Bg. 15.1

Po rozhovore o dôležitosti bhakti-yogy môže vyvstať otázka: „Aký zmysel majú Vedy? V tejto kapitole sa vysvetľuje, že cieľom štúdia Ved je pochopiť Kṛṣṇu. Preto každý, kto si je vedomý Kṛṣṇu a zapája sa do oddanej služby, pozná Vedy.

Labyrint hmotného sveta sa tu prirovnáva k banyanovníku. Pre toho, kto je zamestnaný plodonosnými činmi, banyanovník nekončí. Putuje donekonečna z vetvy na vetvu. Tento strom hmotného bytia nemá konca a každý, kto sa k nemu upol, sa nikdy nemôže vyslobodiť. Vedske hymny určené k povzneseniu sa človeka bývajú prirovnávané k listom tohoto banyanovníka. Jeho korene smerujú nahor, pretože začínajú na najvyššej planéte vesmíru, na ktorej sídli Brahmā. Kto pozná tento nezničiteľný strom ilúzie, môže sa vymaniť spod jeho jarma.

Je teda dôležité poznať proces oslobodenia. V predchádzajúcich kapitolách bolo povedané, že mnoho ciest vedie z hmotného labyrintu, a až do trinástej kapitoly sme mohli vidieť, že oddaná služba Najvyššiemu Pánovi je tou najlepšou cestou. Hlavnou zásadou oddanej služby je nebyť pripútaný k hmotným činnostiam a byť pripútaný k transcendentálnej službe Najvyššiemu Pánovi. Začiatok tejto kapitoly pojednáva o pretrhnutí pút k hmotnému svetu. Koreň tohoto hmotného bytia smeruje hore, a to znamená, že má svoj počiatok v úplnej hmotnej substancii na najvyššej planéte vesmíru. Odtiaľ expanduje celý vesmír s mnohými vetvami symbolizujúcimi hviezdne sústavy. Plody predstavujú výsledky činností živých tvorov, čiže náboženstvo, hospodársky rozvoj, zmyslový pôžitok a spásu.

V tomto svete obyčajne nenájdeme strom, ktorého korene rastú nahor a vetvy nadol. No takýto strom jestvuje. Môžeme ho vidieť na hladine vodnej nádrže. Stromy rastúce na brehu rieky sa odrážajú na vodnej hladine a my vidíme, že ich odraz má korene hore a vetvy dolu. Inými slovami, strom symbolizujúci hmotný svet je zrkadlovým odrazom skutočného stromu duchovného sveta. Tak ako odraz stromu spočíva na vodnej hladine, tak i odraz duchovného sveta spočíva v túžbe. Túžba je príčinou toho, že veci existujú v tomto odrazenom hmotnom svetle. Kto sa chce oslobodiť z hmotnej existencie, musí tento strom dôkladne spoznať analytickým štúdiom a preťať putá, ktoré ho k nemu viažu.

Tento strom je dokonalým odrazom skutočného stromu. V duchovnom svete je všetko. Impersonalisti považujú za koreň tohto stromu Brahman a podľa sāṇkhyovej filozofie z koreňa vychádzajú najprv prakṛti, puruṣa, potom tri guṇy, päť hrubohmotných prvkov (pañca-mahā-bhūta), desať zmyslov (daśendriya), myseľ atď. Týmto spôsobom je rozdelený celý hmotný svet na dvadsaťštyri prvkov. Ak je Brahman stredom celého vesmírneho prejavu, potom hmotný svet predstavuje 180 stupňov a zostávajúcich 180 stupňov tvorí svet duchovný. Hmotný svet je pervertovaným odrazom duchovného sveta. To znamená, že duchovný svet musí byť práve taký rozmanitý ako hmotný, až na to, že duchovná rozmanitosť je skutočná. Bhagavad-gītā vysvetľuje, že prakṛti je vonkajšou energiou Najvyššieho a puruṣa je Najvyšší Pán samotný. Tento prejav je hmotný, a preto je dočasný. Odraz je vždy nestály, pretože niekedy ho možno vidieť a inokedy nie. Pôvod tohoto odrazu je však večný. Hmotný odraz skutočného stromu musíme preťať. Ak sa o niekom tvrdí, že pozná Vedy, predpokladá sa, že vie, ako preťať putá tohoto hmotného sveta. Ten, kto to vie, je pravým znalcom Ved. Naopak ten, koho pútajú vedske rituály, je pripútaný ku krásnym zeleným listom tohoto stromu a nepozná skutočný zmysel Ved. Najvyšší Pán osobne prezrádza, že zmyslom Ved je preťať tento odraz stromu a dosiahnuť skutočný strom duchovného sveta.