Skip to main content

Bg. 2.15

Dévanágarí

यं हि न व्यथयन्त्येते पुरुषं पुरुषर्षभ ।
समदुःखसुखं धीरं सोऽमृतत्वाय कल्पते ॥ २.१५ ॥

Verš

yaṁ hi na vyathayanty ete
puruṣaṁ puruṣarṣabha
sama-duḥkha-sukhaṁ dhīraṁ
so ’mṛtatvāya kalpate

Synonyma

yam — ten; hi — istotne; na — nikdy; vyathayanti — budí úzkosť; ete — všetky tieto; puruṣam — človeku; puruṣa-ṛṣabha — je najlepší z mužov; sama — nezmenený; duḥkha — nešťastie; sukham — šťastie; dhīram — pokojný; saḥ — on; amṛtatvāya — pre oslobodenie; kalpate — je pokladaný za vhodného.

Překlad

Ó, najlepší z mužov, Arjuna, ten, koho nerozruší ani radosť, ani bolesť a kto za každých okolností zostáva pokojný, je nepochybne hodný oslobodenia.

Význam

Každý, kto je pevne odhodlaný dosiahnuť duchovnú realizáciu a dokáže rovnako znášať šťastie i nešťastie, je nepochybne hodný vyslobodenia. Vo varṇāśramskej spoločnosti sa od človeka v štvrtom životnom štádiu, teda v stave odriekania (sannyāsa), vyžadujú veľké obete. No ten, kto chce dosiahnuť životnú dokonalosť, prijme stav sannyāsa napriek všetkým ťažkostiam. Najväčšie problémy pochádzajú z odlúčenia od rodiny, z prerušenia stykov so ženou a s deťmi. Ak je však človek pripravený znášať tieto nepríjemnosti, jeho cesta k duchovnej realizácii je otvorená. Kṛṣṇa radil Arjunovi, aby vytrval vo svojich kṣatriyských povinnostiach, a aby napriek všetkým ťažkostiam bojoval proti rodinným príslušníkom a proti tým, ktorých miloval.

Śrī Caitanya Mahāprabhu mal dvadsaťštyri rokov, keď prijal sannyās, a Jeho mladá žena, ani Jeho stará matka nemali nikoho, kto by sa o ne postaral. No on to predsa urobil pre dosiahnutie vyššieho cieľa a bol neoblomný v plnení Svojej vyššej duchovnej povinnosti. Iba s takou pevnou odhodlanosťou sa človek môže vyslobodiť z pút, ktoré ho väznia v hmotnom svete.