Skip to main content

Bg. 4.21

Dévanágarí

निराशीर्यतचित्तात्मा त्यक्तसर्वपरिग्रहः ।
शारीरं केवलं कर्म कुर्वन्नाप्नोति किल्बिषम् ॥ ४.२१ ॥

Verš

nirāśīr yata-cittātmā
tyakta-sarva-parigrahaḥ
śārīraṁ kevalaṁ karma
kurvan nāpnoti kilbiṣam

Synonyma

nirāśīḥ — bez túžby po plodoch; yata — ovládnutou; citta-ātmā — mysľou a inteligenciou; tyakta — vzdať sa; sarva — všetkého; parigrahaḥ — vlastníckeho pocitu; śārīram — udržať telo a dušu pohromade; kevalam — len; karma — činnosť; kurvan — robí tak; na — nikdy; āpnoti — nadobudne; kilbiṣam — hriešne následky.

Překlad

Taký rozumný človek koná s dokonale ovládnutou mysľou a inteligenciou, vzdáva sa každého vlastníckeho pocitu k svojmu majetku a pracuje len pre najnutnejšie životné potreby. Vďaka takému počínaniu neupadá do hriechov a ich následkov.

Význam

Človek vedomý si Kṛṣṇu neočakáva za svoje činy dobré ani zlé výsledky. Jeho myseľ a inteligencia sú celkom pod kontrolou. Vie, že je čiastočkou Najvyššieho Pána, a preto jeho úloha vo vzťahu k Pánovi nezávisí od neho, ale od Pána. Všetko, čo sa deje, riadi Pán, tak ako sa ruka nepohne sama od seba, ale len v spolupráci s celým telom. Čistý oddaný je vždy spojený s najvyššou vôľou Pána, pretože netúži po uspokojovaní svojich zmyslov. Počína si ako časť stroja. Tak ako časť stroja treba udržiavať mazaním a čistením, tak aj človek vedomý si Kṛṣṇu udržiava vlastné telo, a to jedine kvôli tomu, aby mohol láskyplne slúžiť Kṛṣṇovi. Preto je imúnny voči všetkým reakciám za svoju snahu. Dokonca ani svoje telo nepovažuje za svoj majetok, podobne ako zviera, ktoré nemá ozajstnú nezávislosť a neprotestuje, keď sa ho jeho krutý majiteľ rozhodne zabiť. Človek vedomý si Kṛṣṇu, ktorý je plne zamestnaný sebarealizáciou, má málo času na to, aby presadzoval nejaké falošné vlastnícke nároky na určitý hmotný predmet. Aby udržal dušu a telo pohromade, nemusí konať nečestne kvôli získaniu peňazí. Preto nie je znečistený takými hmotnými hriechmi a je oslobodený od všetkých následkov svojich činov.