Bg. 2.62

Kto nemá vedomie Kṛṣṇu, podlieha hmotným túžbam, keď rozjíma nad zmyslovými predmetmi. Zmysly sú svojou povahou vždy činné, a preto ak nie sú zamestnané v transcendentálnej láskyplnej službe Kṛṣṇovi, musia byť zamestnané v službe materializmu. Každý v hmotnom svete, vrátane Śivu a Brahmu, o iných polobohoch na nebeských planétach ani nehovoriac, je vystavený vplyvu zmyslových predmetov. Jediný spôsob, ako sa dostať z labyrintu hmotnej existencie, je byť si vedomý Kṛṣṇu. Śiva raz hlboko meditoval; keď ho však krásna Pārvatī vyzvala k zmyslovému pôžitku, Śiva s jej ponukou súhlasil a z ich spojenia sa narodil Kārtikeya. Keď mladého oddaného Haridāsa Ṭhākura podobne zvádzala samotná Māyādevī v podobe pôvabnej ženy, ľahko v skúške obstál vďaka svojej rýdzej oddanosti Kṛṣṇovi. Ako vyplýva z verša Śrī Yamunācāryu, ozajstný Pánov oddaný zavrhuje všetok hmotný zmyslový pôžitok vďaka vyššiemu pôžitku duchovnému, ktorý pochádza zo styku s Pánom. To je kľúč k úspechu. Preto ten, kto nemá vedomie Kṛṣṇu, nakoniec v snahe ovládnuť svoje zmysly neuspeje, aj keby bol akokoľvek šikovný pri ich ovládaní umelým potlačovaním. I tá najmenšia myšlienka na zmyslový pôžitok ho zvedie k uspokojovaniu svojej žiadostivosti.