Bg. 4.29

अपाने जुह्वति प्राणं प्राणेऽपानं तथापरे ।
प्राणापानगती रुद्ध्वा प्राणायामपरायणाः ।
अपरे नियताहाराः प्राणान्प्राणेषु जुह्वति ॥ २९ ॥
apāne juhvati prāṇaṁ
prāṇe ’pānaṁ tathāpare
prāṇāpāna-gatī ruddhvā
prāṇāyāma-parāyaṇāḥ
apare niyatāhārāḥ
prāṇān prāṇeṣu juhvati

Synonymá

apānevzduch, ktorý pôsobí smerom dole; juhvatiobetujú; prāṇamvzduch, ktorý pôsobí smerom von; prāṇevo vzduchu, ktorý prúdi von; apānamvzduch, ktorý prúdi dole; tathāako tiež; apareiní; prāṇavzduch, ktorý prúdi von; apānavzduch, ktorý prúdi dole; gatīpohyb; ruddhvāzastaviť; prāṇa-āyāmatranz spôsobený úplným zastavením dýchania; parāyaṇāḥoddávajúc sa; apareiní; niyataovládli; āhārāḥjedenie; prāṇānvychádzajúci vzduch; prāṇeṣuvo vychádzajúcom vzduchu; juhvatiobetujú.

Preklad

Sú aj takí, ktorí sa oddávajú kontrole dýchania a obetujú výdych vdychu a vdych výdychu, aby tak napokon úplne zastavili dýchanie a zotrvali vo vnútornom tranze. A iní obmedzujú potravu a obetujú samotný výdych ako obeť.

Význam

Tento spôsob yogy, ktorého cieľom je ovládnutie dychu, sa volá prāṇāyāma a spočiatku sa robí v haṭha-yoge v rôznych polohách tela. Všetky tieto yogové cvičenia sa používajú na ovládanie zmyslov a pre pokrok na ceste k duchovnej realizácii. Vďaka nim dokáže človek ovládať vzduchové prúdy v tele tak, že obráti ich smer prúdenia. Napríklad apāna prúdi dole a vzduch prāṇa hore. Prāṇāyāma-yogīn cvičí dýchanie v opačnom smere, kým sa prúdy vzduchu neutralizujú do stavu rovnováhy — pūraka. Obetovanie výdychu v nádychu sa nazýva recaka. Keď sa prúdenie celkom zastaví, nazýva sa to kumbhaka-yoga. Vykonávaním kumbhaka-yogy si yogīn predlžuje život o mnoho rokov, aby dosiahol dokonalosť duchovnej realizácie. Inteligentný yogīn sa snaží dosiahnuť dokonalosť v jednom živote a nečaká na ďalší.

Človek vedomý si Kṛṣṇu sa však automaticky stáva pánom svojich zmyslov, pretože sa neprestajne odovzdáva láskyplnej transcendentálnej službe Pánovi. Keďže jeho zmysly sú vždy zamestnané v službe Kṛṣṇovi, nemajú možnosť zaoberať sa niečím iným. Takže oddaný sa na konci života prirodzene premiestni do duchovného sveta, do Kṛṣṇovej spoločnosti, a preto sa nesnaží predĺžiť si život. Okamžite sa dostane na úroveň vyslobodenia, ako sa hovorí v Bhagavad-gīte (14.26):
māṁ ca yo ’vyabhicāreṇa
bhakti-yogena sevate
sa guṇān samatītyaitān
brahma-bhūyāya kalpate
„Človek, ktorý s čistou oddanosťou slúži Pánovi, transcenduje kvality hmotnej prírody a ihneď sa povznesie na duchovnú úroveň.“ Oddaný koná už od začiatku na transcendentálnej úrovni a s týmto vedomím si plní predpísané povinnosti. Preto nikdy nezhreší a nakoniec nepochybne vstúpi do Kṛṣṇovho sídla.

V tomto verši sa tiež píše o dôležitosti obmedzovania potravy, ktoré prebieha automaticky, keď človek prijíma iba kṛṣṇa-prasādam, posvätné jedlo, ktoré bolo obetované Kṛṣṇovi. Obmedzenie jedenia pomáha pri ovládaní zmyslov. Ak človek neovláda svoje zmysly, nemá možnosť dostať sa z hmotného zapletenia.