Bg. 7.28

Tento verš sa zmieňuje o ľuďoch, ktorí môžu dosiahnuť transcendentálnu úroveň. Pre hriešnych, bezbožných, hlúpych a nečestných ľudí je veľmi ťažké povzniesť sa nad túžbu a nenávisť. Iba tí, ktorí žijú podľa ustanovených náboženských zásad, konajú cnostne. Tí, ktorí premohli následky svojich hriešnych činov, sa môžu zapojiť do oddanej služby, a tak postupne získať čisté poznanie o Najvyššom Pánovi a v extáze o Ňom meditovať. Toto je spôsob ako sa môžeme povýšiť na duchovnú úroveň prostredníctvom oddanej služby Kṛṣṇovi v spoločnosti čistých oddaných, ktorí nás môžu oslobodiť od klamu.

V Śrīmad-Bhāgavatame (5.5.2) sa píše, že ak niekto naozaj usiluje o vyslobodenie, musí slúžiť oddaným (mahat-sevān dvāraṁ āhur vimukteḥ). Tí však, ktorí sa stýkajú s materialisticky založenými ľuďmi, kráčajú po ceste vedúcej do najtemnejších končín existencie (tamodvāraṁ yoṣitāṁ saṅgi-saṅgam). Všetci oddaní Najvyššieho Pána putujú po svete za jediným účelom — prebudiť spiace duše z ich podmieneného stavu. Impersonalisti nevedia, že páchajú najhorší priestupok proti Božiemu zákonu, keď zabúdajú na svoje pravé postavenie, na svoju podriadenosť Bohu. Pokiaľ si človek neuvedomuje svoje pravé postavenie a nekoná podľa toho, nemôže pochopiť Śrī Kṛṣṇu a plne sa zapojiť do láskyplnej služby Jemu s oddanosťou a odhodlaním.