Bg. 4.35

Výsledkom poznania získaného od sebarealizovanej duše, teda od toho, kto pozná veci také, aké naozaj sú, je, že sa človek naučí, že všetky živé bytosti nie sú ničím iným než čiastočkami Najvyššej Božskej Osobnosti, Śrī Kṛṣṇu. Podstata existencie oddelenej od Kṛṣṇu sa volá māyā (mā — nie, yā — tento). Niektorí ľudia si myslia, že nemáme s Kṛṣṇom nič spoločné, že Kṛṣṇa bol iba veľkou historickou osobnosťou a že neosobný Brahman je Absolútna Pravda. V skutočnosti je neosobný Brahman opísaný v Bhagavad-gīte ako žiara vychádzajúca z Kṛṣṇovho tela. Kṛṣṇa je ako Najvyššia Božská Osobnosť príčinou všetkého. V Brahma-saṁhite sa jasne píše, že Kṛṣṇa je Najvyššou Božskou Osobnosťou, príčinou všetkých príčin. Aj milióny Jeho inkarnácií sú len Jeho rôznymi expanziami. Živé bytosti sú tiež Jeho expanziou. Māyāvādski filozofi si nesprávne myslia, že Kṛṣṇa vo Svojich expanziách stráca Svoju nezávislosť. Tento názor je v podstate materialistický. Z hmotného sveta máme skúsenosť, že keď vec rozdelíme, stratí svoju pôvodnú celistvosť. Māyāvādski filozofi nechápu, že na absolútnej úrovni sa jedna a jedna rovná jednej a že jedna bez jednej je tiež jedna. Tak je tomu v absolútnom svete.

Pre nedostatok vedomostí o absolútnej vede sme teraz pokrytí ilúziou, a preto si myslíme, že sme od Kṛṣṇu oddelení. Hoci sme Kṛṣṇovými oddelenými časťami, neodlišujeme sa od Neho. Telesné rozdiely medzi živými bytosťami sú māyā alebo to, čo nie je skutočné. Všetci sme určení na to, aby sme uspokojovali Śrī Kṛṣṇu. Arjuna len pod vplyvom ilúzie veril, že pominuteľné telesné vzťahy k jeho príbuzným sú dôležitejšie než jeho večný duchovný vzťah ku Kṛṣṇovi. Konečným záverom celého učenia Bhagavad-gīty je to, že živá bytosť je večným Kṛṣṇovým služobníkom, že sa od Neho nemôže oddeliť a že pocit, že je čiastočkou oddelenou od Kṛṣṇu, sa nazýva māyā. Živé bytosti majú ako samostatné časti Najvyššieho Pána istý účel. Keďže na tento účel zabudli, nachádzajú sa už od nepamäti v rôznych telách ako ľudia, zvieratá, polobohovia atď. Všetky tieto telá vznikli následkom zabudnutia na transcendentálnu službu Pánovi. Len čo sa však človek zapojí do transcendentálnej oddanej služby s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, okamžite sa z tejto ilúzie vyslobodí. Toto čisté poznanie však môžeme získať jedine od pravého duchovného učiteľa. Tak sa vyhneme ilúzii, že sme rovní Kṛṣṇovi. Dokonalé poznanie znamená, že Najvyššia Duša, Kṛṣṇa, je najvyšším útočiskom všetkých živých bytostí, ktoré sú zmätené hmotnou energiou, keď opustia Jeho útočisko a nazdávajú sa, že majú oddelenú identitu. A tak v rôznych hmotných telách zabúdajú na Kṛṣṇu. Ak si tieto zblúdené duše opäť začnú uvedomovať Kṛṣṇu, treba považovať za samozrejmosť, že sú na ceste k vyslobodeniu, čo potvrdzuje aj Śrīmad-Bhagavatam (2.10.6): muktir hitvānyathā-rūpaṁ svarūpeṇa vyavasthitiḥ. Vyslobodiť sa znamená nachádzať sa vo svojom prirodzenom postavení ako večný služobník Śrī Kṛṣṇu (vedomie Kṛsṇu).