha, spupnosť, domýšľavosť, hnev, hrubosť a nevedomosť sú vlastnosti tých, ktorí sa narodili s démonskou povahou, ó syn Pṛthy.
VERZ 5:
daivī – transcendentalne; sampat – odlike; vimokṣāya – ki vodijo k osvoboditvi; nibandhāya – suženjstvu; āsurī – demonske lastnosti; matā – ki veljajo; mā – ne; śucaḥ – skrbi; sampadam – odlik; daivīm – transcendentalnih; abhijātaḥ – rojen iz; asi – si; pāṇḍava – o Pāṇḍujev sin.
VERŠ 5:
Transcendentálne vlastnosti vedú k oslobodeniu, zatiaľ čo démonské zotročujú. Ty sa však nemusíš báť, ó, syn Pāṇdua, pretože si sa narodil s božskými vlastnosťami.
VERZ 6:
O Pṛthin sin, v tem svetu sta dve vrsti ustvarjenih bitij. Enim pravimo božanska, drugim pa demonska. Božanske lastnosti sem ti že podrobno opisal, zdaj pa poslušaj še o lastnostih demonov.
VERŠ 6:
Ó, syn Pṛthy, na tomto svete sú dva druhy stvorených bytostí. Jedny sa nazývajú božské a druhé démonské. Božské vlastnosti som ti už v krátkosti popísal. Čuj teraz odo Mňa o démonských.
VERZ 7:
Demonski ljudje ne vedo, kaj morajo in česa ne bi smeli početi. Ne poznajo ne čistoče, ne pravilnega vedenja, ne resnice.
VERŠ 7:
Démoni nevedia, ako majú konať a ako nie. Nepoznajú čistotu či správne chovanie a ani pravdy v nich niet.
VERZ 8:
Pravijo, da je svet neresničen, da nima osnove in da ni Boga, ki bi ga upravljal. Trdijo, da je nastal iz spolne želje in da je njegov edini vzrok poželenje.
VERŠ 8:
Démoni hovoria, že tento svet je neskutočný, že nemá nijaký základ, že v ňom niet Boha — vládcu. Hovoria, že vznikol z pohlavnej túžby a nemá inej príčiny, než je žiadostivosť.
VERZ 9:
Delujoč skladno s temi zaključki, se demonski ljudje, izgubljeni in oropani inteligence, lotevajo nekoristnih, strašnih del, ki vodijo k uničenju sveta.
VERŠ 9:
Vedení týmito závermi a stratení sami v sebe sa démonskí ľudia bez inteligencie zamestnávajú v neužitočných, ohavných činnostiach, určených k zániku sveta.
VERZ 10:
Prevzeti od samoljubja in namišljenega ugleda se demoni izročajo nenasitnemu poželenju. Tako zaslepljeni so zmeraj zapriseženo vdani nečistim dejanjem in očarani od minljivega.
VERŠ 10:
Oddávajúc sa nenásytnej žiadostivosti a plní pýchy, sebavedomia a domýšľavosti, sú poblúznení démoni priťahovaní dočasným a konajú vždy nečisto podľa svojich predsavzatí.
VERZ 11-12:
Menijo, da je glavni cilj človeškega življenja ugoditi čutom, zato jih do zadnjega dne prevzema neizmerna tesnoba. Ujeti v mrežo sto in tisoč želja ter preplavljeni s poželenjem in jezo si na nezakonit način pridobivajo denar, da bi z njim zadovoljili svoje čute.
VERŠE 11 – 12:
Sú presvedčení, že uspokojovanie zmyslov je prvoradou potrebou ľudskej civilizácie. Až do poslednej chvíle prežívajú nesmiernu úzkosť. Spútaní sieťou storakých a tisícorakých túžob a posadnutí žiadostivosťou a hnevom si nezákonne obstarávajú peniaze pre zmyslový pôžitok.
VERZ 13-15:
Demon razmišlja: „Tolikšno bogastvo imam danes, načrtujem pa si pridobiti še več. Zdaj imam toliko, v prihodnosti pa se bo moje premoženje še povečalo. On je bil moj sovražnik in sem ga ubil, pokončal pa bom tudi vse ostale sovražnike. Jaz sem gospodar vsega. Jaz sem uživalec. Popoln sem, močan in srečen. Najbogatejši človek sem in obkrožajo me imenitni sorodniki. Nihče ni tako mogočen in srečen kakor jaz. Prirejal bom žrtvovanja, dajal miloščino in tako bom srečen.“ Ljudje, ki razmišljajo na ta način, so žrtve nevednosti.
