Skip to main content

KAPITOLA PÄTNÁSTA

Yoga Najvyššej Osobnosti

Verš

śrī-bhagavān uvāca
ūrdhva-mūlam adhaḥ-śākham
aśvatthaṁ prāhur avyayam
chandāṁsi yasya parṇāni
yas taṁ veda sa veda-vit

Synonyma

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; ūrdhva-mūlam — s koreňmi hore; adhaḥ — dolu; śākham — vetvy; aśvattham — banyanovník; prāhuḥ — hovorí sa; avyayam — večný; chandāṁsivedske hymny; yasya — ktorého; parṇāni — listy; yaḥ — ktokoľvek; tam — ten; veda — pozná; saḥ — on; veda-vit — znalec Ved.

Překlad

Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Hovorí sa o nezničiteľnom banyanovníku, ktorý má korene hore a vetvy dolu a ktorého listami sú vedske hymny. Kto pozná tento strom, je znalcom Ved.

Význam

Po rozhovore o dôležitosti bhakti-yogy môže vyvstať otázka: „Aký zmysel majú Vedy? V tejto kapitole sa vysvetľuje, že cieľom štúdia Ved je pochopiť Kṛṣṇu. Preto každý, kto si je vedomý Kṛṣṇu a zapája sa do oddanej služby, pozná Vedy.

Labyrint hmotného sveta sa tu prirovnáva k banyanovníku. Pre toho, kto je zamestnaný plodonosnými činmi, banyanovník nekončí. Putuje donekonečna z vetvy na vetvu. Tento strom hmotného bytia nemá konca a každý, kto sa k nemu upol, sa nikdy nemôže vyslobodiť. Vedske hymny určené k povzneseniu sa človeka bývajú prirovnávané k listom tohoto banyanovníka. Jeho korene smerujú nahor, pretože začínajú na najvyššej planéte vesmíru, na ktorej sídli Brahmā. Kto pozná tento nezničiteľný strom ilúzie, môže sa vymaniť spod jeho jarma.

Je teda dôležité poznať proces oslobodenia. V predchádzajúcich kapitolách bolo povedané, že mnoho ciest vedie z hmotného labyrintu, a až do trinástej kapitoly sme mohli vidieť, že oddaná služba Najvyššiemu Pánovi je tou najlepšou cestou. Hlavnou zásadou oddanej služby je nebyť pripútaný k hmotným činnostiam a byť pripútaný k transcendentálnej službe Najvyššiemu Pánovi. Začiatok tejto kapitoly pojednáva o pretrhnutí pút k hmotnému svetu. Koreň tohoto hmotného bytia smeruje hore, a to znamená, že má svoj počiatok v úplnej hmotnej substancii na najvyššej planéte vesmíru. Odtiaľ expanduje celý vesmír s mnohými vetvami symbolizujúcimi hviezdne sústavy. Plody predstavujú výsledky činností živých tvorov, čiže náboženstvo, hospodársky rozvoj, zmyslový pôžitok a spásu.

V tomto svete obyčajne nenájdeme strom, ktorého korene rastú nahor a vetvy nadol. No takýto strom jestvuje. Môžeme ho vidieť na hladine vodnej nádrže. Stromy rastúce na brehu rieky sa odrážajú na vodnej hladine a my vidíme, že ich odraz má korene hore a vetvy dolu. Inými slovami, strom symbolizujúci hmotný svet je zrkadlovým odrazom skutočného stromu duchovného sveta. Tak ako odraz stromu spočíva na vodnej hladine, tak i odraz duchovného sveta spočíva v túžbe. Túžba je príčinou toho, že veci existujú v tomto odrazenom hmotnom svetle. Kto sa chce oslobodiť z hmotnej existencie, musí tento strom dôkladne spoznať analytickým štúdiom a preťať putá, ktoré ho k nemu viažu.

Tento strom je dokonalým odrazom skutočného stromu. V duchovnom svete je všetko. Impersonalisti považujú za koreň tohto stromu Brahman a podľa sāṇkhyovej filozofie z koreňa vychádzajú najprv prakṛti, puruṣa, potom tri guṇy, päť hrubohmotných prvkov (pañca-mahā-bhūta), desať zmyslov (daśendriya), myseľ atď. Týmto spôsobom je rozdelený celý hmotný svet na dvadsaťštyri prvkov. Ak je Brahman stredom celého vesmírneho prejavu, potom hmotný svet predstavuje 180 stupňov a zostávajúcich 180 stupňov tvorí svet duchovný. Hmotný svet je pervertovaným odrazom duchovného sveta. To znamená, že duchovný svet musí byť práve taký rozmanitý ako hmotný, až na to, že duchovná rozmanitosť je skutočná. Bhagavad-gītā vysvetľuje, že prakṛti je vonkajšou energiou Najvyššieho a puruṣa je Najvyšší Pán samotný. Tento prejav je hmotný, a preto je dočasný. Odraz je vždy nestály, pretože niekedy ho možno vidieť a inokedy nie. Pôvod tohoto odrazu je však večný. Hmotný odraz skutočného stromu musíme preťať. Ak sa o niekom tvrdí, že pozná Vedy, predpokladá sa, že vie, ako preťať putá tohoto hmotného sveta. Ten, kto to vie, je pravým znalcom Ved. Naopak ten, koho pútajú vedske rituály, je pripútaný ku krásnym zeleným listom tohoto stromu a nepozná skutočný zmysel Ved. Najvyšší Pán osobne prezrádza, že zmyslom Ved je preťať tento odraz stromu a dosiahnuť skutočný strom duchovného sveta.

Verš

adhaś cordhvaṁ prasṛtās tasya śākhā
guṇa-pravṛddhā viṣaya-pravālāḥ
adhaś ca mūlāny anusantatāni
karmānubandhīni manuṣya-loke

Synonyma

adhaḥ — dolu; ca — a; ūrdhvam — hore; prasṛtāḥ — rozbiehajú; tasya — jeho; śākhāḥ — konáre; guṇa — kvalitami hmotnej prírody; pravṛddhāḥ — vyrastené; viṣaya — zmyslové predmety; pravālāḥ — vetvičky; adhaḥ — dolu; ca — a; mūlāni — korene; anusantatāni — rozprestierajúci sa; karma — k činom; anubandhīni — pútané; manuṣya-loke — v ľudskej spoločnosti.

Překlad

Jeho konáre sa rozbiehajú hore i dolu a sú vyživované tromi kvalitami hmotnej prírody. Ich výhonky sú zmyslové predmety. Tento strom má tiež korene smerujúce nadol a tieto korene sa viažu k plodonosným činnostiam v ľudskej spoločnosti.

Význam

Kṛṣṇa pokračuje v opise banyanovníku. Jeho konáre sa rozbiehajú na všetky strany. Na jeho spodných vetvách nájdeme rôzne živé bytosti — ľudí, kravy, kone, psy, mačky atď. Na vyšších vetvách sú živé bytosti vyšších foriem, ako napríklad polobohovia, Gandharvovia a mnoho vyšších životných druhov. Tak ako obyčajný strom vyživuje voda, tak i tento strom živia tri kvality hmotnej prírody. Niekedy môžeme vidieť, že časť krajiny je úplne suchá, bez rastlinstva a iná časť sa teší hojnosti vegetácie. Podobne sa i rôzne druhy života prejavujú úmerne výskytu kvalít hmotnej prírody.

