Skip to main content

Bg. 3.5

Verš

na hi kaścit kṣaṇam api
jātu tiṣṭhaty akarma-kṛt
kāryate hy avaśaḥ karma
sarvaḥ prakṛti-jair guṇaiḥ

Synonyma

na — nie; hi — určite; kaścit — každý; kṣaṇam — ani na okamih; api — tiež; jātu — vždy; tiṣṭhati — zostáva; akarma-kṛt — bez toho, že by niečo robil; kāryate — nútený konať; hi — určite; avaśaḥ — bezmocne; karma — činnosť; sarvaḥ — každá; prakṛti-jaiḥ — zrodené z kvalít hmotnej prírody; guṇaiḥ — podľa kvalít.

Překlad

Všetci sú bezmocne nútení konať podľa vlastností získaných z kvalít hmotnej prírody; nikto nemôže zostať ani na okamih nečinný.

Význam

Živá bytosť nie je aktívna len vo vtelenom stave. Duša má už vo svojej povahe určené byť stále aktívna. Bez prítomnosti duše sa telo nemôže pohybovať. Telo je len stroj vedený dušou, ktorá je neustále aktívna a ani na chvíľu sa nezastaví. Preto sa musí zapojiť do oddanej láskyplnej služby Kṛṣṇovi, lebo inak by sa zamestnávala činnosťami riadenými iluzórnou energiou. V styku s hmotnou energiou sa individuálna duša stáva podriadenou trom kvalitám hmotnej prírody, a aby sa očistila od hmotnej pripútanosti, musí vykonávať povinnosti, ktoré predpisujú śāstry. Ak sa však duša zamestná priamo v oddanej službe Kṛṣṇovi, čo je jej prirodzenou funkciou, potom všetko, čo robí, jej prináša prospech. Śrīmad-Bhāgavatam (1.5.17) to potvrdzuje slovami:

tyaktvā sva-dharmaṁ caraṇāmbujaṁ harer
bhajann apakvo ’tha patet tato yadi
yatra kva vābhadram abhūd amuṣya kiṁ
ko vārtha āpto ’bhajatāṁ sva-dharmataḥ

„Kto oddane slúži Kṛṣṇovi, nič nestratí, aj keby si neplnil povinnosti predpísané v písmach, alebo by nevykonával oddanú službu dokonale, a dokonca ani keby poklesol. Aký prospech však človeku prinesie vykonávanie očistných obradov predpísaných v śāstrach, ak si nie je vedomý Kṛṣṇu?“ Takže očista je nevyhnutná pre pokročenie na úroveň vedomia Kṛṣṇu. Sannyāsa a všetky očistné úkony sú tu preto, aby človeku pomohli dosiahnuť konečný cieľ — vedomie Kṛṣṇu, bez ktorého možno všetko považovať za neúspech.