Bg. 9.12

Existuje veľa ľudí, ktorí sa považujú za Kṛṣṇových oddaných, ale v skutočnosti neprijímajú Kṛṣṇu, Najvyššiu Božskú Osobnosť, ako Absolútnu Pravdu. Nanešťastie nikdy neochutnajú ovocie oddanej služby — návrat k Bohu. Ani tí, ktorí sa venujú zbožným činnostiam za účelom oslobodenia sa z hmotného zapletenia, nikdy neuspejú vo svojich snahách, pretože sa vysmievajú Kṛṣṇovi, Najvyššej Božskej Osobnosti. Inými slovami, osoby, ktoré závidia a ohovárajú Śrī Kṛṣṇu by mali byť považované za démonské a ateistické. Ako sa píše v siedmej kapitole Bhagavad-gīty, takí démonskí naničhodníci sa Kṛṣṇovi nikdy neodovzdávajú. Ich snaha dospieť k Absolútnej Pravde mentálnou špekuláciou ich preto privedie k nesprávnym záverom, že obyčajná živá bytosť je totožná s Kṛṣṇom. Pod vplyvom tohto falošného presvedčenia si myslia, že hmotné telo momentálne zakrýva živú bytosť a že po oslobodení sa z hmotného tela je s Bohom totožná. Tento klamný pokus o stotožnenie sa s Kṛṣṇom však bude zmarený a akékoľvek ateistické a démonské formy kultivovania duchovného vedomia sú vždy bezcenné. To je naznačené v tomto verši. Práve tak neuspejú, keď chcú získať poznanie z vedskej literatúry, ako je Vedānta-sūtra a Upaniṣady.

Považovať Kṛṣṇu, Najvyššiu Božskú Osobnosť, za obyčajného človeka je veľký priestupok. Tí, ktorí sa ho dopúšťajú, sú zaiste oklamaní, pretože nedokážu pochopiť Kṛṣṇovu večnú podobu. V Bṛhad-viṣṇu-smṛti sa jasne uvádza:

„Človek, ktorý považuje Kṛṣṇovo telo za hmotné, by mal mať zakázané vykonávať obrady a činnosti odporučené v písmach (śruti a smṛti). A ak niekto nešťastnou náhodou uzrie tvár takého človeka, mal by sa ihneď okúpať v Gange, aby sa očistil.“ Ľuďom, ktorí zosmiešňujú Kṛṣṇu, závidiac Mu Jeho postavenie, je zaiste súdené rodiť sa neustále v ateistických alebo v démonských telách. Ich poznanie zostane navždy zakryté a postupne budú klesať do najtemnejších končín vesmíru.