Skip to main content

Uvod

Úvod

oṁ ajñāna-timirāndhasya
jñānāñjana-śalākayā
cakṣur unmīlitaṁ yena
tasmai śrī-gurave namaḥ
oṁ ajñāna-timirāndhasya
jñānāñjana-śalākayā
cakṣur unmīlitaṁ yena
tasmai śrī-gurave namaḥ
śrī-caitanya-mano-’bhīṣṭaṁ
sthāpitaṁ yena bhū-tale
svayaṁ rūpaḥ kadā mahyaṁ
dadāti sva-padāntikam
śrī-caitanya-mano-’bhīṣṭaṁ
sthāpitaṁ yena bhū-tale
svayaṁ rūpaḥ kadā mahyaṁ
dadāti sva-padāntikam

„Rodio sam se u najdubljoj tmini neznanja. Moj duhovni učitelj otvorio mi je oči buktinjom znanja. Odajem mu svoje ponizno poštovanje."

Narodil som sa v najtemnejšej nevedomosti a môj duchovný učiteľ mi otvoril oči pochodňou poznania. Vzdávam mu svoju hlbokú úctu.

„Kada će mi Śrīla Rūpa Gosvāmī Prabhupāda, koji je u ovom materijalnom svijetu postavio temelje misiji kako bi ispunio želju Gospodina Caitanye, pružiti utočište svojih lotosolikih stopala?"

Kedy mi Śrīla Rūpa Gosvāmī Prabhupāda, ktorý v tomto hmotnom svete založil misiu, aby tak splnil želanie Śrī Caitanyu Mahāprabhua, poskytne ochranu pri svojich lotosových nohách?

vande ’haṁ śrī-guroḥ śrī-yuta-pada-
kamalaṁ śrī-gurūn vaiṣṇavāṁś ca
śrī-rūpaṁ sāgrajātaṁ saha-gaṇa-
raghunāthānvitaṁ taṁ sa-jīvam
sādvaitaṁ sāvadhūtaṁ parijana-
sahitaṁ kṛṣṇa-caitanya-devaṁ
śrī-rādhā-kṛṣṇa-pādān saha-gaṇa-
lalitā-śrī-viśākhānvitāṁś ca
vande ’haṁ śrī-guroḥ śrī-yuta-pada-
kamalaṁ śrī-gurūn vaiṣṇavāṁś ca
śrī-rūpaṁ sāgrajātaṁ saha-gaṇa-
raghunāthānvitaṁ taṁ sa-jīvam
sādvaitaṁ sāvadhūtaṁ parijana-
sahitaṁ kṛṣṇa-caitanya-devaṁ
śrī-rādhā-kṛṣṇa-pādān saha-gaṇa-
lalitā-śrī-viśākhānvitāṁś ca

„Odajem svoje ponizno poštovanje lotosolikim stopalima moga duhovnog učitelja i stopalima svih vaiṣṇava. Odajem svoje ponizno poštovanje lotosolikim stopalima Śrīla Rūpe Gosvāmīja i njegova starijeg brata, Sanātane Gosvāmīja, te Raghunāthe Dāse, Raghunāthe Bhāṭṭe, Gopāle Bhaṭṭe i Śrīla Jīve Gosvāmīja. Odajem svoje ponizno poštovanje Gospodinu Kṛṣṇi Caitanyi, Gospodinu Nityānandi, Advaiti Ācāryi, Gadādhari, Śrīvāsi i drugim pratiocima. Odajem svoje ponizno poštovanje Śrīmatī Rādhārāṇī i Śrī Kṛṣṇi i Njihovim pratiljama Śrī Laliti i Viśākhi."

