Skip to main content

Bg. 18.47

Dévanágarí

श्रेयान्स्वधर्मो विगुणः परधर्मात्स्वनुष्ठितात् ।
स्वभावनियतं कर्म कुर्वन्नाप्नोति किल्बिषम् ॥ १८.४७ ॥

Verš

śreyān sva-dharmo viguṇaḥ
para-dharmāt sv-anuṣṭhitāt
svabhāva-niyataṁ karma
kurvan nāpnoti kilbiṣam

Synonyma

śreyān — lepšie; sva-dharmaḥ — vlastnú povinnosť; viguṇaḥ — konanú nedokonale; para-dharmāt — povinnosť druhého; su-anuṣṭhitāt — konanú dokonale; svabhāva-niyatam — predpísané povinnosti podľa vlastnej povahy; karma — čin; kurvan — koná; na — nikdy; āpnoti — získa; kilbiṣam — hriešne následky.

Překlad

Je lepšie konať si svoju vlastnú povinnosť, aj keď nedokonale, než povinnosť druhého, a dokonale. Kto nasleduje svoje predpísané povinnosti v súlade s vlastnou prirodzenosťou, toho nikdy nepostihnú následky za hriešne činy.

Význam

V Bhagavad-gīte sú opísané predpísané povinnosti každého. V predchádzajúcich veršoch bolo povedané, že povinnosti brāhmaṇov, kṣatriyov, vaiśyov a śūdrov sú určené tromi kvalitami hmotnej prírody. Vykonávať povinnosti druhých sa však neodporúča. Človek, pre ktorého je prirodzené vykonávať prácu śūdru, sa nemá vydávať za brāhmaṇa, aj keby sa narodil v brāhmaṇskej rodine. Mali by sme konať podľa vlastnej prirodzenosti; nijaká práca nie je opovrhnutiahodná, ak sa vykonáva v duchu oddanej služby Najvyššiemu Pánovi. Povinnosti brāhmaṇov sa iste nachádzajú v kvalite dobra, a ak niekto nie je v kvalite dobra, nemal by napodobňovať brāhmaṇské činnosti. Kṣatriya, vládca, má mnoho nepríjemných povinností; niekedy musí používať násilie, zabíjať nepriateľov a niekedy sa musí z diplomatických dôvodov uchýliť ku klamstvu. Násilie a hra na dve strany patria k politike; kṣatriya sa však nesmie zriekať svojho postavenia a snažiť sa vykonávať povinnosti brāhmaṇov.

Človek musí konať tak, aby uspokojil Najvyššieho Pána. Arjuna bol kṣatriya, a predsa váhal, keď mal bojovať proti nepriateľovi. Ak je však taký boj vedený pre Kṛṣṇu, Najvyššiu Božskú Osobnosť, potom sa človek nemusí obávať nijakého poklesku. Vo svete biznisu sa zavše prihodí, že obchodník musí zaklamať, aby mal vôbec nejaký zisk. Ak tak neurobí, nič nezíska. Obchodník niekedy hovorí: „Drahý zákazník, pre vás sa zrieknem všetkého“, ale každý vie, že bez zisku by nemohol existovať. Ak obchodník hovorí, že nemá nijaký zisk, je jasné, že klame. Obchodník však nesmie opustiť svoje zamestnanie a prijať povinnosti brāhmaṇa len preto, že je vo svojom zamestnaní nútený klamať. To sa rozhodne neodporúča. Ak človek svojou prácou slúži Najvyššej Božskej Osobnosti, nie je dôležité, či je kṣatriya, vaiśya alebo śūdra. Aj brāhmaṇi, ktorí vykonávajú rôzne obete, musia niekedy zabiť zviera, pretože pri obetiach sa niekedy zabíjajú zvieratá. To však nie je hriech. Ak kṣatriya v boji zabije nepriateľa, ani to nie je hriech, pretože si koná svoju povinnosť. To už bolo podrobne vysvetlené v tretej kapitole. Všetci by sme mali pracovať pre Yajñu alebo Viṣṇua, Najvyššiu Božskú Osobnosť, pretože všetko, čo človek robí pre vlastné uspokojenie, zapríčiňuje jeho otroctvo. Na záver môžeme povedať, že každý má konať podľa toho, v akej hmotnej kvalite sa nachádza, a že má každopádne pracovať tak, aby jednoducho slúžil zvrchovanému záujmu Najvyššieho Pána.