Vetvičky a výhonky tohto stromu sú prirovnávané k zmyslovým predmetom. Vývojom rôznych kvalít hmotnej prírody získame rôzne zmysly a pomocou týchto zmyslov sa tešíme z mnohorakých zmyslových predmetov. Horné vetvičky sa prirovnávajú k zmyslom ako sú uši, oči, nos atď, a sú uspôsobené k pôžitku v styku s rôznymi zmyslovými predmetmi. Výhonky predstavujú zmyslové predmety - zvuk, tvar, hmat atď. Postranné korene symbolizujú záľuby a averzie, ktoré sú produktami rôznych strastí a zmyslových pôžitkov. Hovorí sa, že i sklon k zbožnosti alebo ateizmu vzniká z týchto postranných koreňov, ktoré sa rozbiehajú na všetky strany. Hlavný koreň má svoj počiatok na Brahmaloke, zatiaľ čo vedľajšie korene na planetárnych sústavách ľudí. Za nejaký čas, keď človek vyčerpá plody svojich zbožných činov na vyšších hviezdnych sústavách, vráti sa späť na Zem a obnoví svoju karmu konaním plodonosných činov, aby sa mohol znovu povýšiť. Táto planéta obývaná ľuďmi sa pokladá za pole činností.

Verš

na rūpam asyeha tathopalabhyate
nānto na cādir na ca sampratiṣṭhā
aśvattham enaṁ su-virūḍha-mūlam
asaṅga-śastreṇa dṛḍhena chittvā
tataḥ padaṁ tat parimārgitavyaṁ
yasmin gatā na nivartanti bhūyaḥ
tam eva cādyaṁ puruṣaṁ prapadye
yataḥ pravṛttiḥ prasṛtā purāṇī

Synonyma

na — nie; rūpam — podoba; asya — tohoto stromu; iha — v tomto svete; tathā — tiež; upalabhyate — možno postrehnúť; na — nikdy; antaḥ — koniec; na — nikdy; ca — tiež; ādiḥ — počiatok; na — nikdy; ca — tiež; sampratiṣṭhā — základ; aśvattham — banyanovník; enam — tento; su-virūḍha — pevne; mūlam — zakorenený; asaṅga-śastreṇa — zbraňou nepripútanosti; dṛḍhena — silný; chittvā — zoťať; tataḥ — potom; padam — miesto; tat — tento; parimārgitavyam — musí byť vyhľadaný; yasmin — kde; gatāḥ — ísť; na — nikdy; nivartanti — vrátiť sa; bhūyaḥ — znovu; tam — k nemu; eva — zaiste; ca — tiež; ādyam — pôvodný; puruṣam — Božská Osobnosť; prapadye — odovzdať; yataḥ — z ktorej; pravṛttiḥ — začiatok; prasṛtā — šíriť sa; purāṇi — odpradávna.

Překlad

Na tomto svete nie je možné postihnúť jeho pravú podobu. Nik nevie, kde začína, kde končí a kde má svoj základ. Tento pevne zakorenený banyanovník musí človek zoťať mocnou zbraňou nepripútanosti. Preto nech vyhľadá miesto, odkiaľ sa po jeho dosiahnutí už viackrát nevráti a kde sa odovzdá Najvyššej Božskej Osobnosti, z ktorej už od nepamäti všetko vyviera.

Význam

V tejto śloke sa jasne hovorí, že v hmotnom svete nemožno pochopiť skutočnú podobu banyanovníka. Korene má hore a skutočný strom je na opačnej strane. Keď je človek zapletený do materiálnej expanzie tohoto stromu, nemôže vidieť, odkiaľ vychádza a ako sa rozpína. Je však potrebné, aby sme našli jeho počiatok. Vidíme, že všetko má svoj pôvod. „Som synom svojho otca, môj otec je synom tej a tej osoby, ktorá je synom ďalšieho otca atď.“ Týmto spôsobom dôjdeme k prvotnému otcovi tohoto vesmíru, Brahmovi, ktorého stvoril Garbhodakaśāyī Viṣṇu. Nakoniec dospejeme k Najvyššej Božskej Osobnosti, ktorá je konečnou príčinou stromu. Najvyššiu Božskú Osobnosť môžeme poznať, ak sa stýkame s ľuďmi, ktorí už toto poznanie majú. Keď to človek pochopí, môže sa postupne odpútať od falošného odrazu reality a pomocou poznania môže preťať spojenie a umiestniť sa v skutočnom strome.

Slovo asaṅga má v tomto verši veľký význam, pretože naša pripútanosť k zmyslovému pôžitku a túžba vládnuť hmotnej prírode je veľmi silná. Preto sa musíme učiť nepripútanosti diskutovaním o duchovnej vede predloženej autoritatívnymi písmami a musíme počúvať tých, ktorí majú skutočné poznanie. Vďaka takým rozhovorom v spoločnosti oddaných dospeje človek k Najvyššej Božskej Osobnosti. Prvou vecou, ktorú musíme urobiť, je odovzdať sa Najvyššiemu Pánovi. Vo verši sa hovorí o mieste, dosiahnutím ktorého sa už viac človek nevráti do tohoto odrazu iluzórneho stromu. Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, je pôvodný prameň všetkého jestvujúceho. Ak sa chceme uchádzať o Kṛṣṇovu priazeň, musíme sa Mu odovzdať. To môžeme docieliť oddanou službou, napríklad načúvaním, spievaním atď. Kṛṣṇa osobne vysvetlil, že je pôvodnou príčinou hmotného sveta: ahaṁ sarvasya prabhavaḥ: „Som prameňom všetkého.“ Ak sa túžime vyslobodiť z tohoto mocného banyanovníku hmotného života, musíme sa odovzdať Kṛṣṇovi. Akonáhle sa Mu odovzdáme, automaticky sa staneme odpútaní od hmotného sveta.

Verš

nirmāna-mohā jita-saṅga-doṣā
adhyātma-nityā vinivṛtta-kāmāḥ
dvandvair vimuktāḥ sukha-duḥkha-saṁjñair
gacchanty amūḍhāḥ padam avyayaṁ tat

Synonyma

niḥ — bez; māna — falošná pýcha; mohāḥ — ilúzia; jita — premôcť; saṅga — spoločnosti; doṣāḥ — chybné; adhyātma — duchovné poznanie; nityāḥ — večnosť; vinivṛtta — zanechať; kāmāḥ — žiadostivosť; dvandvaiḥ — od dualít; vimuktāḥ — oslobodený; sukha-duḥkha — šťastie a nešťastie; saṁjñaiḥ — zvaný; gacchanti — dosiahnuť; amūḍhāḥ — neoklamaný; padam — miesto; avyayam — večný; tat — ono.

Překlad

Ten, kto sa zbavil falošnej pýchy, klamu a nevhodnej spoločnosti, kto spoznal večné, premohol hmotnú žiadostivosť, zbavil sa dualít šťastia a nešťastia a vie, ako sa odovzdať Najvyššej Osobe, dosiahne večného kráľovstva.

Význam

Táto śloka predkladá veľmi pekný opis procesu odovzdania sa. Človek by sa mal v prvom rade zbaviť pýchy. Ak je podmienená duša poblúznená pýchou a považuje sa za pána hmotnej prírody, je pre ňu veľmi ťažké odovzdať sa Najvyššej Božskej Osobnosti. Pestovaním skutočného poznania by sa mal človek naučiť, že nie je pánom hmotnej prírody. Pánom je Najvyššia Božská Osobnosť. Len čo sa zbaví tohoto bludu, pochádzajúceho z pýchy, môže začať s postupným procesom odovzdania sa. Ten, kto v tomto svete neustále očakáva pocty, sa nemôže odovzdať Najvyššej Božskej Osobnosti. Pýcha pochádza z ilúzie, pretože aj keď prichádzame na tento svet, aby sme tu pobudli určitý čas a potom zas odišli, hlúpo si namýšľame, že sme pánmi sveta. Všetko si komplikujeme a večne máme problémy. Celý svet je pod vplyvom tejto ilúzie. Ľudia sa domnievajú, že Zem patrí im, a s týmto falošným vlastníckym pocitom rozdelili Zem na malé kúsky. Musíme sa zbaviť falošnej predstavy „pánov sveta.“ Ak sa nám to podarí, zbavíme sa falošných pút k rodine, spoločnosti a národu, ktoré nás pútajú k hmotnému svetu. Ďalším krokom je rozvoj duchovného poznania. Musíme sa naučiť, čo nám patrí, a čo nie. Len čo si to uvedomíme, zbavíme sa dualistického chápania šťastia a nešťastia, radosti a bolesti apod. Tak dosiahneme úroveň dokonalého poznania a budeme sa môcť odovzdať Najvyššej Božskej Osobnosti.

