Bg. 9.13
Verš
daivīṁ prakṛtim āśritāḥ
bhajanty ananya-manaso
jñātvā bhūtādim avyayam
Synonyma
mahā-ātmānaḥ — veľké duše; tu — ale; mām — vo Mne; pārtha — ó, syn Pṛthy; daivīm — božskej; prakṛtim — prirodzenosti; āśritāḥ — pod ochranou; bhajanti — slúžia; ananya-manasaḥ — s neochvejnou mysľou; jñātvā — vediac; bhūta — stvorenie; ādim — pôvod; avyayam — nepominuteľný.
Překlad
No veľké duše, ktoré nie sú poblúznené, ó, syn Pṛthy, sú pod ochranou božskej prirodzenosti. Plne sa zamestnávajú v oddanej službe, pretože Ma poznajú ako pôvodnú a nezanikajúcu Najvyššiu Božskú Osobnosť.
Význam
V tomto verši je jasná definícia mahātmu. Prvým znakom mahātmu je to, že je umiestnený v božskej prirodzenosti. Neovplyvňuje ho hmotná príroda. Ako je to možné? To je vysvetlené v siedmej kapitole. Človek, ktorý sa odovzdá Kṛṣṇovi, Najvyššej Božskej Osobnosti, sa okamžite vymaní spod nadvlády hmotnej prírody. Odovzdať sa Najvyššej Božskej Osobnosti je teda prvým krokom potrebným k tomu, aby sa duša oslobodila spod vplyvu hmotnej prírody. Vzhľadom na to, že živá bytosť patrí do okrajovej energie, dostane sa po vyslobodení pod ochranu duchovnej prirodzenosti (daivī prakṛti). Keď sa človek odovzdá Najvyššej Božskej Osobnosti, povýši sa na duchovnú úroveň a stane sa z neho mahātma, veľká duša.
Mahātma nemyslí na nič iné než na Kṛṣṇu, pretože vôbec nepochybuje o tom, že Kṛṣṇa je pôvodná Najvyššia Osoba, príčina všetkých príčin. Svoje hlboké presvedčenie získal v spoločnosti druhých mahātmov alebo čistých oddaných. Čistých oddaných dokonca nepriťahujú ani ostatné Kṛṣṇove podoby, ako napríklad štvorruká podoba Mahāviṣṇua. V myšlienkach sa oddávajú iba Kṛṣṇovi v Jeho dvojrukej podobe a nezaujímajú sa ani o polobohov, či ľudské bytosti. Rozjímajú iba o Śrī Kṛṣṇovi. Neustále sú zapojení do láskyplnej služby Pánovi, plne absorbovaní vo vedomí Kṛṣṇu.