Skip to main content

Bg. 5.29

Dévanágarí

भोक्तारं यज्ञतपसां सर्वलोकमहेश्वरम् ।
सुहृदं सर्वभूतानां ज्ञात्वा मां शान्तिमृच्छति ॥ ५.२९ ॥

Verš

bhoktāraṁ yajña-tapasāṁ
sarva-loka-maheśvaram
suhṛdaṁ sarva-bhūtānāṁ
jñātvā māṁ śāntim ṛcchati

Synonyma

bhoktāram — príjemcom; yajña — obetí; tapasām — pokánia a odriekania; sarva-loka — všetkých planét a polobohov; maha-īśvaram — Najvyšším Pánom; su-hṛdam — priaznivcom; sarva — všetkých; bhūtānām — bytostí; jñātvā — takto pozná; mām — Mňa, Kṛṣṇu; śāntim — oslobodenie od hmotných strastí; ṛcchati — dosiahne.

Překlad

Múdry človek, ktorý si Ma plne uvedomuje a vie, že Ja som konečným príjemcom všetkých obetí a pokánia, Najvyšším Pánom všetkých planét a polobohov a priateľom všetkých bytostí, sa oslobodí od hmotných strastí a dosiahne mier.“

Význam

Všetky podmienené duše, ktoré sa nachádzajú v zajatí iluzórnej energie, sa snažia dosiahnuť v hmotnom svete mier. Nevedia však ako. Bhagavad-gītā vysvetľuje toto tajomstvo: Śrī Kṛṣṇa je príjemcom všetkých ľudských činností. Ľudia by mali všetko obetovať v transcendentálnej službe Pánovi, pretože On je vlastníkom a vládcom všetkých planét a polobohov. Nik nie je mocnejší než On. Podľa Ved je mocnejší než najmocnejší z polobohov, ako Śiva a Brahmā — tam īśvarāṇāṁ paramaṁ maheśvaram (Śvetāśvatara Upaniṣad 6.7). Živé bytosti sa pod vplyvom ilúzie snažia byť pánmi všetkého, čo ich obklopuje, ale v skutočnosti sú sami ovládané Pánovou hmotnou energiou. Boh je Pánom hmotnej prírody a podmienené duše sú podriadené jej zákonom. Kým nepochopíme tieto jasné fakty, nemôžeme dosiahnuť mier, ani individuálne, ani kolektívne. Taký je význam vedomia Kṛṣṇu — Śrī Kṛṣṇa je najvyšší vládca a všetky živé bytosti, vrátane mocných polobohov, sú Mu podriadené. Mier môžeme dosiahnuť, až keď si to dokonale uvedomíme.

V tejto kapitole je prakticky vysvetlené vedomie Kṛṣṇu, známe tiež ako karma-yoga. Okrem toho tu nájdeme odpoveď na špekulatívnu otázku, či je možné vyslobodenie pomocou karma-yogy. Konať s mysľou uprenou na Kṛṣṇu znamená byť si plne vedomý toho, že On je najvyšším vládcom. Takéto činnosti sú totožné s transcendentálnym poznaním. Skutočnosťou je, že jñāna-yoga je cesta, ktorá vedie k bhakti-yoge, a bhakti-yoga znamená priame vedomie Kṛṣṇu. Vedomie Kṛṣṇu znamená byť si vo svojich činnostiach vedomý svojho vzťahu k Najvyššiemu Pánovi a dokonalosťou tohto vedomia je úplné poznanie Śrī Kṛṣṇu, Najvyššej Božskej Osobnosti. Čistá duša je nepatrnou čiastočkou Boha a je Jeho večným služobníkom. Jej túžba vládnuť, ju však priviedla do styku s māyou (ilúziou), a to jej spôsobuje mnohé utrpenia. Dokiaľ je v styku s hmotou, musí konať podľa hmotných potrieb. Napriek tomu, že sa nachádzame v hmotnom svete, môžeme prebudiť naše duchovné vedomie a opäť získať svoju čistú duchovnú existenciu; stačí sa aktívne venovať vedomiu Kṛṣṇu. Čím väčší pokrok človek robí na tejto ceste, tým viac sa vyslobodzuje z pút hmoty. Śrī Kṛṣṇa je spravodlivý voči všetkým; všetko závisí od toho, akú snahu vynaložíme pri vykonávaní svojich povinností a do akej miery dokážeme ovládať svoje zmysly a potlačiť túžby a hnev. Keď ovládnutím vášne dosiahneme vedomie Kṛṣṇu, zostaneme na transcendentálnej úrovni zvanej brahma-nirvāṇa. Osemstupňová mystická yoga je automaticky zahrnutá vo vedomí Kṛṣṇu, pretože jej cieľ je dosiahnutý. Je isté, že človek sa môže postupne povzniesť pomocou yamy, niyamy, āsany, prāṇāyāmy, pratyahāry, dharaṇy, dhyāny a samādhi, no týchto osem stupňov je len úvodom k dokonalosti v oddanej službe, ktorá jediná môže človeka naplniť mierom. To je najvyššia dokonalosť života.

Takto končia Bhaktivedantove výklady k piatej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Karma-yoga — konanie s mysľou upretou na Kṛṣṇu.“