VERSO 1
VERŠ 1
Texto
Verš
sannyāsasya mahā-bāho
tattvam icchāmi veditum
tyāgasya ca hṛṣīkeśa
pṛthak keśi-niṣūdana
sannyāsasya mahā-bāho
tattvam icchāmi veditum
tyāgasya ca hṛṣīkeśa
pṛthak keśi-niṣūdana
Sinônimos
Synonyma
arjunaḥ uvāca — Arjuna disse; sannyāsasya — da renúncia; mahā-bāho — ó pessoa de braços poderosos; tattvam — a verdade; icchāmi — eu desejo; veditum — compreender; tyāgasya — da renúncia; ca — também; hṛṣīkeśa — ó senhor dos sentidos; pṛthak — diferentemente; keśi-niṣūdana — ó matador do demônio Keśī.
arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; sannyāsasya — odriekanie; mahā-bāho — ó, bojovník mocných paží; tattvam — pravda; icchāmi — želám si; veditum — porozumieť; tyāgasya — odriekanie; ca — tiež; hṛṣīkeśa — ó, vládca zmyslov; pṛthak — inak; keśi-niṣūdana — ó, hubiteľ démona Keśī.
Tradução
Překlad
Arjuna disse: Ó pessoa de braços poderosos, desejo compreender o propósito da renúncia [tyāga] e da ordem de vida renunciada [sannyāsa], ó matador do demônio Keśī, senhor dos sentidos.
Arjuna riekol: „Ó, bojovník mocných paží, chcel by som vedieť, čo je zmyslom odriekania (tyāga) a čo znamená životné štádium odriekania (sannyāsa), ó, hubiteľ démona Keśī, ó, Pane zmyslov.“
Comentário
Význam
Na verdade, o Bhagavad-gītā é formado de dezessete capítulos. O Décimo Oitavo Capítulo é um resumo suplementar dos tópicos anteriormente discutidos. Em todos os capítulos do Bhagavad-gītā, o Senhor Kṛṣṇa enfatiza que o serviço devocional à Suprema Personalidade de Deus é a meta última da vida. No Décimo Oitavo Capítulo, este mesmo ponto é resumido como o método mais confidencial de conhecimento. Nos seis primeiros capítulos, deu-se muita ênfase ao serviço devocional: yoginām api sarveṣām... “De todos os yogīs ou transcendentalistas, aquele que sempre Me vê dentro de si mesmo é o melhor”. Nos seis capítulos seguintes, foram discutidos o serviço devocional puro, sua natureza e atividades. E nestes seis últimos capítulos são descritos o conhecimento, a renúncia, as atividades da natureza material e da natureza transcendental, e o serviço devocional. Chegou-se à conclusão de que todos os atos devem ser executados em conexão com o Senhor Supremo, representado pelas palavras oṁ tat sat, que indicam Viṣṇu, a Pessoa Suprema. A terceira parte do Bhagavad-gītā mostrou que o serviço devocional, e apenas ele, é o propósito último da vida. Estabeleceu-se isto citando passagens de ācāryas anteriores e do Brahma-sūtra, ou Vedānta-sūtra. Alguns impersonalistas acham que possuem o monopólio do conhecimento contido no Vedānta-sūtra, mas na verdade o Vedānta-sūtra serve para que se compreenda o serviço devocional, pois foi o próprio Senhor quem compôs o Vedānta-sūtra, e é Ele quem o conhece na íntegra. Isto foi descrito no Décimo Quinto Capítulo. Em cada escritura, em cada Veda, o objetivo é o serviço devocional. Isto é explicado no Bhagavad-gītā.