Verš

na tad bhāsayate sūryo
na śaśāṅko na pāvakaḥ
yad gatvā na nivartante
tad dhāma paramaṁ mama

Synonyma

na — nie; tat — to; bhāsayate — ožiarené; sūryaḥ — Slnko; na — ani; śaśāṅkaḥ — Mesiac; na — ani; pāvakaḥ — oheň, elektrina; yat — kam; gatvā — kráčajúci; na — nikdy; nivartante — nevrátia sa; tat dhāma — ono sídlo; paramam — najvyššie; mama — Moje.

Překlad

Moje zvrchované sídlo nie je ožiarené ani Slnkom ani Mesiacom, ani ohňom či elektrinou. Tí, ktorí ho dosiahli, sa nikdy nevrátia do tohoto hmotného sveta.

Význam

V tomto verši je opísaný duchovný svet, sídlo Najvyššej Božskej Osobnosti, Śrī Kṛṣṇu, zvané Kṛṣṇaloka alebo Goloka Vṛndāvana. Duchovný svet nie je závislý na Slnku, Mesiaci, ohni či elektrine, pretože všetky planéty sú tam samovyžarujúce. V tomto vesmíre je iba jedna planéta, ktorá má vlastné svetlo, a tou je Slnko, zatiaľ čo v duchovnom nebi sú všetky planéty samovyžarujúce. Jas Vaikuṇṭhských planét vytvára žiaru zvanú brahmajyoti, ktorá pôvodne vychádza z Kṛṣṇovej planéty Goloky Vṛndāvan. Časť tejto žiare je zahalená mahat-tattvou alebo hmotným svetom. Väčšia časť tohoto žiarivého neba je však plná duchovných planét zvaných Vaikuṇṭhy, z ktorých Goloka Vṛndāvana je najvyššia.

Dovtedy, kým sa živá bytosť nachádza v temnote hmotného sveta, je podmienená, no akonáhle pretne putá k falošnému stromu hmotného sveta a vstúpi do duchovného sveta, oslobodí sa. Potom sa už nikdy nevráti späť. Živá bytosť sa vo svojom podmienenom stave považuje za pána hmotného sveta, zatiaľ čo vo svojom oslobodenom stave vstúpi do duchovného kráľovstva a v spoločnosti Najvyššieho Pána sa teší z večného života, večného šťastia a dokonalého poznania.

Táto informácia by mala nadchnúť každého. Človek by mal túžiť vrátiť sa do večného sveta a vymotať sa z tohoto falošného odrazu skutočnosti. Preťať tieto putá je veľmi ťažké pre toho, kto je príliš pripútaný k hmotnému svetu, no prijatím vedomia Kṛṣṇu sa môžu postupne všetci oslobodiť z týchto pút. Človek sa musí stýkať s oddanými alebo s osobami vedomými si Kṛṣṇu, a od nich sa učiť umeniu oddanej služby. Tak sa môže zbaviť pút k hmotnému svetu. Nikto sa nemôže zbaviť pripútanosti k hmotnému svetu tým, že si oblečie šafránový odev; najprv musí nájsť záľubu v oddanej službe Kṛṣṇovi. Preto by sme mali brať vážne skutočnosť, že oddaná služba, tak, ako bola opísaná v dvanástej kapitole, je jediný spôsob, ako sa dostať z tejto falošnej imitácie skutočného stromu. V štrnástej kapitole sa opisuje spôsob znečistenia všetkých druhov činností hmotnou prírodou. Jedine oddaná služba je opísaná ako čisto transcendentálna.

Slová paraṁ mama sú veľmi dôležité. Každý kút zeme v skutočnosti patrí Najvyššiemu Pánovi, no duchovný svet je paramam, plný šiestich druhov bohatstva. Aj Kaṭha Upaniṣad (2.2.15) potvrdzuje, že v duchovnom svete nie je potrebné slnečné alebo mesačné svetlo, pretože celé duchovné nebo je osvetlené vnútornou energiou Najvyššieho Pána (na tatra sūryo bhāti na candra-tārakam). Toto najvyššie sídlo môžeme dosiahnuť len vtedy, ak sa odovzdáme Najvyššiemu Pánovi. Inej cesty niet.

Verš

mamaivāṁśo jīva-loke
jīva-bhūtaḥ sanātanaḥ
manaḥ-ṣaṣṭhānīndriyāṇi
prakṛti-sthāni karṣati

Synonyma

mama — Moja; eva — iste; aṁśaḥ — fragmentárna čiastočka; jīva-loke — vo svete podmieneného života; jīva-bhūtaḥ — podmienená živá bytosť; sanātanaḥ — večná; manaḥ — s mysľou; ṣaṣṭhāni — šiestimi; indriyāṇi — zmyslami; prakṛti — hmotná príroda; sthāni — situovaný; karṣati — ťažko bojujú.

Překlad

Živé bytosti v tomto podmienenom svete sú Mojimi fragmentárnymi čiastočkami. Žijúc podmieneným životom, ťažko bojujú so šiestimi zmyslami, vrátane mysle.

Význam

V tomto verši sa jasne definuje identita živej bytosti. Živá bytosť je večná a fragmentárna časť Najvyššieho Pána . To však neznamená, že je individuálna iba vo svojom podmienenom stave a že po oslobodení splynie s Najvyšším Pánom. Zostáva večne čiastočkou Najvyššieho, čo jasne vysvetľuje slovo sanātanaḥ. Podľa Ved sa Najvyšší Pán prejavuje a expanduje v nekonečnom množstve rôznych podôb, z ktorých základné sa nazývajú viṣṇu-tattva a sekundárne jīva-tattva, živé bytosti. Inými slovami, viṣṇu-tattva sú Jeho osobné expanzie, zatiaľ čo živé bytosti sú Jeho oddelené expanzie. Vo svojich osobných expanziách sa Pán zjavuje napríklad ako Rāma, Nṛsiṁha, Viṣṇumūrti a všetky vládnúce Božstvá vaikhuṇṭhských planét. Oddelené expanzie, živé bytosti, sú večnými služobníkmi. Osobné expanzie Najvyššieho Pána existujú večne a majú Svoju Božskú totožnosť. Aj oddelené expanzie, živé bytosti, majú svoju totožnosť. Ako malé čiastočky Pána majú malý zlomok Jeho vlastností, a nezávislosť je jednou z nich. Každá živá bytosť je individuálna duša a má svoju osobnú individualitu a istú mieru nezávislosti. Zneužitím tejto nezávislosti sa stane podmienenou a jej správnym využitím bude večne oslobodená. V každom prípade je však večná, rovnako ako Najvyšší Pán. Vo oslobodenom stave nie je hmotne podmienená a zapája sa do oddanej služby Pánovi. V podmienenom stave je pod vládou troch kvalít hmotnej prírody a na svoju láskyplnú službu Pánovi zabúda. Preto musí ťažko zápasiť v boji o existenciu.