Klaniam sa v hlbokej úcte lotosovým nohám svojho duchovného učiteľa a všetkým vaiṣṇavom. Vzdávam svoju úctu lotosovým nohám Śrīlu Rūpu Gosvāmīho i jeho staršiemu bratovi Sanātanovi Gosvāmīmu, ďalej Raghunāthovi Dāsovi a Raghunātha Bhaṭṭovi, Gopālovi Bhaṭṭovi a Śrīlovi Jīvovi Gosvāmīmu. S hlbokou úctou sa klaniam Pánovi Kṛṣṇovi Caitanyovi a Pánovi Nityānandovi, ako aj Advaitovi Ācāryovi, Gadādharovi, Śrīvāsovi a ostatným Pánovým spoločníkom. S úctou sa klaniam Śrīmatī Rādhārānī a Śrī Kṛṣṇovi a ich družkám Śrī Lalite a Viśākhe.

he kṛṣṇa karuṇā-sindho
dīna-bandho jagat-pate
gopeśa gopikā-kānta
rādhā-kānta namo ’stu te
he kṛṣṇa karuṇā-sindho
dīna-bandho jagat-pate
gopeśa gopikā-kānta
rādhā-kānta namo ’stu te

„Dragi moj Kṛṣṇa, prijatelj si nesretnih i izvor stvorenog svijeta. Gospodar si gopīja i ljubavnik Rādhārāṇī. Odajem Ti ponizno poštovanje."

Ó, Kṛṣṇa, si priateľom trpiacich a pôvodom stvorenia. Si pánom gopiī a milencom Rādhārānī. Vzdávam Ti svoju hlbokú úctu.

tapta-kāñcana-gaurāṅgi
rādhe vṛndāvaneśvari
vṛṣabhānu-sute devi
praṇamāmi hari-priye
tapta-kāñcana-gaurāṅgi
rādhe vṛndāvaneśvari
vṛṣabhānu-sute devi
praṇamāmi hari-priye

„Odajem svoje ponizno poštovanje Rādhārāṇī, kraljici Vṛndāvane, čija put nalikuje topljenom zlatu. Ti si kći kralja Vṛṣabhānua i veoma si draga Gospodinu Kṛṣṇi."

Vzdávam svoju hlbokú úctu Śrīmatī Rādhārānī, vṛndāvanskej kráľovnej, ktorej pleť je ako tekuté zlato. Si dcérou kráľa Vṛṣabhānua a si veľmi drahá Pánovi Kṛṣṇovi.

vāñchā-kalpa-tarubhyaś ca
kṛpā-sindhubhya eva ca
patitānāṁ pāvanebhyo
vaiṣṇavebhyo namo namaḥ
vāñchā-kalpa-tarubhyaś ca
kṛpā-sindhubhya eva ca
patitānāṁ pāvanebhyo
vaiṣṇavebhyo namo namaḥ

„Odajem svoje ponizno poštovanje svim vaiṣṇavama, Gospodinovim bhaktama. Oni mogu ispuniti želje svih živih bića, poput drveća želja, i puni su samilosti prema palim dušama."

Vzdávam svoju hlbokú úctu všetkým Bohu oddaným vaiṣṇavom, ktorý podobne ako strom prianí dokážu splniť priania všetkých a sú plní súcitu k padlým dušiam.

śrī-kṛṣṇa-caitanya prabhu-nityānanda
śrī-advaita gadādhara śrīvāsādi-gaura-bhakta-vṛnda
śrī-kṛṣṇa-caitanya prabhu-nityānanda
śrī-advaita gadādhara śrīvāsādi-gaura-bhakta-vṛnda

„Odajem ponizno poštovanje Śrī Kṛṣṇi Caitanyi, Prabhuu Nityānandi, Śrī Advaiti, Gadādhari, Śrīvāsi i svima koji slijede put predanosti."

Hlboko sa klaniam Śrī Kṛṣṇovi Caitanyovi, Prabhu Nityānandovi, Śrī Advaitovi, Gadādharovi, Śrīvāsovi a všetkým ostatným, ktorí nasledujú cestu oddanosti.

hare kṛṣṇa hare kṛṣṇa kṛṣṇa kṛṣṇa hare hare
hare rāma hare rāma rāma rāma hare hare
hare kṛṣṇa hare kṛṣṇa kṛṣṇa kṛṣṇa hare hare
hare rāma hare rāma rāma rāma hare hare