Bhagavad-gītā vlastne končí sedemnástou kapitolou. Osemnásta kapitola je doplnkovým zhrnutím vyššie prebratých tém. Vo všetkých kapitolách Bhagavad-gīty Pán Kṛṣṇa zdôrazňuje, že najvyšším životným cieľom je oddaná služba Najvyššej Božskej Osobnosti. To isté je zhrnuté v osemnástej kapitole ako najdôvernejšia cesta poznania. V prvých šiestich kapitolách sa zdôrazňuje oddaná služba: yoginām api sarveṣām... „Zo všetkých yogīnov a transcendentalistov je najlepší ten, kto neustále myslí na Mňa.“ (Bg.6.47). Nasledujúcich šesť kapitol pojednáva o čistej oddanej službe, jej podstate a činnostiach. V posledných šiestich kapitolách sa popisuje poznanie, odriekanie, činnosti hmotnej a transcendentálnej povahy a oddaná služba. Z toho sa ďalej vyvodzuje, že všetky skutky majú byť konané v spojení s Najvyšším Pánom, čo bolo zhrnuté slovami oṁ tat sat, poukazujúcimi na Viṣṇua, Najvyššiu Osobu. V tretej časti Bhagavad-gīty bola oddaná služba definovaná ako najvyšší životný cieľ, s odkazmi na predchádzajúcich ācaryov a Brahma-sūtru, Vedānta-sūtru. Podaktorí stúpenci neosobnej filozofie sa nazdávajú, že vlastnia monopol na poznanie Vedānta-sūtry, no zmyslom Vedānta-sūtry je dospieť k pochopeniu oddanej služby, pretože Vedānta-sūtru zostavil samotný Pán a je jej znalcom. To je opísané v pätnástej kapitole. Vo všetkých písmach, všetkých Vedach je cieľom oddaná služba. To je vysvetlené v Bhagavad-gīte.
Assim como no Segundo Capítulo fez-se uma sinopse de todo o assunto, no Décimo Oitavo Capítulo também se dá o resumo de toda a instrução. Define-se que o propósito da vida é a conquista da posição transcendental que está acima dos três modos da natureza material. Arjuna quer que fiquem esclarecidos os dois diferentes assuntos do Bhagavad-gītā, ou seja, a renúncia (tyāga) e a ordem de vida renunciada (sannyāsa). Assim, ele está perguntando o sentido dessas duas palavras.
V druhej kapitole sa nachádza prehľad obsahu Bhagavad-gīty a v osemnástej kapitole súhrn všetkých pokynov. Zmyslom života sa rozumie odriekanie a dosiahnutie transcendentálneho stavu, ktorý je nad tromi kvalitami hmotnej prírody. Arjuna si prial, aby Kṛṣṇa vysvetlil tieto dva odlišné odborné výrazy, ktoré majú v Bhagavad-gīte veľký význam, totiž tyāga (odriekanie) a sannyāsa (životné štádium odriekania). Preto sa pýtal na význam týchto slov.
Neste verso, são significativas duas palavras utilizadas para se dirigir ao Senhor Supremo — Hṛṣīkeśa e Keśi-niṣūdana. Hṛṣīkeśa é Kṛṣṇa, o mestre de todos os sentidos, que sempre pode nos ajudar a alcançar serenidade mental. Arjuna Lhe pede que resuma tudo de tal modo que ele sempre se mantenha equilibrado. Entretanto, ele tem algumas dúvidas, e dúvidas são sempre comparadas a demônios. Por isso, Ele se dirige a Kṛṣṇa como Keśi-niṣūdana. Keśī foi um demônio terrível, morto pelo Senhor; Arjuna agora espera que Kṛṣṇa mate o demônio da dúvida.
Mená Hṛṣīkeśa a Keśi-niṣūdana, ktoré boli v tomto verši použité na oslovenie Najvyššieho Pána, sú rovnako významné. Hṛṣīkeśa je Kṛṣṇa, pán všetkých zmyslov, ktorý nám vždy môže pomôcť dosiahnuť vyrovnanosť mysle. Arjuna Ho prosil o také zhrnutie Bhagavad-gīty, pomocou ktorého si bude môcť zachovať duševnú rovnováhu. Napriek tomu ho trápia pochybnosti, a pochybnosti sa vždy prirovnávajú k démonom. Preto oslovil Kṛṣṇu Keśi-niṣūdana. Keśī bol hrozný démon, ktorého Pán zabil. Teraz Arjuna očakáva, že Kṛṣṇa zabije aj jeho démona pochybnosti.