Bg. 17.2

श्रीभगवानुवाच
त्रिविधा भवति श्रद्धा देहिनां सा स्वभावजा ।
सात्त्विकी राजसी चैव तामसी चेति तां श‍ृणु ॥ २ ॥
śrī-bhagavān uvāca
tri-vidhā bhavati śraddhā
dehināṁ sā svabhāva-jā
sāttvikī rājasī caiva
tāmasī ceti tāṁ śṛṇu

Synonymá

śrī-bhagavān uvācaKṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; tri-vidhātri druhy; bhavatibýva; śraddhāviera; dehināmvtelená; ; sva-bhāva-podľa jej hmotnej kvality; sāttvikīv kvalite dobra; rājasīv kvalite vášne; caa; evazaiste; tāmasīv kvalite nevedomosti; caa; ititak; tāmto; śṛṇučuj odo Mňa.

Preklad

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Viera môže byť trojakého druhu — v kvalite dobra, vášne a nevedomosti — podľa kvality hmotnej prírody, v ktorej sa vtelená duša nachádza. Teraz si o nich vypočuj.

Význam

Tí, ktorí poznajú zásady a pokyny písiem, ale pre pohodlnosť alebo ľahostajnosť sa nimi prestali riadiť, sú ovládaní kvalitami hmotnej prírody. Podľa svojich minulých činov konaných v kvalite dobra, vášne či nevedomosti získajú povahu s určitými vlastnosťami. Kontakt živej bytosti s kvalitami hmotnej prírody prebieha neustále od okamihu, keď sa živá bytosť dostala do styku hmotnou prírodou. Stykom s hmotnými kvalitami získava určitú mentalitu, ktorá sa však môže zmeniť, ak človek vyhľadá spoločnosť pravého duchovného učiteľa a riadi sa jeho pokynmi a pokynmi písiem. Postupne sa tak môže povzniesť z kvality nevedomosti alebo vášne do kvality dobra. Z toho plynie záver, že slepá viera v ktorejkoľvek kvalite hmotnej prírody nemôže nikomu pomôcť dospieť k dokonalosti. Musíme teda k všetkému pristupovať s inteligenciou, v spoločnosti pravého duchovného učiteľa. Tak sa môžeme povzniesť do vyššej kvality hmotnej prírody.