Všetky živé bytosti, a to nielen ľudia, mačky a psy, ale aj mocní vládcovia hmotného sveta ako Brahmā, Śiva a dokonca i Viṣṇu, sú čiastočkami Najvyššieho Pána. Všetci sú veční; nie sú iba dočasnými prejavmi. Slovo karṣati (zápasiť) je veľmi dôležité. Podmienená duša je akoby spútaná železnými reťazami. Je spútaná falošným egom a myseľ ju vedie týmto hmotným svetom. Ak je myseľ v kvalite dobra, sú aj činy dobré, ak je v kvalite vášne, sú činy príčinou strasti, a ak je v kvalite nevedomosti, človek zostupuje do nižších živočíšnych druhov. Z tohoto verša jasne vyplýva, že podmienená duša je zahalená hmotným telom, mysľou a zmyslami, no tieto hmotné obaly prestanú jestvovať, akonáhle sa oslobodí. V oslobodenom stave sa však automaticky prejaví jej individuálne duchovné telo. V Mādhyandināyana-śruti sa píše: sa vā eṣa brahma-niṣṭha idam śarīraṁ martyam atisṛjya brahmābhisampadya brahmaṇā paśyati brahmaṇā śṛṇoti brahmaṇaivedaṁ sarvam anubhavati. Keď sa živá bytosť oslobodí zo svojho tela a vstúpi do duchovného sveta, opäť obnoví svoje duchovné telo a môže uzrieť Najvyššiu Božskú Osobnosť tvárou v tvár. Môže počuť Najvyššieho Pána, môže sa s Ním osobne rozprávať a poznať Ho takého, aký je. Vedske smṛti vysvetľujú: vasanti yatra puruṣāḥ sarve vaikuṇṭha-mūrtayaḥ. Všetci obyvatelia duchovných planét majú podobné telá ako Najvyššia Božská Osobnosť. Čo sa týka telesnej podoby, nie je nijaký rozdiel medzi živými bytosťami a expanziami viṣṇu-mūrti. Inými slovami, po oslobodení dostane živá bytosť Pánovou milosťou duchovné telo.

Slovo mamaivāṁśaḥ (nepatrné čiastočky Najvyššieho Pána) je tiež veľmi dôležité. Fragmentárnu časť Pána nemôžeme prirovnávať k nejakému zlomku hmoty. V druhej kapitole sme sa mohli dozvedieť, že duša je nedeliteľná; preto túto čiastočku nemôžeme vnímať hmotne. Nie je to ako v prípade hmoty, ktorú môžeme rozdeliť na časti a opäť spojiť. Hmotné poňatie je neprijateľné, pretože vo verši bolo použité slovo sanātana (večný). Fragmentárna čiastočka je večná. Na začiatku druhej kapitoly sa píše, že fragmentárna čiastočka Najvyššieho Pána sídli vo všetkých telách (dehino`smin yathā dehe). Len čo sa táto čiastočka vymaní z pút hmoty, získa duchovné telo a v duchovnom svete sa na duchovnej planéte teší v spoločnosti Najvyššieho Pána. Tým sa prirodzene myslí, že táto nepatrná čiastočka je s Najvyšším Pánom kvalitatívne totožná, práve tak, ako je kúsok zlata rovnakej kvality ako zlato.

Verš

śarīraṁ yad avāpnoti
yac cāpy utkrāmatīśvaraḥ
gṛhītvaitāni saṁyāti
vāyur gandhān ivāśayāt

Synonyma

śarīram — telo; yat — tak, ako; avāpnoti — získava; yat — ako; ca api — tiež; utkrāmati — opúšťa; īśvaraḥ — pán tela; gṛhītvā — prijíma; etāni — tieto všetky; saṁyāti — odchádza; vāyuḥ — vietor; gandhān — vôňa; iva — podobne; āśayāt — z ich zdrojov.

Překlad

V hmotnom svete prenáša živá bytosť svoje rôzne poňatia života z jedného tela do druhého, podobne ako vietor prenáša vône. Takto prijíma jeden druh tela a znovu ho opúšťa, aby prijala ďalší.

Význam

V tejto śloke je živá bytosť označená slovom īśvara, pán vlastného tela. Ak chce, môže vymeniť svoje telo za vyššie, no práve tak ho môže vymeniť aj za nižšie. Je do istej miery nezávislá. Výmeny, ku ktorým dochádza, závisia od živej bytosti. V okamihu smrti ju vedomie, ktoré vyvinula, privedie do nového tela. Ak vyvinula vedomie podobné psiemu alebo mačaciemu, môže si byť istá, že v budúcom živote dostane telo mačky alebo psa. Ak svoje vedomie upevnila v božských kvalitách, dostane v budúcom živote telo poloboha. Ak si je vedomá Kṛṣṇu, dostane sa na Kṛṣṇaloku do duchovného sveta a môže sa stýkať s Kṛṣṇom. Je naivné myslieť si, že so zánikom tela všetko končí. Individuálna duša prechádza z jedného tela do druhého, a súčasné telo a skutky živej bytosti sú základom jej budúceho tela. Presne podľa svojej karmy dostane nové telo, ktoré bude musieť v určitom okamihu opustiť. Tu sa uvádza, že jemnohmotné telo, ktoré prenáša koncept budúceho tela, vyvinie nové telo v ďalšom živote. Proces transmigrácie duše z jedného tela do druhého a zápas v tele sa nazýva karṣati, boj o existenciu.

Verš

śrotraṁ cakṣuḥ sparśanaṁ ca
rasanaṁ ghrāṇam eva ca
adhiṣṭhāya manaś cāyaṁ
viṣayān upasevate

Synonyma

śrotram — uši; cakṣuḥ — oči; sparśanam — hmat; ca — tiež; rasanam — jazyk; ghrāṇam — čuch; eva — tiež; ca — a; adhiṣṭhāya — umiestnený v; manaḥ — mysli; ca — tiež; ayam — ona; viṣayān — zmyslové predmety; upasevate — užíva si.

Překlad

Živá bytosť tak získava nové hrubé telo s určitým druhom uší, očí, jazyka, nosu a hmatu, centrom ktorých je myseľ. Takto sa oddáva určitému druhu zmyslových predmetov.

Význam

Inými slovami, ak si živá bytosť znečisťuje vedomie tým, že kultivuje psie alebo mačacie vlastnosti, dostane vo svojom budúcom živote psie alebo mačacie telo. Vedomie je pôvodne čisté, podobne ako voda. Keď zmiešame vodu s farbou, voda sa zafarbí. Podobne aj vedomie je čisté, pretože duša je čistá, no stykom s hmotnými kvalitami sa vedomie zmení. Pravé vedomie je vedomie Kṛṣṇu. Ak si je človek vedomý Kṛṣṇu, dosiahol úroveň čistého života. Ak je však jeho vedomie znečistené nejakou hmotnou mentalitou, dostane v budúcom živote telo zodpovedajúce jeho mentalite. Nikde nie je povedané, že musí dostať opäť ľudské telo. Môže dostať telo psa, mačky, svine, poloboha alebo ktorékoľvek z 8 400 000 druhov tiel.

Verš

utkrāmantaṁ sthitaṁ vāpi
bhuñjānaṁ vā guṇānvitam
vimūḍhā nānupaśyanti
paśyanti jñāna-cakṣuṣaḥ

Synonyma

utkrāmantam — opustenie tela; sthitam — zotrvávajúci v tele; vā api — ani; bhuñjānam — užíva si; — alebo; guṇa-anvitam — pod vplyvom kvalít hmotnej prírody; vimūḍhāḥ — hlupáci; na — nikdy; anupaśyanti — nevidia; paśyanti — môže vidieť; jñāna-cakṣuṣaḥ — tí, ktorí vidia zrakom poznania.

Překlad

Hlupáci nemôžu pochopiť, ako živá bytosť opúšťa svoje telo a ako si užíva určitého tela pod vplyvom kvalít hmotnej prírody. Tí však, ktorých oči sú cvičené v poznaní, toto všetko vidia.

