Bg. 1.46

सञ्जय उवाच
एवमुक्त्वार्जुनः संख्ये रथोपस्थ उपाविशत् ।
विसृज्य सशरं चापं शोकसंविग्न‍मानसः ॥ ४६ ॥
sañjaya uvāca
evam uktvārjunaḥ saṅkhye
rathopastha upāviśat
visṛjya sa-śaraṁ cāpaṁ
śoka-saṁvigna-mānasaḥ

Synonymá

sañjayaḥ uvācaSañjaya riekol; evamtakto; uktvāprehovoril; arjunaḥArjuna; saṅkhyena bojisku; rathabojovom voze; upastheposadil sa; upāviśatznovu si sadol; visṛjyaodhodil; sa-śaramspolu so šípmi; cāpamluk; śokažiaľom; saṁvignaskľúčený; mānasaḥv mysli.

Preklad

Sañjaya riekol: „Keď takto Arjuna prehovoril uprostred bojiska, odhodil luk a šípy a zachvátený žiaľom sa posadil do bojového voza.“

Význam

Keď Arjuna pozoroval postavenie nepriateľa, postavil sa na svojom bojovom voze; bol však taký skľúčený, že sa znovu posadil a odložil luk a šípy. Taká vľúdna a dobrosrdečná osoba odovzdaná Bohu je hodna získať poznanie o vlastnom „ja“.
Takto končia Bhaktivedantove výklady k prvej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Pozorovanie armád na Kuruovskom bojisku.“