Skip to main content

TEXT 1

VERŠ 1

Tekst

Verš

arjuna uvāca
sannyāsaṁ karmaṇāṁ kṛṣṇa
punar yogaṁ ca śaṁsasi
yac chreya etayor ekaṁ
tan me brūhi su-niścitam
arjuna uvāca
sannyāsaṁ karmaṇāṁ kṛṣṇa
punar yogaṁ ca śaṁsasi
yac chreya etayor ekaṁ
tan me brūhi su-niścitam

Synonyms

Synonyma

arjunaḥ uvāca — Arjuna sagde; sannyāsam — forsagelse; karmaṇām — af alle handlinger; kṛṣṇa — O Kṛṣṇa; punaḥ — igen; yogam — hengiven tjeneste; ca — også; śaṁsasi — Du lovpriser; yat — hvilken; śreyaḥ — er mest gavnlig; etayoḥ — af disse to; ekam — en; tat — den; me — til mig; brūhi — vær god at fortælle; su-niścitam — bestemt.

arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; sannyāsam — odriekanie; karmaṇām — všetkých činov; kṛṣṇa — ó, Kṛṣṇa; punaḥ — zasa; yogam — oddaná služba; ca — tiež; śaṁsasi — Ty velebíš; yat — ktorá; śreyaḥ — je prospešnejšia; etayoḥ — z týchto dvoch; ekam — jeden; tat — to; me — mne; brūhi — prosím, povedz; su-niścitam — naisto.

Translation

Překlad

Arjuna sagde: O Kṛṣṇa, først beder Du mig forsage arbejde for derefter at råde mig til at arbejde i hengivenhed. Vil Du ikke nu én gang for alle fortælle mig, hvilken af de to der er bedst?

Arjuna riekol: „Ó, Kṛṣṇa, najprv ma žiadaš, aby som sa zriekol činov, a potom mi zasa odporúčaš činnosť v duchu oddanosti. Prosím Ťa, povedz mi naisto, čo z toho je lepšie?“

Purport

Význam

FORKLARING: Her i Bhagavad-gītās kapitel 5 fortæller Herren, at handling i hengiven tjeneste er bedre end tørre intellektuelle spekulationer. Hengiven tjeneste er lettere end sidstnævnte, for siden denne tjeneste er transcendental af natur, befrier den én for reaktioner. I kapitel 2 blev der givet en indledende kundskab om sjælen og dens indvikling i den materielle krop. Der blev det også forklaret, hvordan man gennem buddhi-yoga eller hengiven tjeneste slipper ud af det materielle fangenskab. I kapitel 3 blev det forklaret, at en person, der er situeret på kundskabens niveau, ingen pligter har længere, og i kapitel 4 fortalte Herren Arjuna, at alle former for offerhandlinger kulminerer i viden. I slutningen af kapitel 4 rådede Herren imidlertid Arjuna til at vågne op og kæmpe nu, hvor han var situeret i fuldkommen viden. Ved samtidig at lægge vægt på vigtigheden af både handling i hengivenhed og uvirksomhed i viden har Kṛṣṇa forvirret Arjuna og svækket hans beslutsomhed. Arjuna forstår, at forsagelse i viden indebærer ophør af alle former for handling, der bliver gjort for sansetilfredsstillelse. Men hvis man handler i hengiven tjeneste, hvordan er man da ophørt med al handling? Han tror med andre ord, at sannyāsa eller forsagelse i viden skal være helt fri for enhver form for aktivitet, for handling og forsagelse virker for ham uforenelige. Det lader til, at han ikke har forstået, at handling i fuld viden ingen reaktion medfører og derfor er det samme som uvirksomhed. Derfor spørger han, om han skal ophøre med al handling eller handle med fuld viden.

V tejto kapitole Bhagavad-gīty Śrī Kṛṣṇa hovorí, že oddaná činnosť je lepšia než suchá mentálna špekulácia. Oddaná služba je tiež jednoduchšia, pretože vďaka svojej transcendentálnej povahe zbavuje človeka následkov jeho činov. Druhá kapitola podáva predbežné poznanie o duši a o jej uväznení v hmotnom tele. Vysvetľuje tiež, ako sa dostať z hmotného zajatia pomocou buddhi-yogy alebo oddanej služby. V tretej kapitole bolo povedané, že človek, ktorý koná s duchovným vedomím, nemusí vykonávať žiadne povinnosti. A v štvrtej kapitole povedal Kṛṣṇa Arjunovi, že všetky obetné činy vrcholia v poznaní. Na konci štvrtej kapitoly mu však radí, aby precitol a bojoval s dokonalým poznaním. Kṛṣṇa zdôraznil dôležitosť oddanej činnosti, no zároveň i nečinnosti v poznaní, čím Arjunu zmiatol v jeho odhodlaní. Arjuna pochopil, že odriekanie založené na poznaní znamená zastavenie všetkých činností určených na uspokojenie zmyslov. Ak však oddane slúžime, ako môžeme byť nečinní? Inými slovami, Arjuna si myslel, že sannyāsa, odriekanie založené na poznaní, musí byť zbavené všetkých činností, pretože usudzoval, že činnosť a odriekanie nemožno zlúčiť. Zdá sa, že nepochopil, že čin konaný s úplným poznaním nenesie žiadne následky, a preto je to vlastne nečin. Pýta sa teda, či má zanechať všetky činnosti, alebo má konať s úplným poznaním.