TEXT 28

VERŠ 28

Tekst

Verš

avyaktādīni bhūtāni
vyakta-madhyāni bhārata
avyakta-nidhanāny eva
tatra kā paridevanā

Synonyms

Synonyma

avyakta-ādīni — umanifesteret i begyndelsen; bhūtāni — alt, som er skabt; vyakta — manifesteret; madhyāni — i midten; bhārata — O Bharatas efterkommer; avyakta — ikke-manifesteret; nidhanāni — når det forsvinder; eva — det hele er sådant; tatra — derfor; kā — hvilken; paridevanā — sorg.

avyakta-ādīni — na počiatku neprejavené; bhūtāni — všetky, čo sú stvorené; vyakta — prejavené; madhyāni — uprostred; bhārata — ó, Bharatov potomok; avyakta — neprejavené; nidhanāni — po zničení; eva — je to tak; tatra — preto; kā — aké; paridevanā — nariekanie.

Translation

Překlad

Alle skabte væsener er umanifesterede i begyndelsen, manifesterede i det mellemliggende stadie og umanifesterede igen, når de går til grunde. Hvilken grund er der til at sørge?

Všetky stvorené bytosti sú na počiatku neprejavené, v prechodnom štádiu sú prejavené a po zničení opäť neprejavené. Prečo teda nariekať, ó, potomok Bharatov?

Purport

Význam

FORKLARING: Selv om man accepterer, at der er to klasser af filosoffer, hvor den ene tror på sjælens eksistens, og den anden ikke gør det, er der ingen grund til at sørge i nogen af tilfældene. De, der ikke tror på sjælens eksistens, kaldes ateister af dem, der følger vedisk visdom. Selv hvis vi for argumentets skyld accepterer denne ateistiske teori, er der stadig ingen grund til at sørge. Bortset fra sjælens separate eksistens er de materielle elementer umanifesterede før deres skabelse. Fra denne subtile umanifesterede tilstand kommer der manifestation, ligesom der fra æter dannes luft, fra luft dannes ild, fra ild dannes vand, og fra vand manifesteres jord. Fra jord opstår der herefter så mange forskellige manifestationer. Tag for eksempel et stort højhus, der bliver manifesteret fra jord. Når det bliver revet ned, bliver manifestationen igen umanifesteret for til sidst i sin endelige tilstand at forblive som atomer. Loven om energiens bevarelse består, men som tiden går, bliver ting manifesteret og umanifesteret – det er forskellen. Hvilken grund er der da til at sørge enten på manifestationsstadiet eller på det umanifesterede stadie? På en eller anden måde går ting ikke tabt selv på det umanifesterede stadie. I både begyndelses- og slutfasen forbliver alle elementer umanifesterede, og kun på mellemstadiet er de manifesterede, hvilket ikke gør nogen virkelig materiel forskel.

Sú dva druhy filozofov: jedni veria v existenciu duše a druhí nie. Ani jedni však nemajú dôvod nariekať nad mŕtvym telom. Tí, čo nasledujú zásady vedskeho poznania, nazývajú tých, ktorí v existenciu duše neveria, ateistami. Aj keby sme kvôli debate prijali ateistickú filozofiu, ani vtedy by sme nemali dôvod žialiť. Pred stvorením vesmíru sú hmotné elementy neprejavené a duša zatiaľ jestvuje oddelene, nezávisle od nich. Zo subtílneho neprejaveného stavu hmoty sa manifestuje vesmír, podobne ako sa z éteru tvorí vzduch, zo vzduchu oheň, z ohňa voda a z vody zem, z ktorej sa potom toho prejavuje veľa. Zoberme si napríklad mrakodrap, ktorý je postavený zo zložiek zeme. Keď ho zbúrajú, jeho prejavenie zanikne a opäť zostáva v podobe atómov. Zákon o zachovaní energie platí, rozdiel je len v tom, že veci sú niekedy prejavené, a inokedy nie. Ako teda môže byť prejavený, či neprejavený stav príčinou žiaľu? Skutočnosťou je, že v žiadnom prípade, teda ani v neprejavenom stave, nie je nič celkom stratené. Na počiatku i na konci je všetko neprejavené a len medzi týmito dvoma štádiami je všetko prejavené. Z materiálneho hľadiska tu nejde o nejaký podstatný rozdiel.

Hvis vi på den anden side accepterer den vediske konklusion, sådan som den står i Bhagavad-gītā (2.18), at disse materielle kroppe er forgængelige og bliver nedbrudt med tiden (antavanta ime dehāḥ), men at sjælen er evig (nityasyoktāḥ śarīriṇaḥ), skal vi hele tiden huske på, at kroppen er som en klædning. Hvorfor sørge over at skifte tøj? I forhold til den evige sjæl har den materielle krop ingen virkelig eksistens. Den er noget i retning af en drøm. I en drøm kan vi godt forestille os, at vi flyver rundt oppe på himlen eller kører af sted i en karet som en konge, men når vi vågner, opdager vi, at vi hverken er oppe i himlen eller sidder i en karet. Den vediske visdom opfordrer os til selverkendelse på grundlag af den materielle krops manglende eksistens. Derfor er der, uanset om man tror på sjælens eksistens eller ej, ingen grund til at beklage tabet af kroppen i nogen af tilfældene.

Keď prijmeme záver vedskych písiem, ako ho nájdeme v Bhagavad-gīte, že hmotné telá sú pominuteľné a časom zanikajú (antavanta ime dehāḥ), zatiaľ čo duša je večná (nityayoktāḥ śarīriṇaḥ), musíme pamätať na to, že telo je ako odev, a že nad zmenou odevu netreba nariekať. Pre večnú dušu je existencia tela ako sen. V spánku sa nám môže snívať, že sa vznášame vo vzduchu alebo sa vezieme ako kráľ v prepychovom kočiari. No len čo sa zobudíme, vidíme, že sa nevznášame vo vzduchu, ani nesedíme v žiadnom koči. Vedska múdrosť poukazuje na pominuteľnosť hmotného tela a na tomto základe odporúča prijať cestu duchovnej realizácie. Jednoducho, nech veríme v existenciu duše, alebo nie, nemáme žiadny dôvod nariekať nad stratou tela.