Význam

Slová jñāna-cakṣuṣaḥ sú veľmi dôležité. Bez poznania nemôžeme pochopiť, ako živá bytosť opúšťa svoje telo, aké telo dostane v budúcom živote alebo prečo teraz žije práve v tomto tele. Aby sme mohli všetkému porozumieť, musíme dobre poznať Bhagavad-gītu a podobné písma a musíme toto poznanie prijať od duchovného učiteľa. Človek, ktorý chápe všetky tieto veci, je šťastný. Živá bytosť žije, raduje sa a opúšťa svoje telo za určitých okolností, pod vplyvom kvalít hmotnej prírody. Následkom toho musí znášať rozkoše a bolesti, oklamaná ilúziou zmyslového pôžitku. Ľudia, ktorí sa nechávajú neustále unášať žiadostivosťou a pôžitkom, nedokážu pochopiť, ako duša prebýva v tele a ako ho opúšťa, aby prijala ďalšie. Nemôžu to pochopiť. Kto si však osvojil duchovné poznanie, môže pochopiť, že duša sa líši od tela, že telá mení a že si užíva rôznymi spôsobmi. Taký človek chápe, ako sa podmienená duša trápi v hmotnom bytí. Preto sa chcú tí, ktorí sú pokročilí vo vedomí Kṛṣṇu, čo najviac podeliť s ostatnými o toto poznanie, pretože podmienený život je plný útrap. Podmienené duše by sa mali vyslobodiť z podmieneného života a stať sa vedomými si Kṛṣṇu, aby sa mohli premiestniť do duchovného sveta.

Verš

yatanto yoginaś cainaṁ
paśyanty ātmany avasthitam
yatanto ’py akṛtātmāno
nainaṁ paśyanty acetasaḥ

Synonyma

yatantaḥ — usilujúci sa; yoginaḥ — transcendentalisti; ca — tiež; enam — toto; paśyanti — vidieť; ātmani — vo svojom ja; avasthitam — umiestnený; yatantaḥ — napriek úsiliu; api — aj keď; akṛta-ātmānaḥ — ľudia bez sebarealizácie; na — nie; enam — toto; paśyanti — vidieť; acetasaḥ — ľudia chabého rozumu.

Překlad

Usilovní transcendentalisti, ktorí sú na úrovni sebarealizácie môžu toto všetko jasne vidieť. No ľudia chabého rozumu a tí, ktorí nedosiahli sebarealizácie, nemôžu pochopiť, ako sa veci majú, aj keď sa snažia.

Význam

Je mnoho transcendentalistov na ceste duchovnej sebarealizácie, no tí, ktorí nie sú sebarealizovaní, nemôžu vidieť zmeny prebiehajúce v tele živej bytosti. V tejto súvislosti je veľmi dôležité slovo yoginaḥ. V súčasnosti je mnoho takzvaných yogīnov a yogových spolkov, ale v otázkach sebarealizácie sú v skutočnosti všetci nevedomí. Zaujímajú sa len o gymnastiku a k spokojnosti im stačia dobre stavané a zdravé telá. Nie sú oboznámení s ničím iným. To sa nazýva yatanto`py akṛtātmānaḥ. Aj keď si myslia, že pestujú takzvanú yogu, nie sú sebarealizovaní. Nemôžu pochopiť, ako duša prechádza z jedného tela do druhého. Iba tí, ktorí pestujú skutočnú yogu a zrealizovali svoje ja, svoj vzťah k svetu a k Najvyššiemu Pánovi - inými slovami, bhakti-yogīni, zamestnaní v čistej oddanej službe vo vedomí Kṛṣṇu - môžu pochopiť, ako sa veci majú.

Verš

yad āditya-gataṁ tejo
jagad bhāsayate ’khilam
yac candramasi yac cāgnau
tat tejo viddhi māmakam

Synonyma

yat — ktorý; āditya-gatam — v slnečnom svetle; tejaḥ — jas; jagat — celý svet; bhāsayate — osvetľuje; akhilam — úplne; yat — ktorý; candramasi — v mesiaci; yat — ktorý; ca — i; agnau — ohňa; tat — tento; tejaḥ — jas; viddhi — vedz; māmakam — odo Mňa.

Překlad

Vedz, že odo Mňa pochádza jas Slnka, ktorý rozptyľuje temnotu celého hmotného sveta, a tiež jas ohňa a Mesiaca.

Význam

Hlupáci nemôžu pochopiť prirodzený chod vecí. Prvým krokom na ceste k poznaniu môže byť pochopenie toho, čo Śrī Kṛṣṇa hovorí v tomto verši. Každý vidí Slnko, Mesiac, oheň či elektrinu. Každý by sa teda mal snažiť pochopiť, že ich žiara má svoj počiatok v Najvyššej Božskej Osobnosti, Śrī Kṛṣṇovi. Takéto chápanie tvorí začiatok vedomia Kṛṣṇu a znamená veľmi veľa pre duchovný pokrok podmienenej duše v hmotnom svete. Živé bytosti sú v podstate čiastočkami Najvyššieho Pána, ktorý tu nepriamo naznačuje, ako sa môžu vrátiť späť domov, späť k Bohu.

Z tohoto verša môžeme vyrozumieť, že Slnko ožaruje celú slnečnú sústavu. Existuje mnoho rôznych vesmírov, slnečných sústav, mesiacov a planét, ale v každom vesmíre je len jedno Slnko. V Bhagavad-gīte (10.21) sa píše, že Mesiac je jednou z hviezd (nakṣatrāṇām ahaṁ śaśī). Slnečná žiara pochádza z duchovnej žiare Najvyššieho Pána. Pri východe Slnka začínajú ľudia so svojimi činnosťami. Zapália oheň, aby pripravili jedlo, rozhýbali stroje v továrňach a podobne. Toľko vecí robíme s pomocou ohňa. Preto máme Slnko, oheň a mesačné svetlo tak radi. Nijaká živá bytosť by sa bez nich nezaobišla. Len čo pochopíme, že svetlo a jas Slnka, Mesiaca a ohňa emanujú z Najvyššej Božskej Osobnosti, začneme si byť vedomí Kṛṣṇu. Mesačné svetlo dodáva živiny zemi. Je také blahodárne, že každý môže ľahko pochopiť, že žije z milosti Najvyššieho Pána, Śrī Kṛṣṇu. Bez Jeho milosti by neexistovalo Slnko, Mesiac ani oheň. Nik by nedokázal žiť bez Slnka, Mesiaca alebo ohňa. Toto je zopár myšlienok, ktoré môžu v podmienených dušiach prebudiť vedomie Kṛṣṇu.

Verš

gām āviśya ca bhūtāni
dhārayāmy aham ojasā
puṣṇāmi cauṣadhīḥ sarvāḥ
somo bhūtvā rasātmakaḥ

Synonyma

gām — planéty; āviśya — vstupujem; ca — tiež; bhūtāni — živé bytosti; dhārayāmi — udržujem; aham — Ja; ojasā — Mojou energiou; puṣṇāmi — vyživujem; ca — a; auṣadhīḥ — zelenina; sarvāḥ — všetky; somaḥ — Mesiac; bhūtvā — budúci; rasa-ātmakaḥ — dodáva šťavu.

Překlad

Vstupujem do všetkých planét a udržiavam ich Svojou energiou na ich obežných dráhach. Ako Mesiac vyživujem vlahou všetky rastliny.

