ŚB 9.1.11-12

ततो मनु: श्राद्धदेव: संज्ञायामास भारत ।
श्रद्धायां जनयामास दश पुत्रान् स आत्मवान् ॥ ११ ॥
इक्ष्वाकुनृगशर्यातिदिष्टधृष्टकरूषकान् ।
नरिष्यन्तं पृषध्रं च नभगं च कविं विभु: ॥ १२ ॥
tato manuḥ śrāddhadevaḥ
saṁjñāyām āsa bhārata
śraddhāyāṁ janayām āsa
daśa putrān sa ātmavān
ikṣvāku-nṛga-śaryāti-
diṣṭa-dhṛṣṭa-karūṣakān
nariṣyantaṁ pṛṣadhraṁ ca
nabhagaṁ ca kaviṁ vibhuḥ

Synonyms

tataḥde Vivasvān; manuḥ śrāddhadevaḥo Manu chamado Śrāddhadeva; saṁjñāyāmno ventre de Saṁjñā (a esposa de Vivas­vān); āsanasceu; bhārataó melhor da dinastia Bhārata; śrād­dhāyāmno ventre de Śraddhā (a esposa de Śrāddhadeva); janayām āsagerados; daśadez; putrānfilhos; saḥesse Śrāddhadeva; ātmavāntendo conquistado seus sentidos; ikṣvāku-nṛga-śaryāti-diṣṭa-dhṛṣṭa-karūṣakānchamados Ikṣvāku, Nṛga, Śaryāti, Diṣṭa, Dhṛṣṭa e Karūṣaka; nariṣyantamNariṣyanta; pṛṣadhram cae Pṛṣadhra; nabhagam cae Nabhaga; kavimKavi; vibhuḥo grande.

Translation

Ó rei, melhor da dinastia Bhārata, de Vivasvān, pelo ventre de Saṁjñā, nasceu Śrāddhadeva Manu. Śrāddhadeva Manu, tendo dominado seus sentidos, gerou dez filhos no ventre de sua esposa, Śraddhā. Os nomes desses filhos eram Ikṣvāku, Nṛga, Śaryāti, Diṣṭa, Dhṛṣṭa, Karūṣaka, Nariṣyanta, Pṛṣadhra, Nabhaga e Kavi.