Bhagavad-gītā poznata je i kao Gītopaniṣada. Ona je jedna od najvažnijih Upaniṣada u vedskoj književnosti i predstavlja bit vedskoga znanja. Naravno, na engleskom postoji mnogo tumačenja Bhagavad-gīte i netko se može zapitati kakva je potreba za još jednim. To možemo objasniti na sljedeći način. Nedavno me je jedna gospođa iz Amerike zamolila da joj preporučim neki engleski prijevod Bhagavad-gīte. U Americi ima mnogo izdanja Bhagavad-gīte, ali koliko sam vidio ni jedno od njih, ne samo u Americi već ni u Indiji, nije, strogo gledano, mjerodavno, jer je gotovo u svakom od njih tumač iznio vlastito mišljenje, ne dodirujući duh Bhagavad-gīte kakva jest.

Bhagavad-gītā je známa tiež pod názvom Gītopaniṣad. Je jadrom vedskeho poznania a je jednou z najdôležitejších Upaniṣad. V súčasnosti existuje veľa komentárov k Bhagavad-gīte, a preto môže celkom prirodzene vzniknúť otázka, či je ďalší komentár opravdu nutný. Pokúsim sa celú vec objasniť. Nedávno ma jedna američanka poprosila, aby som jej odporučil nejaký anglický preklad Bhagavad-gīty. Prirodzene, že existuje mnoho vydaní Bhagavad-gīty, no z tých, ktoré som videl, a to nielen tu v Amerike, ale aj v Indii, sa ani jedno nedá považovať za celkom vierohodné, pretože takmer do všetkých týchto komentárov vložili autori svoje vlastné názory, zabúdajúc na skutočný duchovný zmysel Bhagavad-gīty.

Duh Bhagavad-gīte objašnjen je u samoj Bhagavad-gīti. Ako želimo uzeti lijek, moramo slijediti upute priložene uz lijek. Ne možemo uzeti lijek po vlastitu nahođenju ili po uputi prijatelja. Moramo ga uzeti po uputi priloženoj uz lijek ili prema uputi liječnika. Slično tome, Bhagavad-gītu trebamo shvatiti ili prihvatiti u skladu s uputama samoga govornika. Bhagavad-gītu je izgovorio Gospodin Śrī Kṛṣṇa. Na svakoj se njezinoj stranici spominje da je On Svevišnja Božanska Osoba, Bhagavān. Naravno, riječ bhagavān ponekad se odnosi na moćnu osobu ili moćnoga poluboga. Ovdje riječ bhagavān nedvojbeno upućuje da je Gospodin Śrī Kṛṣṇa velika osoba, ali istodobno trebamo znati da je Śrī Kṛṣṇa Svevišnja Božanska Osoba. To su potvrdili svi veliki ācārye (duhovni učitelji) poput Śaṅkarācārye, Rāmānujācārye, Madhvācārye, Nimbārke Svāmīja, Śrī Caitanye Mahāprabhua i mnogih drugih autoriteta vedskoga znanja u Indiji. U Bhagavad-gīti sam Gospodin također izjavljuje da je Svevišnja Božanska Osoba i kao takav je prihvaćen u Brahma-saṁhiti i svim Purāṇama, a napose u Śrīmad-Bhāgavatamu, poznatom kao Bhāgavata Purāṇa (kṛṣṇas tu bhagavān svayam). Zbog toga Bhagavad-gītu trebamo prihvatiti u skladu s uputama same Božanske Osobe. U četvrtom poglavlju Gīte (4.1–3) Gospodin kaže:

