Bg. 8.10

प्रयाणकाले मनसाचलेन
भक्त्य‍ा युक्तो योगबलेन चैव ।
भ्रुवोर्मध्ये प्राणमावेश्य सम्य-
क्स तं परं पुरुषमुपैति दिव्यम् ॥ १० ॥
prayāṇa-kāle manasācalena
bhaktyā yukto yoga-balena caiva
bhruvor madhye prāṇam āveśya samyak
sa taṁ paraṁ puruṣam upaiti divyam

Synonymá

prayāṇa-kālev okamihu smrti; manasāmyseľ; acalenaneochvejne; bhaktyās oddanosťou; yuktaḥuprie; yoga-balenasilou yogy; caaj; evaurčite; bhruvoḥobočie; madhyemedzi; prāṇamživotný dych; āveśyaustanoví; samyakúplne; saḥon; tamtu; paramtranscendentálna; puruṣamBožská Osobnosť; upaitidosiahne; divyamduchovné kráľovstvo.

Preklad

Ten, kto v okamihu smrti stiahne životný dych silou yogy medzi obočie a s oddanosťou uprie neochvejne myseľ na Najvyššieho Pána, určite dospeje k Najvyššej Božskej Osobnosti.

Význam

V tomto verši je jasne povedané, že myseľ musí byť v okamihu smrti uprená na Najvyššieho Pána s oddanosťou. Tým, ktorí sa venujú yoge, sa odporúča, aby sústredili životný dych medzi obočie (ājñā-cakra). Odporúča sa tu ṣaṭ-cakra-yoga, meditácia na šiestich cakrách. Čistý oddaný však netrávi čas takýmito cvičeniami. Vďaka svojmu neochvejnému vedomiu Kṛṣṇu a vďaka Pánovej milosti, môže v okamihu smrti myslieť na Najvyššieho Pána. To bude vysvetlené v štrnástom verši.
Slovo yoga-balena má v tomto verši zvláštny význam. Nikto nemôže mať vo chvíli smrti transcendentálne vedomie bez toho, že by robil yogu — či už ṣaṭ-cakra-yogu alebo bhakti-yogu. Žiadny človek na smrteľnej posteli nemôže len tak znenazdajky myslieť na Kṛṣṇu bez toho, že by robil yogu, predovšetkým bhakti-yogu. Preto musíme cvičiť myseľ pomocou yogy už počas života, aby v okamihu smrti nebola rozrušená.