VERŠE 13 – 15:
Démonský človek uvažuje takto: 'Dnes som získal toto bohatstvo a keď pôjde všetko podľa plánu, získam ešte viac. Dnes som bohatý a zajtra budem ešte bohatší. On bol mojím nepriateľom a ja som ho zabil; zabijem teda aj ostatných svojich nepriateľov. Som pánom všetkých a som požívateľom. Som dokonalý, mocný a šťastný. Som najbohatší a obklopený aristokratickým príbuzenstvom. Nik nie je taký mocný a šťastný ako ja. Budem vykonávať obete, budem dávať milodary a budem sa radovať.' Takto je démonský človek poblúznený nevedomosťou.
VERZ 16:
Zbegani zaradi številnih bojazni in ujeti v mrežo iluzije se premočno navežejo na čutno uživanje in zdrsijo v pekel.
VERŠ 16:
Zmätení mnohými starosťami a zapletení do siete ilúzií, sú takí ľudia priveľmi pútaní k zmyslovému pôžitku a klesajú do pekla.
VERZ 17:
Samovšečni in predrzni ter zaslepljeni od bogastva in namišljenega ugleda se včasih postavljajo z opravljanjem tako imenovanih žrtvovanj, pri katerih ne upoštevajo nobenih pravil.
VERŠ 17:
Samoľúbi a večne nadutí, opojení bohatstvom a falošnou prestížou, nehľadiac na pravidlá a predpisy, vykonávajú z času na čas obete len pre dobrú povesť.
VERZ 18:
Zmedeni zaradi lažnega ega, moči, ponosa, poželenja in jeze postanejo sovražni do Vsevišnje Božanske Osebnosti, ki prebiva tako v njihovih telesih kakor v telesih drugih živih bitij, ter klevetajo pravo religijo.
VERŠ 18:
Zmätení falošným egom, silou, pýchou, žiadostivosťou a hnevom, závidia démonskí ľudia Najvyššiemu Pánovi, ktorý sídli v ich vlastných telách i telách druhých, a rúhajú sa pravému náboženstvu.
VERZ 19:
Zavistne in zlobne, najnižje med ljudmi, za zmeraj vržem v ocean materialnega življenja, kjer se rojevajo v različnih demonskih življenjskih vrstah.
VERŠ 19:
Týchto najnižších z ľudí, závistivých a zlomyseľných, vrhám do oceánu hmotnej existencie, do rôznych démonských druhov života.
VERZ 20:
Ker se znova in znova rojevajo v demonskih vrstah, o Kuntījin sin, Me nikoli ne dosežejo. Postopoma tonejo do najnižjih življenjskih oblik.
VERŠ 20:
Život za životom sa tieto osoby ocitajú v démonských životných druhoch a nikdy Ma nedosiahnu, ó, syn Kuntī. Postupne klesajú do najhorších druhov existencie.
VERZ 21:
V ta pekel vodi troje vrat: poželenje, jeza in pohlep. Vsak razumen človek bi se jim moral odreči, saj so pogubna za dušo.
VERŠ 21:
Tri brány vedú do pekiel — žiadostivosť, hnev a chamtivosť. Nech sa preto každý rozumný človek odvráti od týchto brán, pretože vedú k poklesnutiu duše.
VERZ 22:
Kdor se je izognil tem trem vratom pekla, o Kuntījin sin, se posveti dejavnostim, ki vodijo k samospoznanju, in tako sčasoma doseže najvišji cilj.
VERŠ 22:
Kto sa vzdiali od týchto troch pekelných brán, ó, syn Kuntī, ten koná činy, ktoré prospievajú sebarealizácii, a postupne dosiahne najvyššieho cieľa.
VERZ 23:
Kdor krši zapovedi svetih spisov in deluje svojevoljno, ne doseže ne popolnosti, ne sreče, ne najvišjega cilja.
VERŠ 23:
No ten, kto zavrhne príkazy písiem a koná z vlastného rozmaru, nedosiahne ani dokonalosť, ani šťastie, ani najvyšší cieľ.
VERZ 24:
Človek mora zato na podlagi predpisov śāster razumeti, kaj je njegova dolžnost in kaj ne. Ko spozna ta pravila, mora delovati tako, da postopoma doseže popolnost.
VERŠ 24:
Každý by mal vedieť čo sa smie a čo nie, a k tomu by mu mali slúžiť príkazy písiem. Poznaním týchto príkazov a predpisov sa bude môcť postupne povýšiť.“