Skip to main content

Bg. 15.7

Dévanágarí

ममैवांशो जीवलोके जीवभूतः सनातनः ।
मनःषष्ठानीन्द्रियाणि प्रकृतिस्थानि कर्षति ॥ १५.७ ॥

Verš

mamaivāṁśo jīva-loke
jīva-bhūtaḥ sanātanaḥ
manaḥ-ṣaṣṭhānīndriyāṇi
prakṛti-sthāni karṣati

Synonyma

mama — Moja; eva — iste; aṁśaḥ — fragmentárna čiastočka; jīva-loke — vo svete podmieneného života; jīva-bhūtaḥ — podmienená živá bytosť; sanātanaḥ — večná; manaḥ — s mysľou; ṣaṣṭhāni — šiestimi; indriyāṇi — zmyslami; prakṛti — hmotná príroda; sthāni — situovaný; karṣati — ťažko bojujú.

Překlad

Živé bytosti v tomto podmienenom svete sú Mojimi fragmentárnymi čiastočkami. Žijúc podmieneným životom, ťažko bojujú so šiestimi zmyslami, vrátane mysle.

Význam

V tomto verši sa jasne definuje identita živej bytosti. Živá bytosť je večná a fragmentárna časť Najvyššieho Pána . To však neznamená, že je individuálna iba vo svojom podmienenom stave a že po oslobodení splynie s Najvyšším Pánom. Zostáva večne čiastočkou Najvyššieho, čo jasne vysvetľuje slovo sanātanaḥ. Podľa Ved sa Najvyšší Pán prejavuje a expanduje v nekonečnom množstve rôznych podôb, z ktorých základné sa nazývajú viṣṇu-tattva a sekundárne jīva-tattva, živé bytosti. Inými slovami, viṣṇu-tattva sú Jeho osobné expanzie, zatiaľ čo živé bytosti sú Jeho oddelené expanzie. Vo svojich osobných expanziách sa Pán zjavuje napríklad ako Rāma, Nṛsiṁha, Viṣṇumūrti a všetky vládnúce Božstvá vaikhuṇṭhských planét. Oddelené expanzie, živé bytosti, sú večnými služobníkmi. Osobné expanzie Najvyššieho Pána existujú večne a majú Svoju Božskú totožnosť. Aj oddelené expanzie, živé bytosti, majú svoju totožnosť. Ako malé čiastočky Pána majú malý zlomok Jeho vlastností, a nezávislosť je jednou z nich. Každá živá bytosť je individuálna duša a má svoju osobnú individualitu a istú mieru nezávislosti. Zneužitím tejto nezávislosti sa stane podmienenou a jej správnym využitím bude večne oslobodená. V každom prípade je však večná, rovnako ako Najvyšší Pán. Vo oslobodenom stave nie je hmotne podmienená a zapája sa do oddanej služby Pánovi. V podmienenom stave je pod vládou troch kvalít hmotnej prírody a na svoju láskyplnú službu Pánovi zabúda. Preto musí ťažko zápasiť v boji o existenciu.

Všetky živé bytosti, a to nielen ľudia, mačky a psy, ale aj mocní vládcovia hmotného sveta ako Brahmā, Śiva a dokonca i Viṣṇu, sú čiastočkami Najvyššieho Pána. Všetci sú veční; nie sú iba dočasnými prejavmi. Slovo karṣati (zápasiť) je veľmi dôležité. Podmienená duša je akoby spútaná železnými reťazami. Je spútaná falošným egom a myseľ ju vedie týmto hmotným svetom. Ak je myseľ v kvalite dobra, sú aj činy dobré, ak je v kvalite vášne, sú činy príčinou strasti, a ak je v kvalite nevedomosti, človek zostupuje do nižších živočíšnych druhov. Z tohoto verša jasne vyplýva, že podmienená duša je zahalená hmotným telom, mysľou a zmyslami, no tieto hmotné obaly prestanú jestvovať, akonáhle sa oslobodí. V oslobodenom stave sa však automaticky prejaví jej individuálne duchovné telo. V Mādhyandināyana-śruti sa píše: sa vā eṣa brahma-niṣṭha idam śarīraṁ martyam atisṛjya brahmābhisampadya brahmaṇā paśyati brahmaṇā śṛṇoti brahmaṇaivedaṁ sarvam anubhavati. Keď sa živá bytosť oslobodí zo svojho tela a vstúpi do duchovného sveta, opäť obnoví svoje duchovné telo a môže uzrieť Najvyššiu Božskú Osobnosť tvárou v tvár. Môže počuť Najvyššieho Pána, môže sa s Ním osobne rozprávať a poznať Ho takého, aký je. Vedske smṛti vysvetľujú: vasanti yatra puruṣāḥ sarve vaikuṇṭha-mūrtayaḥ. Všetci obyvatelia duchovných planét majú podobné telá ako Najvyššia Božská Osobnosť. Čo sa týka telesnej podoby, nie je nijaký rozdiel medzi živými bytosťami a expanziami viṣṇu-mūrti. Inými slovami, po oslobodení dostane živá bytosť Pánovou milosťou duchovné telo.

Slovo mamaivāṁśaḥ (nepatrné čiastočky Najvyššieho Pána) je tiež veľmi dôležité. Fragmentárnu časť Pána nemôžeme prirovnávať k nejakému zlomku hmoty. V druhej kapitole sme sa mohli dozvedieť, že duša je nedeliteľná; preto túto čiastočku nemôžeme vnímať hmotne. Nie je to ako v prípade hmoty, ktorú môžeme rozdeliť na časti a opäť spojiť. Hmotné poňatie je neprijateľné, pretože vo verši bolo použité slovo sanātana (večný). Fragmentárna čiastočka je večná. Na začiatku druhej kapitoly sa píše, že fragmentárna čiastočka Najvyššieho Pána sídli vo všetkých telách (dehino`smin yathā dehe). Len čo sa táto čiastočka vymaní z pút hmoty, získa duchovné telo a v duchovnom svete sa na duchovnej planéte teší v spoločnosti Najvyššieho Pána. Tým sa prirodzene myslí, že táto nepatrná čiastočka je s Najvyšším Pánom kvalitatívne totožná, práve tak, ako je kúsok zlata rovnakej kvality ako zlato.