Duch Bhagavad-gīty je predložený v Bhagavad-gīte samotnej. Tu je názorný príklad: Ak chceme užívať určitý liek, musíme sa riadiť predpísaným receptom. Nemôžeme užívať liek podľa vlastného uváženia alebo podľa rád priateľov. Liek sa musí užívať podľa predpísaného receptu alebo podľa pokynov lekára. Podobne Bhagavad-gītu musíme prijať podľa pokynov, ktoré stanovil jej rečník. Rečníkom Bhagavad-gīty je Pán Śrī Kṛṣṇa. Na každej strane Bhagavad-gīty je Kṛṣṇa prijímaný ako Najvyššia Božská Osobnosť, Bhagavān. Slovom bhagavān sa niekedy označuje neobyčajne mocná osoba alebo poloboh, ale v tomto prípade bhagavān nepochybne znamená, že Pán Śrī Kṛṣṇa nie je iba významná osobnosť, ale zároveň Najvyšší Pán osobne, s čím súhlasia všetci veľkí ācāryovia (duchovní učitelia), ako napríklad Śaṅkarācārya, Rāmānujācārya, Madhvācārya, Nimbārka Svāmī, Śrī Caitanya Mahāprabhu a mnoho iných autorít vedskeho poznania v Indii. V Bhagavad-gīte Kṛṣṇa o Sebe hovorí, že je Najvyššia Božská Osobnosť, a ako takého Ho prijíma Brahma-saṁhitā i všetky Purāṇy, najmä Śrīmad-Bhāgavatam, ktorý je známy ako Bhāgavata-Purāṇa (kṛṣṇas tu bhagavān svayam). Preto by sme mali Bhagavad-gītu prijať tak, ako nám to odporúča Najvyššia Božská Osobnosť.

V štvrtej kapitole Bhagavad-gīty (4.1-3) Pán hovorí:

imaṁ vivasvate yogaṁ
proktavān aham avyayam
vivasvān manave prāha
manur ikṣvākave ’bravīt
imaṁ vivasvate yogaṁ
proktavān aham avyayam
vivasvān manave prāha
manur ikṣvākave ’bravīt
evaṁ paramparā-prāptam
imaṁ rājarṣayo viduḥ
sa kāleneha mahatā
yogo naṣṭaḥ paran-tapa
evaṁ paramparā-prāptam
imaṁ rājarṣayo viduḥ
sa kāleneha mahatā
yogo naṣṭaḥ paran-tapa
sa evāyaṁ mayā te ’dya
yogaḥ proktaḥ purātanaḥ
bhakto ’si me sakhā ceti
rahasyaṁ hy etad uttamam
sa evāyaṁ mayā te ’dya
yogaḥ proktaḥ purātanaḥ
bhakto ’si me sakhā ceti
rahasyaṁ hy etad uttamam

U ovim stihovima Gospodin obavješćuje Arjunu da je ovaj sustav yoge, Bhagavad-gītu, najprije objasnio bogu Sunca. Bog Sunca ga je objasnio Manuu, a Manu Ikṣvākuu. Tako je ovo znanje o yogi bilo prenošeno učeničkim naslijeđem od jednoga govornika do drugoga, ali je tijekom vremena bilo izgubljeno. Zato ga je Gospodin morao ponovno objasniti, ovoga puta Arjuni na bojnom polju Kurukṣetri.

Śrī Kṛṣṇa vysvetľuje Arjunovi, že tento systém yogy, Bhagavad-gītu, pôvodne predniesol bohu Slnka, boh Slnka ho vyjavil Manuovi a Manu ho predniesol Ikṣvākuovi. Tak sa prostredníctvom učeníckej postupnosti tento yogový systém predával z učiteľa na žiaka. Postupom času sa však tento systém stratil, a tak ho Pán Kṛṣṇa predniesol znovu, tentokrát Arjunovi na Kuruovskom bojisku.

Gospodin izjavljuje Arjuni da mu otkriva ovu najvišu tajnu jer je Njegov bhakta i prijatelj. To znači da je Bhagavad-gītā posebno namijenjena Gospodinovim bhaktama. Postoje tri vrste transcendentalista: jñānīji (impersonalisti), yogīji (meditanti) i bhakte. Śrī Kṛṣṇa ovdje jasno kaže Arjuni da ga čini prvim primateljem novog učeničkog naslijeđa jer je staro bilo prekinuto. Gospodin je želio uspostaviti drugo učeničko naslijeđe u istom slijedu misli koje je bog Sunca prenio drugima. Želio je da Arjuna ponovno raširi Njegovo naučavanje i postane autoritet za razumijevanje Bhagavad-gīte. Možemo zaključiti da je Arjuna bio upućen u Bhagavad-gītu zato što je bio bhakta Gospodina Kṛṣṇe, Njegov učenik i bliski prijatelj. Stoga Bhagavad-gītu najbolje može shvatiti osoba koja ima odlike slične Arjuninim. To znači da mora biti bhakta u neposrednom odnosu s Gospodinom. Čim netko postane Gospodinov bhakta, uspostavlja izravan odnos s Gospodinom. To je vrlo opširna tema, ali ukratko možemo reći da bhakta može služiti Svevišnju Božansku Osobu u jednom od pet različitih odnosa:

Kṛṣṇa vysvetlil Arjunovi, že mu vyjaví toto najvyššie tajomstvo, lebo je Jeho priateľ a oddaný. To znamená, že Bhagavad-gītā je určená predovšetkým Pánovým oddaným. Existujú tri skupiny transcendentalistov — jñānīovia (impersonalisti), yogīni (tí, ktorí meditujú) a bhaktovia (oddaní). Pán Arjunovi jasne hovorí, že ho menuje prvým príjemcom v novej parampare (učeníckej postupnosti), pretože pôvodná postupnosť bola prerušená. Preto si Kṛṣṇa želal založiť novú paramparu, ktorá by sa riadila rovnakými zásadami, ako postupnosť pochádzajúca od boha Slnka. Ďalej si želal, aby Arjuna začal túto vedu znovu šíriť a stal sa autoritou v chápaní Bhagavad-gīty. Ako môžeme jasne vidieť, Kṛṣṇa predniesol Arjunovi Bhagavad-gītu najmä preto, že bol Jeho oddaným, priamym študentom a dôverným priateľom.

Bhagavad-gītu preto najlepšie pochopí ten, kto má podobné vlastnosti ako Arjuna, čiže oddaný s priamym vzťahom ku Kṛṣṇovi. Akonáhle sa niekto stane Pánovým oddaným, získa priamy vzťah s Pánom. Toto je, prirodzene, veľmi zložitá veda, ale v krátkosti môžeme povedať, že vzťah oddaného k Najvyššej Božskej Osobnosti možno zaradiť do jedného z nasledujúcich piatich druhov vzťahu:

1. u pasivnom odnosu s Gospodinom;

1. Oddaný môže mať pasívny vzťah k Bohu.

2. u aktivnom odnosu s Gospodinom;

2. Oddaný môže mať aktívny vzťah k Bohu.

3. u prijateljskom odnosu s Gospodinom;

3. Oddaný môže mať priateľský vzťah k Bohu.

4. u roditeljskom odnosu s Gospodinom;

4. Oddaný môže mať rodičovský vzťah k Bohu.

5. u ljubavnom odnosu s Gospodinom.

5. Oddaný môže mať milostný vzťah k Bohu.

Arjuna je imao prijateljski odnos s Gospodinom. Naravno, postoji jaz razlike između ovoga prijateljstva i onoga u materijalnom svijetu. Kṛṣṇu i Arjunu vezuje transcendentalno prijateljstvo, koje ne može svatko imati. Naravno, svatko ima određen odnos s Gospodinom i taj se odnos oživljava savršenim predanim služenjem, ali u sadašnjem stanju našega života zaboravili smo ne samo Svevišnjeg Gospodina, već i naš vječni odnos s Njim. Svako od nebrojeno mnogo živih bića ima vječno određen odnos s Gospodinom, koji se naziva svarūpa. Procesom predanog služenja može oživjeti tu svarūpu i taj se stadij naziva svarūpa-siddhi – savršenstvo prirodnog položaja. Arjuna je bio bhakta i bio je povezan sa Svevišnjim Gospodinom prijateljstvom.