Význam

Môžme vyrozumieť, že planéty sa vznášajú vo vesmíre len vďaka Kṛṣṇovej energii. Pán vstupuje do každého atómu, do každej živej bytosti. V Brahma-saṁhite sa píše, že úplná expanzia Najvyššej Božskej Osobnosti, Paramātmā, vstupuje do všetkých planét, do živých bytostí a dokonca aj do atómov. Vďaka Jeho prítomnosti sa všetko náležite prejavuje. Ak je duša prítomná v tele, človek sa môže udržať na hladine, zatiaľ čo mŕtve telo, ktoré duša opustila, sa potopí. Pochopiteľne, aj telo v rozklade môže plávať na vode, podobne ako tráva alebo iné veci, no v okamihu smrti sa potopí. Na tom istom princípe sa zakladá aj pohyb planét, ktoré sa vznášajú vo vesmíre vďaka vyššej energii Najvyššieho Pána. Jeho energia udržiava každú planétu v priestore, akoby to bolo iba obyčajné zrnko prachu. Dokým držíme prach v ruke, nemôže spadnúť, no ak ho vyhodíme do vzduchu, začne padať smerom k zemi. Všetky planéty, ktoré sa vznášajú vo vesmíre, sú udržiavané rukami vesmírnej podoby Najvyššieho Pána. Vďaka Jeho sile a energii zostávajú všetky pohyblivé i nehybné predmety na svojich miestach. Vo Vedach sa píše, že Slnko svieti a planéty sa vznášajú na svojich orbitoch vďaka Najvyššej Božskej Osobnosti. Bez Neho by sa všetky planéty roztrúsili ako zrnká prachu vo vzduchu a zanikli by. Vďaka Najvyššej Božskej Osobnosti dodáva Mesiac živiny rastlinstvu a jeho pôsobením dostáva zelenina špecifickú chuť. Bez mesačného svitu by zelenina nemohla ani vyrásť, ani byť chutná či šťavnatá. Ľudia pracujú, nažívajú v hojnosti a tešia sa z jedla len vďaka tomu, že im Najvyšší Pán dodáva všetky nevyhnutné veci. Bez Jeho milosti by ľudské pokolenie vyhynulo. Slovo rasātmakaḥ je veľmi dôležité. Všetko získava chuť milosťou Najvyššieho Pána pôsobením mesačného svitu.

Verš

ahaṁ vaiśvānaro bhūtvā
prāṇināṁ deham āśritaḥ
prāṇāpāna-samāyuktaḥ
pacāmy annaṁ catur-vidham

Synonyma

aham — Ja; vaiśvānaraḥ — Moja úplná časť v podobe tráviaceho ohňa; bhūtvā — stáva sa; prāṇinām — všetkých živých tvorov; deham — v telách; āśritaḥ — umiestnený; prāṇa — vychádzajúci vzduch; apāna — vchádzajúci vzduch; samāyuktaḥ — udržovať rovnováhu; pacāmi — trávim; annam — potrava; catuḥ-vidham — štyri druhy.

Překlad

Som tráviaci oheň v telách všetkých živých tvorov a spolu s vchádzajúcim a vychádzajúcim životným dychom spaľujem štyri druhy potravy.

Význam

Podľa Āyur-vedskej śāstry sa v žalúdku nachádza oheň, ktorý pomáha pri trávení tým, že spaľuje všetku potravu. Ak tento oheň nehorí, nemáme hlad, no len čo sa rozhorí, dostaví sa pocit hladu. Ak je tento oheň narušený, musíme sa liečiť. Tento oheň zastupuje Najvyššiu Božskú Osobnosť. Vedske mantry (Bṛhad-āraṇyaka Upaniṣad 5.9.1) potvrdzujú, že Najvyšší Pán alebo Brahman sídli v žalúdku v podobe ohňa, ktorý zažíva potravu (ayam agnir vaiśvānaro yo`yam antaḥ puruṣe yenedam annaṁ pacyate). Keďže nám pomáha pri trávení, nie sme v prijímaní potravy nezávislí. Bez pomoci Najvyššieho Pána by sme nemohli ani jesť. On teda produkuje a zažíva potravu, a my sa môžeme tešiť zo života len Jeho milosťou. To potvrdzuje aj Vedānta-sūtra (1.2.27). “Pán je vo zvuku, vo vzduchu, v tele a dokonca aj v žalúdku ako spaľujúca sila (śabdādibhyo`ntaḥ pratiṣṭhānāc ca).“ Potrava sa delí na štyri druhy podľa toho, či sa prehĺta, kúše, líže alebo saje a Śrī Kṛṣṇa je zažívacou silou, ktorá ju všetku spaľuje.

Verš

sarvasya cāhaṁ hṛdi sanniviṣṭo
mattaḥ smṛtir jñānam apohanaṁ ca
vedaiś ca sarvair aham eva vedyo
vedānta-kṛd veda-vid eva cāham

Synonyma

sarvasya — všetkých živých tvorov; ca — a; aham — Ja; hṛdi — v srdci; sanniviṣṭaḥ — umiestnený; mattaḥ — odo Mňa; smṛtiḥ — pamäť; jñānam — poznanie; apohanam — zábudlivosť; ca — a; vedaiḥVed; ca — tiež; sarvaiḥ — všetkých; aham — som; eva — iste; vedyaḥ — poznateľné; vedānta-kṛt — autor Vedānty; veda-vit — znalec Ved; eva — iste; ca — a; aham — Ja.

Překlad

Sídlim v srdciach všetkých živých tvorov a odo Mňa pochádza pamäť, poznanie a zábudlivosť. Zmyslom všetkých Ved je poznať Mňa, pretože Ja som zostavil Vedāntu a som znalcom Ved.

Význam

Najvyšší Pán sídli ako Paramātmā v srdciach všetkých živých tvorov a všetky činy v Ňom majú svoj počiatok. Aj keď živé bytosti zabúdajú všetko zo svojich predchádzajúcich životov, musia konať pod vedením Najvyššieho Pána, ktorý je svedkom ich činov. Preto začínajú konať podľa svojich minulých činností. Živé bytosti si teda zo svojich predchádzajúcich životov prinesú nielen potrebné vedomosti a pamäť, ale aj zabudnutie na svoj minulý život. Najvyšší Pán je nielen všeprenikajúci, ale zároveň sídli v srdciach všetkých živých tvorov a udeľuje im výsledky za ich minulé skutky. Nemal by byť uctievaný len ako neosobný Brahman, Paramātmā (lokalizovaný aspekt) alebo Najvyššia Božská Osobnosť, ale aj ako inkarnácia v podobe Ved. Vedy ukazujú človeku cestu, ako správne viesť svoj život a ako sa vrátiť domov, späť k Bohu. Vedy predkladajú ľuďom poznanie o Najvyššej Božskej Osobnosti, Kṛṣṇovi, ktorý vo Svojej inkarnácii Vyāsadevu zostavil Vedānta-sūtru. Vyāsadevov komentár k Vedānta-sutre, Śrīmad-Bhāgavatam, umožňuje skutočné pochopenie Vedānta-sūtry. Najvyšší Pán je taký mocný, že kvôli vyslobodeniu podmienených duší dodáva a stravuje potravu každého jednotlivca, je svedkom jeho činov, poskytuje múdrosť vo forme Ved a ako Najvyššia Božská Osobnosť, Śrī Kṛṣṇa, učí Bhagavad-gītu. Boh je všedobrý a všeláskavý a je hoden úcty všetkých podmienených duší.

Antaḥ-praviṣṭaḥ śāstā janānām: Len čo živá bytosť opustí telo, všetko zabudne. V novom živote však obnoví svoje činnosti na podnet Najvyššieho Pána. Hoci zabudne, Pán jej dá inteligenciu, aby mohla znovu pokračovať v činnostiach z predchádzajúceho života. Najvyšší Pán, sídliaci v srdciach všetkých živých tvorov, im nedáva iba možnosť k radovánkam, ale aj príležitosť k pochopeniu Ved. Ak chce človek skutočne porozumieť vedskemu učeniu, dostane od Kṛṣṇu potrebnú inteligenciu. Prečo nám Pán dáva túto vedsku múdrosť? Pretože je dôležité, aby každá živá bytosť poznala Kṛṣṇu. Vedy to potvrdzujú slovami: yo`sau sarvair vedair gīyate. V celom vedskom písomníctve, počnúc štyrmi Vedami, Vedānta-sūtrou, Upaniṣadami a Purāṇami, sa velebí nádhera Najvyššieho Pána, ktorého môže človek dosiahnuť konaním vedskych rituálov, diskutovaním o vedskej filozofii a oddanou službou. Zmyslom Ved je teda pochopiť Kṛṣṇu a Vedy nám dávajú pokyny, ako Ho môžeme pochopiť a zrealizovať. Konečný cieľ je Najvyššia Božská Osobnosť.

