VERZ 30
VERŠ 30
Besedilo
Verš
sannyasyādhyātma-cetasā
nirāśīr nirmamo bhūtvā
yudhyasva vigata-jvaraḥ
sannyasyādhyātma-cetasā
nirāśīr nirmamo bhūtvā
yudhyasva vigata-jvaraḥ
Synonyms
Synonyma
mayi – Meni; sarvāṇi – vse vrste; karmāṇi – dejanj; sannyasya – ko popolnoma predaš; adhyātma – s popolnim znanjem o Vrhovnem Jazu; cetasā – z zavestjo; nirāśīḥ – brez želje po dobičku; nirmamaḥ – ne da bi si kar koli lastil; bhūtvā – tak; yudhyasva – bojuj se; vigata-jvaraḥ – ne da bi bil letargičen.
mayi — Mne; sarvāṇi — všetky druhy; karmāṇi — činnosti; sannyasya — celkom odovzdať; adhyātma — s úplným poznaním vlastného „ja“; cetasā — s vedomím; nirāśīḥ — bez túžby po zisku; nirmamaḥ — bez vlastníckeho pocitu; bhūtvā — tak súc; yudhyasva — bojuj; vigata-jvaraḥ — bez ľahostajnosti.
Translation
Překlad
O Arjuna, ne prepusti se letargiji, temveč posveti vsa svoja dejanja Meni in se bojuj s popolnim znanjem o Meni, brez želje po dobičku in ne da bi si kar koli lastil.
Ó, Arjuna, preto zasväť všetky svoje činy Mne a s mysľou uprenou na Mňa, zbavený sebectva a ľahostajnosti a bez túžby po zisku bojuj.
Purport
Význam
Iz tega verza je jasno razviden namen Bhagavad-gīte. Gospod nas uči, da moramo postati popolnoma zavestni Kṛṣṇe in opravljati svoje dolžnosti z vojaško disciplino. To navodilo lahko stvari nekoliko oteži, vendar dolžnosti moramo izpolnjevati in se pri tem prepustiti Kṛṣṇi, saj je tak naš naravni položaj. Živo bitje ne more biti srečno, če ne sodeluje z Vsevišnjim Gospodom, saj je po svoji večni naravi podrejeno Gospodovim željam. Gospod Śrī Kṛṣṇa je zato Arjuni kakor vojaški poveljnik ukazal, naj se bojuje. Človek bi moral žrtvovati vse, da se izpolni Gospodova volja, hkrati pa mora opravljati svoje dolžnosti, ne da bi si kar koli lastil. Arjuni ni bilo treba razmišljati o Gospodovem ukazu; moral ga je samo izpolniti. Vsevišnji Gospod je duša vseh duš. Kdor se prepusti samo Vrhovni Duši in nima osebnih interesov, kar pomeni, da je popolnoma zavesten Kṛṣṇe, se imenuje adhyātma-cetas. Nirāśīḥ pomeni, da moramo delovati po gospodarjevem ukazu, ne smemo pa pričakovati sadov svojega dela. Blagajnik, ki za svojega delodajalca prešteje na milijone dolarjev, si ne lasti niti centa. Razumeti moramo, da nobena stvar ni naša, temveč da vse pripada Vsevišnjemu Gospodu. To je pravi pomen besede mayi, „Meni“. Kdor deluje s tako zavestjo Kṛṣṇe, si gotovo ničesar ne lasti. Ta zavest se imenuje nirmama, kar pomeni „nič ne pripada meni“. Premagati moramo sleherni odpor do izpolnjevanja takega strogega ukaza, ki se ne ozira na tako imenovane telesne sorodnike. Tako lahko postanemo vigata-jvara, rešeni letargije. Vsakdo mora glede na svoj položaj in sposobnosti opravljati določeno delo. Kot že rečeno, je vse te dolžnosti mogoče izpolniti z delovanjem z zavestjo Kṛṣṇe. Tako stopimo na pot, ki vodi do osvoboditve.
V tomto verši sa jasne zračí zmysel Bhagavad-gīty. Śrī Kṛṣṇa nás vyzýva, aby sme si Ho boli plne vedomí a aby sme vykonávali svoje povinnosti s vojenskou disciplínou. Môže sa to zdať trochu ťažké, ale povinnosti treba vykonávať s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, lebo to je prirodzeným postavením všetkých živých bytostí. Živá bytosť nemôže byť šťastná, ak nespolupracuje s Najvyšším Pánom, pretože jej večným prirodzeným postavením je byť podriadená Jeho vôli. Preto Kṛṣṇa prikázal Arjunovi, aby bojoval, akoby bol jeho vojenským veliteľom. Človek musí obetovať všetko dobrej vôli Najvyššieho Pána a zároveň plniť dané povinnosti bez toho, že by si robil nároky na vlastníctvo. Arjuna nemusel uvažovať nad Kṛṣṇovými pokynmi, mal ich len vykonávať. Najvyšší Pán je Duša všetkých duší, a preto sa ten, kto bez ohľadu na svoje záujmy celkom závisí od Najvyššej Duše, nazýva adhyātma-cetas, osoba vedomá si Kṛṣṇu. Nirāśīḥ znamená, že človek musí konať podľa Pánových pokynov a nemá očakávať pôžitok z plodov svojich činov. Pokladníkovi prejdú rukami milióny korún jeho zamestnávateľa, ale sám si nerobí nárok ani na halier. Podobne si musí človek uvedomiť, že všetko na svete patrí Najvyššiemu Pánovi a nikomu inému. To je pravý význam slova mayi — „Mne“. Keď človek koná s mysľou uprenou na Kṛṣṇu, prirodzene si nerobí nárok na žiadny majetok. Takéto vedomie sa volá nirmana — „nič mi nepatrí“. Keď človek cíti nevôľu k plneniu tohto prísneho nariadenia, ktoré neberie ohľad na takzvané hmotné rodinné zväzky, mal by sa jej zbaviť. Oslobodí sa tak od horúčkovitej mentality či ľahostajnosti (vigata-jvara). Každý má vykonávať istý druh práce podľa svojich vlastností a postavenia, a ako už bolo povedané, všetky tieto povinnosti treba vykonávať s mysľou uprenou na Kṛṣṇu. To nás vyslobodí.