Arjuna mal priateľský vzťah s Pánom. Medzi týmto priateľstvom a priateľstvom v hmotnom svete je samozrejme, veľký rozdiel. Toto priateľstvo je transcendentálne a ťažko dostupné. Každý máme určitý vzťah s Najvyšším Pánom a tento vzťah môžme prebudiť zdokonaľovaním oddanej služby. V našom súčasnom podmienenom stave sme zabudli nielen na Najvyššieho Pána, ale aj na náš večný vzťah s Pánom. Každá z miliónov živých bytostí má svoj špecifický vzťah k Bohu, ktorý je večný a ktorý sa odborne nazýva svarūpa. Človek môže oddanou službou prebudiť tento večný vzťah a dosiahnuť úroveň zvanú svarūpa-siddhi, prirodzené postavenie živej bytosti. Arjuna bol Pánovým oddaným a spájalo ho s Ním priateľstvo.

Trebamo obratiti pozornost na to kako je Arjuna prihvatio Bhagavad-gītu. Njegov način prihvaćanja opisan je u desetom poglavlju (10.12–14):

Za povšimnutie stojí, ako Arjuna prijal Bhagavad-gītu. Tento duch prijatia je opísaný v desiatej kapitole:

arjuna uvāca
paraṁ brahma paraṁ dhāma
pavitraṁ paramaṁ bhavān
puruṣaṁ śāśvataṁ divyam
ādi-devam ajaṁ vibhum
arjuna uvāca
paraṁ brahma paraṁ dhāma
pavitraṁ paramaṁ bhavān
puruṣaṁ śāśvataṁ divyam
ādi-devam ajaṁ vibhum
āhus tvām ṛṣayaḥ sarve
devarṣir nāradas tathā
asito devalo vyāsaḥ
svayaṁ caiva bravīṣi me
āhus tvām ṛṣayaḥ sarve
devarṣir nāradas tathā
asito devalo vyāsaḥ
svayaṁ caiva bravīṣi me
sarvam etad ṛtaṁ manye
yan māṁ vadasi keśava
na hi te bhagavan vyaktiṁ
vidur devā na dānavāḥ
sarvam etad ṛtaṁ manye
yan māṁ vadasi keśava
na hi te bhagavan vyaktiṁ
vidur devā na dānavāḥ

„Arjuna reče: Ti si Svevišnja Božanska Osoba, vrhovno prebivalište, najčistije biće i Apsolutna Istina. Ti si prvobitna osoba, vječna, transcendentalna, nerođena i najveća. Svi veliki mudraci poput Nārade, Asite, Devale i Vyāse potvrđuju tu istinu o Tebi, a sada mi je Ti sam objašnjavaš. O Kṛṣṇa, potpuno prihvaćam kao istinu sve što si mi rekao. Ni polubogovi ni demoni, o Gospodine, ne mogu shvatiti Tvoju osobnost."

Arjuna riekol: „Si Najvyššia Božská Osobnosť, si konečný cieľ a Absolútna Pravda. Si nezrodený, najvyšší a najčistejší. Si večná, transcendentálna a pôvodná osoba. Všetci veľkí svätci ako Nārada, Asita, Devala a Vyāsa to o Tebe hlásajú a teraz mi to hovoríš Ty sám. Ó, Kṛṣṇa, všetko, čo hovoríš, prijímam ako pravdu. Dokonca ani polobohovia či démoni nedokážu pochopiť Tvoju osobnosť.“

Nakon što je čuo Bhagavad-gītu od Svevišnje Božanske Osobe, Arjuna je prihvatio Kṛṣṇu kao paraṁ brahmu, Vrhovni Brahman. Svako je živo biće Brahman, ali vrhovno živo biće, Svevišnja Božanska Osoba, Vrhovni je Brahman. Paraṁ dhāma znači da je vrhovno prebivalište ili počivalište svega; pavitram znači da je čist, neokaljan materijalnom prljavštinom; puruṣam znači da je vrhovni uživatelj; śāśvatam da je prvobitan; divyam da je transcendentalan; ādi-devam da je Svevišnja Božanska Osoba; ajam da je nerođen, a vibhum da je najveći.