Vedānta-sūtra (1.1.4) to potvrdzuje slovami: tat tu samanvayāt. Dokonalosť môže človek realizovať v troch stupňoch. Porozumením vedskej literatúry môže pochopiť svoj vzťah k Najvyššej Božskej Osobnosti, vykonávaním rôznych činností sa k Nemu môže priblížiť a nakoniec môže dôjsť k najvyššiemu cieľu, ktorým nie je nič iné ako Najvyššia Božská Osobnosť. V tomto verši boli teda jasne definované: význam Ved, pochopenie Ved a konečný cieľ Ved.

Verš

dvāv imau puruṣau loke
kṣaraś cākṣara eva ca
kṣaraḥ sarvāṇi bhūtāni
kūṭa-stho ’kṣara ucyate

Synonyma

dvau — dva; imau — tieto; puruṣau — živé bytosti; loke — na svete; kṣaraḥ — omylné; ca — a; akṣaraḥ — neomylné; eva — zaiste; ca — a; kṣaraḥ — omylné; sarvāṇi — všetky; bhūtāni — živé bytosti; kūṭa-sthaḥ — v jednote; akṣaraḥ — neomylné; ucyate — hovorí sa.

Překlad

Sú dva druhy bytostí: omylné a neomylné. V hmotnom svete sú všetky bytosti omylné a v duchovnom svete sú všetky neomylné.

Význam

Už sme vysvetlili, že Śrī Kṛṣṇa vo Svojej inkarnácii Vyāsadevu zostavil Vedānta-sūtru. Tu je v krátkosti jej obsah. Kṛṣṇa hovorí, že nespočetné množstvo živých bytostí môže byť rozdelené do dvoch skupín — na omylné a neomylné. Živé bytosti sú večne oddelené fragmentárne čiastočky Najvyššej Božskej Osobnosti. Keď sú v styku s hmotnou prírodou, nazývajú sa jīva-bhūta, a sanskṛtské slová, použité v tejto śloke (kṣaraḥ sarvāṇi bhūtāni), znamenajú, že sa zvyknú mýliť. Avšak živé bytosti, ktoré sa zjednotili s Najvyšším Pánom sú neomylné. Slovo „zjednotili sa“ však neznamená, že stratili svoju individualitu, ale že medzi nimi a Pánom vládne súlad, pretože sa neprotivia zmyslu Pánovho stvorenia. Prirodzene, duchovný svet nebol nikdy stvorený. Najvyšší Pán sa napriek tomu považuje za jeho stvoriteľa, pretože vo Vedānta-sūtre sa hovorí, že je zdrojom všetkých emanácií.

Śrī Kṛṣṇa hovorí, že jestvujú dva druhy bytostí, a keďže to potvrdzujú aj Vedy, niet o tom pochýb. Živé bytosti, ktoré v tomto svete zápasia so svojou mysľou a piatimi zmyslami, majú hmotné telá, podliehajúce zmene. Tak dlho, dokým je živá bytosť podmienená, mení svoje telo podľa styku s hmotou. Hmota podlieha zmenám a tak sa zdá, že živá bytosť sa mení. V duchovnom svete však telá nie sú hmotnej povahy, a preto sa nemenia. V hmotnom svete prechádza telo živej bytosti šiestimi zmenami: narodí sa, rastie, určitú dobu trvá, rozmnoží sa, postupne chradne a nakoniec úplne zanikne. To sú premeny, ktorými prechádza hmotné telo. V duchovnom svete sa však telo nemení; nejestvuje tam rodenie, staroba ani smrť. Preto tam panuje súlad. Kṣaraḥ sarvāṇi bhūtāni: Všetky bytosti, ktoré prišli do styku s hmotou - prvou stvorenou bytosťou, Brahmom, počnúc a najmenším mravcom končiac - menia svoje telá, a preto sú omylné. V duchovnom svete sú však od týchto nedostatkov navždy oslobodené.

Verš

uttamaḥ puruṣas tv anyaḥ
paramātmety udāhṛtaḥ
yo loka-trayam āviśya
bibharty avyaya īśvaraḥ

Synonyma

uttamaḥ — najvyššia; puruṣaḥ — osobnosť; tu — ale; anyaḥ — iná; parama — najvyššia; ātmā — duša; iti — tak; udāhṛtaḥ — nazýva sa; yaḥ — kto; loka — vo vesmíre; trayam — tri rozdelenia; āviśya — vstup do; bibharti — udržuje; avyayaḥ — nezanikajúci; īśvaraḥ — Pán.

Překlad

Okrem týchto dvoch jestvuje ešte najväčšia žijúca osobnosť, Najvyššia Duša, nezničiteľný Pán, ktorý vstupuje do troch svetov a udržiava ich.

Význam

Táto myšlienka je veľmi pekne vysvetlená v Kaṭha Upaniṣade (2.2.13) a Śvetāśvatara Upaniṣade (6.13): nityo nityānāṁ cetanaś cetanānām. Okrem všetkých nespočetných živých tvorov, z ktorých niektoré sú podmienené a niektoré oslobodené, jestvuje ešte Najvyššia Osobnosť, Paramātmā. To znamená, že medzi všetkými podmienenými i oslobodenými bytosťami sa nachádza jedna zvrchovaná živá bytosť, Najvyššia Božská Osobnosť, ktorá ich všetky udržuje a dáva im možnosť užívať si podľa svojich minulých činov. Táto Najvyššia Božská Osobnosť sídli v srdci všetkých tvorov ako Paramātmā. Jedine inteligentný človek, ktorý dokáže pochopiť Najvyššieho Pána, môže dospieť k dokonalému mieru; nik iný.

Verš

yasmāt kṣaram atīto ’ham
akṣarād api cottamaḥ
ato ’smi loke vede ca
prathitaḥ puruṣottamaḥ

Synonyma

yasmāt — pretože; kṣaram — nad omylným; atītaḥ — transcendentálny; aham — Ja som; akṣarāt — nad neomylným; api — tiež; ca — a; uttamaḥ — najlepší; ataḥ — preto; asmi — som; loke — vo svete; vede — vo Vedach; ca — a; prathitaḥ — velebený; puruṣa-uttamaḥ — ako Najvyššia Osobnosť.

Překlad

Pretože som transcendentálny a stojím nad omylným aj neomylným, a pretože som najväčší, som velebený vo svete i vo Vedach ako Najvyššia Osobnosť.

Význam

Ani podmienená, ani oslobodená duša nemôže prekonať Najvyššiu Božskú Osobnosť, Śrī Kṛṣṇu. Kṛṣṇa je preto najmocnejšia zo všetkých osobností. Z tohoto verša jasne vyplýva, že ako živé bytosti, tak i Najvyššia Božská Osobnosť, sú individuálne osoby. Rozdiel medzi nimi je ten, že ani podmienená, ani oslobodená duša nemôže nikdy premôcť neuveriteľnú moc Najvyššej Božskej Osobnosti. Bolo by nesprávne považovať Najvyššieho Pána a živé bytosti za rovnocenných. V ich vzťahu neustále panuje nadradenosť a podriadenosť. Slovo uttama (najlepší, najvyšší) je veľmi dôležité. Nik nemôže prevýšiť Najvyššiu Božskú Osobnosť.

