TEXT 58
VERŠ 58
Texte
Verš
kūrmo ’ṅgānīva sarvaśaḥ
indriyāṇīndriyārthebhyas
tasya prajñā pratiṣṭhitā
kūrmo ’ṅgānīva sarvaśaḥ
indriyāṇīndriyārthebhyas
tasya prajñā pratiṣṭhitā
Synonyms
Synonyma
yadā: quand; saṁharate: rentre; ca: aussi; ayam: il; kūrmaḥ: une tortue; aṅgāni: les membres; iva: comme; sarvaśaḥ: tous ensemble; indriyāṇi: les sens; indriya-arthebhyaḥ: des objets des sens; tasya: sa; prajñā: conscience; pratiṣṭhitā: fixée.
yadā — keď; saṁharate — stiahne; ca — tiež; ayam — on; kūrmaḥ — korytnačka; aṅgāni — údy; iva — ako; sarvaśaḥ — celkom; indriyāṇi — zmysly; indriya-arthebhyaḥ — od zmyslových predmetov; tasya — jeho; prajñā — vedomie; pratiṣṭhitā — upevnené.
Translation
Překlad
Semblable à une tortue rétractant ses membres au fond de sa carapace, celui qui parvient à écarter ses sens de leurs objets est solidement établi dans une conscience parfaite.
Skutočne upevnený v dokonalom vedomí je ten, kto dokáže svoje zmysly odpútať od zmyslových predmetov, podobne, ako keď korytnačka stiahne svoje údy pod pancier.
Purport
Význam
On est un yogī, un dévot ou une âme réalisée, quand on est capable de maîtriser ses sens, contrairement à la plupart des hommes qui sont esclaves de leurs sens et n’agissent que sous leur dictée. Voilà la réponse à la question d’Arjuna concernant le yogī. Les sens veulent agir librement et sans contrainte. On les compare à des serpents venimeux que le yogī, ou le dévot, doit garder sous son contrôle avec autant d’habileté qu’un charmeur de serpents. Il ne doit jamais les laisser agir indépendamment de sa volonté.
Les Écritures révélées nous donnent plusieurs règles à suivre: certaines sont des interdictions, d’autres des commandements. À moins d’observer ces règles et d’imposer certaines restrictions à ses sens, on ne peut fermement s’établir dans la conscience de Kṛṣṇa. Le meilleur exemple, mentionné ici, est celui de la tortue. Elle peut, selon le besoin et le moment, rétracter ses membres ou les faire sortir de sa carapace. Ainsi, le dévot n’utilise ses sens qu’à des fins précises, au service du Seigneur, et les retient en toute autre occasion. Arjuna reçoit ici l’instruction d’utiliser ses sens au service du Seigneur, et non pas pour sa propre satisfaction. Engager constamment ses sens au service du Seigneur, c’est faire comme la tortue qui rétracte ses membres au fond de sa carapace.
Toto je odpoveď na otázku, ktorá sa týkala postavenia yogīna. Yogīn, oddaný alebo sebarealizovaná duša sa dá spoznať podľa toho, že je schopný ovládať svoje zmysly. Väčšina ľudí však svojím zmyslom slúži a riadi sa ich rozkazmi. Zmysly sa dajú prirovnať k jedovatým hadom; chcú si robiť, čo sa im zachce, bez akéhokoľvek obmedzovania. Yogīn alebo oddaný však musí byť veľmi silný, aby ako zaklínač hadov mohol ovládať svoje zmysly podobné hadom. Nikdy im nedovolí robiť niečo nezávisle.
V zjavených písmach je veľa predpisov, ktoré vravia o tom, ako sa človek musí a nesmie chovať. Ak sa nedokáže riadiť týmito príkazmi a zákazmi a neobmedzí svoje zmyslové pôžitky, nemôže svoje myšlienky plne sústrediť na Kṛṣṇu. Najlepším príkladom, ktorý ilustruje túto myšlienku, je korytnačka. Znázorňuje, ako by mal človek svoje zmysly vždy používať v službe Pánovi. Korytnačka môže hocikedy stiahnuť svoje údy a opäť ich podľa potreby vysunúť. Podobne ľudia vedomí si Kṛṣṇu používajú svoje zmysly, len aby oddane slúžili Kṛṣṇovi, inak nie. Arjuna bol poučený, aby používal zmysly v službe Pánovi, nie pre vlastný zmyslový pôžitok.