Po vypočutí si Bhagavad-gīty od Najvyššej Božskej Osobnosti oslovil Arjuna Kṛṣṇu ako paraṁ brahma, Najvyšší Brahman. Každá živá bytosť je brahma (duša), avšak iba Najvyššia Bytosť alebo Najvyššia Božská Osobnosť je Najvyšší Brahman. Paraṁ dhāma znamená, že je najvyšším útočiskom a miestom spočinutia všetkého, pavitram, že je čistý, nepoškvrnený hmotou, puruṣam, že je najvyšší užívateľ, śāśvatam, že je pôvodný, divyam, transcendentálny, ādi-devam, že je Najvyššia Božská Osobnosť, ajam, že je nezrodený, a vibhum, najvyšší.

Netko može pomisliti da je Arjuna sve to rekao Kṛṣṇi laskajući Mu, jer je Kṛṣṇa bio njegov prijatelj. Da bi odagnao takvu sumnju iz umova čitatelja Bhagavad-gīte, Arjuna u sljedećem stihu potkrepljuje te pohvale izjavljujući da nije samo on prihvatio Kṛṣṇu kao Svevišnju Božansku Osobu, već i autoriteti poput Nārade, Asite, Devale i Vyāsadeve. Ove velike osobe šire vedsko znanje, onakvo kakvim ga prihvaćaju svi ācārye. Zato Arjuna kaže Kṛṣṇi da sve što On kaže prihvaća kao potpuno savršeno. Sarvam etad ṛtaṁ manye: „Sve što Ti kažeš prihvaćam kao istinu." Arjuna uz to izjavljuje da je veoma teško shvatiti Gospodinovu osobnost i da čak ni veliki polubogovi ne mogu shvatiti Gospodina. To znači da Śrī Kṛṣṇu ne mogu shvatiti čak ni osobe više od ljudskih bića. Kako Ga onda može shvatiti ljudsko biće, ako ne postane Njegov bhakta?

Teraz si niekto môže myslieť, že Arjuna chcel Kṛṣṇovi polichotiť, pretože bol jeho dobrým priateľom. Avšak už v nasledujúcom verši Arjuna rozohnal pochybnosti čitateľov poukázaním na verš, v ktorom sa hovorí, že nielen on, ale aj také autority ako Nārada, Asita, Devala a Vyāsadeva prijímajú Kṛṣṇu ako Najvyššiu Božskú Osobnosť. Tieto veľké osobnosti šíria vedske poznanie tak, ako ho prijímajú všetci ācāryovia. Preto Arjuna Kṛṣṇovi hovorí, že všetky jeho slová pokladá za dokonalé. Sarvam etad ṛtaṁ manye: „Všetko čo mi vravíš, prijímam ako pravdu.“ Arjuna povedal, že je veľmi ťažké pochopiť Kṛṣṇovu osobnosť; dokonca aj pre veľkých polobohov. To znamená, že Pána nemôžu pochopiť ani bytosti vyššie než ľudské. Ako by potom mohol pochopiť Pána obyčajný človek, ak sa pred tým nestal Jeho oddaným?

Bhagavad-gītu stoga trebamo prihvatiti u duhu predanosti. Ne bismo trebali misliti da smo jednaki Kṛṣṇi ili da je Kṛṣṇa obična osoba, pa čak ni vrlo velika osoba. Gospodin Śrī Kṛṣṇa je Svevišnja Božanska Osoba. Tako prema izjavama Bhagavad-gīte ili izjavama Arjune, koji pokušava shvatiti Bhagavad-gītu, trebamo barem teorijski prihvatiti Śrī Kṛṣṇu kao Svevišnju Božansku Osobu. U tom poniznom duhu možemo shvatiti Bhagavad-gītu. Ako je ne čitamo u poniznu duhu, teško ćemo je moći shvatiti, jer predstavlja veliku tajnu.

Bhagavad-gītu teda musíme prijať v duchu oddanosti. Nikto by si nemal myslieť, že sa vyrovná Kṛṣṇovi, alebo že Kṛṣṇa je iba obyčajná či veľmi mocná osobnosť. Pán Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť. Podľa tvrdenia Bhagavad-gīty alebo podľa Arjunovho svedectva by mal každý, kto sa snaží porozumieť Bhagavad-gīte, aspoň teoreticky prijať Kṛṣṇu za Najvyššiu Božskú Osobnosť a v tomto pokornom duchu môže porozumieť Bhagavad-gīte. Ak nečítame Bhagavad-gītu s pokorou, len veľmi ťažko jej budeme môcť porozumieť a zostane pre nás veľkou záhadou.

