Bg. 5.25

Iba o človeku, ktorý si je plne vedomí Kṛṣṇu, sa dá povedať, že koná pre blaho všetkých bytostí. Kto naozaj vie, že Kṛṣṇa je zdrojom všetkého, a podľa toho aj koná, pracuje pre všetkých. Strasti ľudstva majú svoj pôvod v zabudnutí na Śrī Kṛṣṇu; zabúdame, že všetko tu je pre Jeho potešenie, že všetko patrí Jemu a že On je najlepším priateľom všetkých. Prebúdzať toto vedomie v celej ľudskej spoločnosti je tá najprospešnejšia činnosť. Nemôžeme sa však zapojiť do tejto najdôležitejšej blahodárnej práce, ak sme ešte nedosiahli vyslobodenie na úrovni Najvyššieho. Jedine človek vedomý si Kṛṣṇu nepochybuje o Jeho zvrchovanosti, lebo sa nedopúšťa hriechov. To je stav božskej lásky.

Kto sa usiluje iba o hmotný blahobyt ľudskej spoločnosti, v skutočnosti nikomu nepomôže. Dočasné zmiernenie utrpenia tela a mysle nestačí. Skutočnou príčinou našich problémov v ťažkom zápase o existenciu je zabudnutie na náš vzťah k Najvyššiemu Pánovi. Len čo si človek plne uvedomí svoj vzťah ku Kṛṣṇovi, je v skutočnosti oslobodenou dušou, hoci sa nachádza v hmotnej schránke.