Skip to main content

Bg. 14.27

Verš

brahmaṇo hi pratiṣṭhāham
amṛtasyāvyayasya ca
śāśvatasya ca dharmasya
sukhasyaikāntikasya ca

Synonyma

brahmaṇaḥ — neosobná žiara, brahmajyoti; hi — zaiste; pratiṣṭhā — základ; aham — Ja som; amṛtasya — nesmrteľného; avyayasya — nezanikajúceho; ca — tiež; śāśvatasya — odvekého; ca — a; dharmasya — prirodzeným stavom, sukhasya — šťastie; aikāntikasya — úplného; ca — tiež.

Překlad

Som podstatou nesmrteľného, nezničiteľného a večného neosobného Brahmanu, ktorý je základom najvyššieho šťastia.“

Význam

Neosobný Brahman sa vyznačuje nesmrteľnosťou, nezničiteľnosťou, večnosťou a šťastím. Brahman je prvým stupňom transcendentálnej realizácie. Druhým stupňom je realizácia Paramātmy, Nadduše, a Najvyššia Božská Osobnosť je konečnou realizáciou Absolútnej Pravdy. Neosobný Brahman a Paramātmā sú teda zahrnutí v Najvyššej Osobe. V siedmej kapitole bolo vysvetlené, že hmotná príroda je prejavom Pánovej nižšej energie. Pán naplní hmotnú prírodu čiastočkami vyššej povahy, a to sa nazýva duchovný dotyk v hmotnej prírode. Keď začne hmotne podmienená živá bytosť kultivovať duchovné poznanie, povznesie sa nad úroveň hmotnej existencie a postupne realizuje neosobný aspekt Najvyššieho, aspekt Brahmanu. Poňatie Brahmanu je prvým stupňom sebarealizácie. Osoba, ktorá zrealizovala Brahman, dosiahla transcendentálnu úroveň a stojí nad hmotnou existenciou. A predsa nie je duchovne dokonalá. Ak chce, môže sa povýšiť z realizácie neosobného Brahmanu a dosiahnuť realizáciu Paramātmy a nakoniec realizáciu Najvyššej Božskej Osobnosti. Vedska literatúra uvádza mnoho podobných príkladov. Štyria Kumārovia boli pôvodne na neosobnej úrovni Brahmanu, ale neskôr sa povýšili na úroveň oddanej služby. Ten, kto sa nemôže povýšiť nad úroveň neosobného Brahmanu, riskuje, že poklesne. V Śrīmad-Bhāgavatame sa píše, že aj keď človek dosiahol úroveň neosobného Brahmanu, jeho poznanie zostane nejasné, ak sa neprehĺbi a nezíska poznanie o Najvyššej Osobe. Človek sa teda musí zapojiť do oddanej služby Pánovi, inak riskuje, že poklesne, hoci zrealizoval Brahman. Vo Vedach sa píše: raso vai saḥ, rasaṁ hy evāyaṁ labdhvānandī bhavati. „Až keď človek porozumie Kṛṣṇovi, Božskej Osobnosti, prameňu všetkých radostí, je skutočne transcendentálne šťastný.“ (Taittirīya Upaniṣad 2.7.1) Najvyšší Pán má šesť vznešených vlastností a oddaný, ktorý Mu slúži, ich tiež do určitej miery získa. Kráľovi služobníci si užívajú na takmer rovnakej úrovni ako sám kráľ. A tak nepomíňajúce šťastie a večný život sprevádzajú oddanú službu. Preto ten, kto oddane slúži Kṛṣṇovi, už zrealizoval večný a nezničiteľný Brahman.

Aj keď je živá bytosť svojou povahou Brahman, túži vládnuť nad hmotným svetom, následkom čoho klesá do hmotného sveta. Živá bytosť je vo svojom prirodzenom stave nadradená kvalitám hmotnej prírody, ale stykom s hmotnou prírodou sa zapletie v týchto troch kvalitách — dobre, vášni a nevedomosti. Z toho sa potom rodí túžba vládnuť hmotnej prírode. Prostredníctvom oddanej služby s plným vedomím Kṛṣṇu sa človek ihneď povýši na transcendentálnu úroveň a jeho neoprávnená túžba vládnuť hmotnej prírode ustane. Oddaná služba, začínajúca načúvaním, ospevovaním, spomínaním atď.(t.j. deväť predpísaných spôsobov vykonávania oddanej služby) by mala byť vykonávaná v spoločnosti oddaných. Ak sa človek stýka s oddanými, pod vplyvom duchovného učiteľa postupne stratí túžbu vládnuť a s pevnou odhodlanosťou a láskou začne slúžiť Bohu. Dvadsiatym druhým veršom tejto kapitoly počnúc a posledným končiac, bola táto skutočnosť podrobne opísaná. Oddaná služba Pánovi je veľmi jednoduchá: neustále slúžime Kṛṣṇovi, jeme iba jedlo, ktoré Mu bolo obetované, privoniavame ku kvetom, obetovaným Jeho lotosovým nohám, navštevujeme miesta, kde vyjavil Svoje transcendentálne zábavy, čítame o Jeho činnostiach a Jeho láskyplných vzťahoch so Svojimi oddanými, spievame alebo spevne prednášame transcendentálnu vibráciu Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare / Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare a postíme sa v dni osláv zjavenia Pána a Jeho oddaných, prípadne ich odchodu z tohoto sveta. Ak sa riadime touto metódou, nadobro sa zbavíme všetkých materiálnych činností. Ten, kto sa môže takto umiestniť v brahmajyoti alebo v rôznych koncepciách Brahmanu, je kvalitatívne totožný s Najvyššou Božskou Osobnosťou.

Takto končia Bhaktivedantove výklady k štrnástej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Tri kvality hmotnej prírody.“