Skip to main content

Bg. 8.28

Dévanágarí

वेदेषु यज्ञेषु तपःसु चैव
दानेषु यत् पुण्यफलं प्रदिष्टम् ।
अत्येति तत्सर्वमिदं विदित्वा
योगी परं स्थानमुपैति चाद्यम् ॥ ८.२८ ॥

Verš

vedeṣu yajñeṣu tapaḥsu caiva
dāneṣu yat puṇya-phalaṁ pradiṣṭam
atyeti tat sarvam idaṁ viditvā
yogī paraṁ sthānam upaiti cādyam

Synonyma

vedeṣu — štúdiom Ved; yajñeṣu — vykonávaním obetí; tapaḥsu — odriekaním; ca — tiež; eva — zaiste; dāneṣu — dobročinnosťou; yat — to, čo; puṇya-phalam — výsledky zbožných činov; pradiṣṭam — naznačené; atyeti — prekoná; tat sarvam — všetky; idam — toto; viditvā — vie; yogī — oddaný; param — najvyššie; sthānam — sídlo; upaiti — dosiahne; ca — tiež; ādyam — pôvodná.

Překlad

Človek, ktorý sa vydá cestou oddanej služby, prekoná výsledky získané štúdiom Ved, prinášaním obetí, odriekaním a dobročinnosťou alebo filozofickým či ziskuchtivým konaním. Prostým vykonávaním oddanej služby získa všetky tieto výhody a nakoniec dosiahne najvyššie sídlo.“

Význam

V tomto verši je zhrnutý obsah siedmej a ôsmej kapitoly, ktoré pojednávajú o vedomí Kṛṣṇu a o oddanej službe. Človek by mal študovať Vedy pod vedením duchovného učiteľa a pod jeho dohľadom vykonávať odriekanie a sebaovládanie. Brahmacārī by mal žiť v dome duchovného učiteľa ako jeho sluha, a ak vyžobre nejaké almužny, mal by mu ich odovzdať. Jedlo by mal prijať len na pokyn duchovného učiteľa a nejesť, kým ho učiteľ nepozve ku stolu. To sú niektoré z vedskych zásad, ktoré musí brahmacārī dodržiavať.

Vo veku od piatich do dvadsiatich rokov, keď študuje Vedy pod vedením duchovného učiteľa, si môže brahmacārī utvoriť pevný charakter. Štúdium Ved je určené na vytvorenie dobrej povahy, a nie na rekreáciu vypočítavých špekulantov. Po tomto štúdiu sa brahmacārī môže oženiť a ako hospodár, gṛhastha, musí tiež vykonávať obete a snažiť sa o ďalšie osvietenie. Musí preukazovať dobročinnosť podľa miesta, času a príjemcu a musí rozlišovať, kedy ide o dobročinnosť v kvalite dobra, vášne, či nevedomosti tak, ako je opísané v Bhagavad-gīte. Potom zanechá rodinný život, vstúpi do životného štádia vānaprastha a cvičí sa v odriekaní tým, že napríklad žije v lese, v odeve z kôry stromov, neholí sa a podobne. Dodržovaním predpisov určených pre jednotlivé štádia (brahmacārī, gṛhastha, vānaprastha a sannyāsa) sa človek povyšuje na dokonalú životnú úroveň. Niektorí sa povýšia na nebeské planéty a tí, ktorí urobia ďalší pokrok, sa môžu dostať do duchovného sveta a vstúpiť buď do neosobnej brahmajyoti, alebo na vaikuṇṭhské planéty či na Kṛṣṇaloku. Toto je cesta naznačená vo vedskej literatúre.

Krása vedomia Kṛṣṇu spočíva v tom, že jednoduchým odovzdaním sa láskyplnej službe človek prekoná všetky obrady rôznych životných štádií.

Slová idaṁ viditvā naznačujú, že by sme mali porozumieť pokynom Śrī Kṛṣṇu v tejto a siedmej kapitole Bhagavad-gīty. Obsah týchto kapitol by sme mali pochopiť v spoločnosti oddaných, a nie mentálnou špekuláciou či vedeckým bádaním. Podstata Gīty začína siedmou kapitolou a končí dvanástou. Prvých šesť a posledných šesť kapitol sú ako obaly, chrániace prostredných šesť kapitol, ktoré sú pod osobitnou Kṛṣṇovou ochranou. Život človeka, ktorý pochopí Bhagavad-gītu, hlavne prostredných šesť kapitol, v spoločnosti oddaných, sa zmení a prekoná všetky odriekania, obete, dobročinnosť, špekulácie a podobne, lebo výsledky všetkých týchto činov získa vykonávaním oddanej služby Kṛṣṇovi.

Človek, ktorý získal trochu dôvery k Bhagavad-gīte, by sa ju mal učiť od oddaného, lebo na začiatku štvrtej kapitoly bolo povedané, že obsahu Gīty môžu dokonale porozumieť iba oddaní. Načúvanie posolstvu Bhagavad-gīty od oddaných, a nie od mentálnych špekulantov, je znakom viery. Keď človek začne hľadať oddaných a konečne s nimi príde do styku, začína jeho skutočné štúdium a pochopenie Bhagavad-gīty. V spoločnosti oddaných sa človek zapojí do oddanej služby a zbaví sa tak pochybností o Kṛṣṇovi, porozumie Jeho činnostiam, podobám, zábavám, menu a ostatným rysom. Štúdium Bhagavad-gīty sa stane potešením pre toho, kto sa zbaví všetkých pochybností, a potom môže vyvinúť záľubu vo vedomí Kṛṣṇu. Veľmi pokročilí oddaní sú úplne zamilovaní do Kṛṣṇu, a to je počiatok stavu najvyššej životnej dokonalosti, keď sa oddaný pripravuje na odchod do Kṛṣṇovho sídla, na Goloku Vṛndāvan v duchovnom svete, kde sa môže večne radovať.

Takto končia Bhaktivedantove výklady k ôsmej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Dosiahnutie Najvyššieho“.