Slovo loke znamená „v pauruṣa āgama ( písma, zvané smṛti).“ Ako potvrdzuje slovník Nirukti: lokyate vedārtho`nena: „Zmysel Ved vysvetľujú smṛti.“

Paramātmā, lokalizovaný aspekt Najvyššieho Pána, je vo Vedach popísaný nasledovne: tāvad eṣa samprasādo`smāc charīrāt samutthāya paraṁ jyoti-rūpaṁ sampadya svena rūpeṇābhiniṣpadyate sa uttamaḥ puruṣaḥ (Chāndogya Upaniṣad 8.12.3). „Keď Nadduša opustí telo, vstúpi do neosobného brahmajyoti, kde si ponechá Svoju duchovnú identitu a podobu. Táto zvrchovaná bytosť je Najvyššia Osoba.“ To znamená, že Najvyššia Božská Osobnosť prejavuje a šíri Svoju duchovnú žiaru, ktorá je pôvodným svetlom. Najvyššia Osobnosť má aj lokalizovaný aspekt, známy ako Paramātmā. Vo Svojej inkarnácii Vyāsadevu, syna Satyavatī a Parāśaru, vysvetľuje vedske poznanie.

Verš

yo mām evam asammūḍho
jānāti puruṣottamam
sa sarva-vid bhajati māṁ
sarva-bhāvena bhārata

Synonyma

yaḥ — kto; mām — Mňa; evam — tak; asammūḍhaḥ — bez pochybností; jānāti — pozná; puruṣa-uttamam — Najvyššia Božská Osobnosť; saḥ — ten; sarva-vit — pozná všetko; bhajati — oddane slúži; mām — Mne; sarva-bhāvena — celou svojou bytosťou; bhārata — ó, potomok Bharatov.

Překlad

Ten, kto Ma pozná ako Najvyššiu Božskú Osobnosť bez toho, aby o tom pochyboval, vie všetko, a preto Mi celou svojou bytosťou oddane slúži, ó, potomok Bharatov.

Význam

O Najvyššej Absolútnej Pravde a o pravom postavení živých bytostí bolo napísaných veľa filozofických úvah. V tomto verši Kṛṣṇa vysvetľuje, že ten, kto Ho pozná ako Najvyššiu Božskú Osobnosť, vie všetko. Človek s nedokonalým poznaním môže o Absolútnej Pravde iba špekulovať, no ten, kto má dokonalé poznanie, sa priamo zapojí do vedomia Kṛṣṇu, oddanej služby Najvyššiemu Pánovi a nestráca zbytočne čas. To je v Bhagavad-gīte neustále zdôrazňované. Napriek tomu mnohí tvrdohlaví komentátori tvrdia, že Najvyššia Absolútna Pravda a živé bytosti sú totožné.

Vedske poznanie sa nazýva śruti, pretože je prijímané prostredníctvom sluchu. Vedske posolstvo by sme mali prijať od autorít, ako je Śrī Kṛṣṇa, ktorý všetko jasne vysvetľuje. Nestačí nesústredene načúvať — mali by sme mu jasne porozumieť prostredníctvom autorít. Akademické špekulovanie sa neodporúča. Človek musí pokorne načúvať posolstvu Bhagavad-gīty; musí pochopiť, že živé bytosti sú vždy v podmienenom postavení vo vzťahu k Najvyššej Božskej Osobnosti. Śrī Kṛṣṇa hovorí, že iba ten, kto to pochopí, pozná zmysel Ved; nikto iný.

Slovo bhajati je veľmi dôležité. Na mnohých miestach sa toto slovo používa v súvislosti s oddanou službou Najvyššiemu Pánovi. Ak je niekto zapojený vo vedomí Kṛṣṇu, v oddanej službe Pánovi, znamená to, že pochopil celú vedsku múdrosť. Podľa vaiṣṇavskej parampary (postupnosti duchovných učiteľov) nemusí človek túžiaci po poznaní Najvyššej Absolútnej Pravdy nasledovať inú metódu, ak s láskou a oddanosťou slúži Kṛṣṇovi. Človek vedomý si Kṛṣṇu už dosiahol cieľ, pretože sa zamestnal v láskyplnej službe Pánovi. Zavrhol všetky predbežné metódy určené na získanie poznania. Napriek tomu, ak niekto ani po tisícoch životoch nedôjde k záveru, že Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť a že sa Mu má odovzdať, celé jeho úsilie počas toľkých rokov a životov bolo iba zbytočnou stratou času.

Verš

iti guhya-tamaṁ śāstram
idam uktaṁ mayānagha
etad buddhvā buddhimān syāt
kṛta-kṛtyaś ca bhārata

Synonyma

iti — tak; guhya-tamam — najdôvernejší; śāstram — zjavené písma; idam — toto; uktam — vyjavil; mayā — Mnou; anagha — ó, bezúhonný; etat — toto; buddhvā — pochopenie; buddhi-mān — múdry; syāt — dosiahne; kṛta-kṛtyaḥ — dokonalosť vo svojom úsilí; ca — a; bhārata — ó, potomok Bharatov.

Překlad

Ó, bezúhonný, vyjavil Som ti najdôvernejšiu časť Ved. Kto jej porozumie, ó, potomok Bharatov, stane sa múdrym a dosiahne dokonalosti.“

Význam

Śrī Kṛṣṇa v tomto verši jasne vysvetľuje, že toto je jadro všetkých zjavených písiem. Človek by ho mal pochopiť tak, ak ho Najvyššia Božská Osobnosť predkladá. Zmúdrie a zdokonalí sa v transcendentálnom poznaní. Inými slovami, pochopením filozofie Najvyššej Božskej Osobnosti a zapojením sa do transcendentálnej služby Najvyššiemu Pánovi sa človek môže očistiť od vplyvu kvalít hmotnej prírody. Oddaná služba je proces duchovného poznania. Kde sa oddane slúži Pánovi, tam sa nemôže vyskytnúť hmotné znečistenie. Oddaná služba pre potešenie Pána je totožná s Pánom samotným, pretože je duchovná a patrí do vnútornej energie Najvyššieho Pána. Boh býva prirovnávaný k Slnku a nevedomosť k temnote. Tam, kde je Slnko, nemôže byť temnota. Preto nenájdeme nevedomosť tam, kde sa oddane slúži pod vedením pravého duchovného učiteľa.

Každý by mal prijať toto vedomie Kṛṣṇu a zapojiť sa do oddanej služby, aby sa očistil a zmúdrel. Aj keď si ľudia o sebe obyčajne myslia, že sú chytrí, nedá sa povedať, že by boli veľmi inteligentní, ak nepoznajú Kṛṣṇu a nezačnú Mu oddane slúžiť.

Slovo anagha (bezúhonný), ktorým Kṛṣṇa oslovil Arjunu, je významné. Je totiž veľmi ťažké poznať Kṛṣṇu, ak sa človek nezbavil hriešnych reakcií. Najprv sa musíme očistiť od všetkých znečistení, všetkých hriešnych činností. Potom Ho môžme pochopiť. Oddaná služba je však taká očisťujúca a mocná, že človek, ktorý ju vykonáva, sa automaticky dostane do postavenia, kedy prestane hrešiť.

Súčasne s vykonávaním oddanej služby v spoločnosti čistých oddaných a s plným vedomím Kṛṣṇu jestvujú určité veci, ktorých sa musíme zbaviť. Najdôležitejšie je prekonať slabosť v srdci. Prvý poklesok sa zrodil z túžby ovládať hmotnú prírodu, následkom čoho sa živá bytosť vzdala transcendentálnej služby Pánovi. Druhou slabosťou je čoraz väčšia pripútanosť k hmote a k hmotnému vlastníctvu, spôsobená vzrastajúcou túžbou ovládať hmotnú prírodu. Problémy hmotného bytia majú svoj pôvod v týchto slabostiach, zakorenených v srdci. Prvých päť veršov tejto pätnástej kapitoly pojednáva o prekonaní slabostí srdca a ostatné verše opisujú puruṣottama-yogu (yogu dosiahnutia Najvyššieho).

Takto končia Bhaktivedantove výklady k pätnástej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej Puruṣottama-yoga, „Yoga Najvyššej Osoby.“