Bg. 6.17
Devanagari
युक्ताहारविहारस्य युक्तचेष्टस्य कर्मसु ।
युक्तस्वप्नावबोधस्य योगो भवति दु:खहा ॥ १७ ॥
युक्तस्वप्नावबोधस्य योगो भवति दु:खहा ॥ १७ ॥
Text verša
yuktāhāra-vihārasya
yukta-ceṣṭasya karmasu
yukta-svapnāvabodhasya
yogo bhavati duḥkha-hā
yukta-ceṣṭasya karmasu
yukta-svapnāvabodhasya
yogo bhavati duḥkha-hā
Synonymá
Preklad
Iba ten, kto je striedmy v jedle, odpočinku, práci, spánku i v bdení, môže vykonávaním yogy zmierniť všetky svoje trápenia.
Význam
Výstrednosti v telesných potrebách, ako sú jedenie, spanie, bránenie sa a pohlavný styk, môžu prekážať úspešnému vykonávaniu yogy. Jedenie možno ovládnuť len vtedy, ak sa človek naučil jesť posvätené jedlo, prasādam. Podľa Bhagavad-gīty (9.26) sa Kṛṣṇovi obetuje ovocie, zelenina, obilniny, strukoviny, mlieko atď. Takto sa oddaný naučí jesť len to, čo je v kvalite dobra a je vhodné ako ľudská potrava. Pokiaľ ide o spánok, oddaný vedomý si Kṛṣṇu sa vždy snaží dôkladne si plniť svoje povinnosti, aby potešil Kṛṣṇu, a preto každú chvíľku premeškanú zbytočným spaním považuje za veľkú stratu času. Avyartha-kālatvam: oddaný nedokáže stráviť ani minútu svojho života bez toho, aby láskyplne neslúžil Kṛṣṇovi. Z tohto dôvodu obmedzuje spánok na minimum. Berie si v tom príklad od Śrīlu Rūpu Gosvāmīho, ktorý bol taký pohrúžený v službe Pánovi, že nikdy nespal viac než dve hodiny denne a niekedy aj menej. Haridās Ṭhākura nezjedol ani trošku prasādam a ani oči nezažmúril, kým nedokončil svoju dennú japu, kým na svojom ruženci nezopakoval Božie mená tristotisíckrát. Pokiaľ ide o činnosti, oddaný nerobí nič, čo by nebolo v Kṛṣṇovom záujme, a preto sú jeho činy vždy usmernené a nepoškvrnené túžbou po zmyslovom pôžitku. Keďže človek vedomý si Kṛṣṇu netúži po žiadnom svetskom pôžitku, nemá ani chvíľu času na uspokojovanie zmyslov. Vo všetkých činnostiach, v každej práci, v reči, spaní, i keď bdie a podobne, je usmernený, a preto preňho nejestvuje nijaké hmotné trápenie.