Što je zapravo Bhagavad-gītā? Cilj je Bhagavad-gīte izbaviti čovječanstvo iz neznanja materijalnog postojanja. Svaki se čovjek suočava s toliko mnogo neprilika, kao Arjuna, koji se morao boriti u bici na Kurukṣetri. Arjuna se predao Kṛṣṇi i tako je bila izgovorena Bhagavad-gītā. Svatko je od nas, ne samo Arjuna, pun tjeskoba zbog materijalnog postojanja. Naše je samo postojanje u ozračju nepostojanja. Ustvari, mi nismo stvoreni za to da budemo izloženi prijetnji nepostojanja. Naše je postojanje vječno, ali smo na neki način stavljeni u asat. Asat se odnosi na ono što ne postoji.

Čo je vlastne Bhagavad-gītā? Jej cieľom je oslobodiť ľudstvo z nevedomosti hmotnej existencie. Každý z nás sa nachádza v ťažkom postavení, tak ako sa v ňom nachádzal Arjuna, keď bol donútený bojovať na Kuruovskom bojisku. To, že sa Arjuna odovzdal Kṛṣṇovi, viedlo nakoniec k tomu, že Kṛṣṇa predniesol Bhagavad-gītu. Nielen Arjunu, ale každého z nás napĺňa úzkosť pochádzajúca z hmotnej existencie. Naše skutočné ja sa ocitlo v atmosfére iluzórneho bytia. Nežijeme preto, aby sme boli vystavení nástrahám iluzórneho bytia. Sme veční. Niekedy sa však dostaneme do situácie, ktorá je asat. Asat znamená to, čo je dočasné.

Od toliko mnogo ljudskih bića koja pate mali se broj iskreno raspituje o svom položaju, o tome tko su, zašto su stavljeni u ovaj neugodan položaj itd. Ako se čovjek ne osvijesti i ne zapita zašto pati, ako ne spozna da ne želi patnju već oslobođenje od sve patnje, ne bi se trebao smatrati savršenim ljudskim bićem. Ljudski život počinje s pojavom takvih pitanja u umu. U Brahma-sūtri se takvo raspitivanje naziva brahma-jijñāsā. Athāto brahma-jijñāsā. Svaka djelatnost ljudskoga bića koje se ne raspituje o prirodi Apsoluta treba se smatrati neuspjehom. Oni koji se počnu pitati zašto pate, odakle su došli i kamo će otići nakon smrti, pravi su učenici koji mogu razumjeti Bhagavad-gītu. Iskreni učenik treba osjećati veliko poštovanje prema Svevišnjoj Božanskoj Osobi. Takav je učenik bio Arjuna.

Z mnohých trpiacich ľudských bytostí je len málo tých, ktorí sa vážne zamýšľajú nad svojou situáciou a pýtajú sa na dôvod svojich ťažkostí a problémov. Dovtedy, kým sa človek nezačne pýtať na príčinu svojho utrpenia a neuvedomí si, že viac nechce trpieť, ale že sa chce zbaviť utrpenia, nemožno ho považovať za dokonalú ľudskú bytosť. Ľudský život začína tam, kde sa objavuje tento druh otázok. V Brahma-saṁhite sa tento druh otázok nazýva brahma-jijñāsā. Athāto brahma-jijñāsā. Všetky ľudské činnosti sa považujú za zbytočné, ak neevokujú záujem o otázky týkajúce sa Absolútneho. Pravým študentom Bhagavad-gīty je preto ten, kto si začína klásť dôležité otázky. Prečo trpím? Odkiaľ pochádzam? Čo sa so mnou stane po smrti? Taký úprimný študent by mal zároveň rešpektovať postavenie Najvyššej Božskej Osobnosti. A takým študentom bol Arjuna.

Gospodin Kṛṣṇa se pojavljuje posebno zato da bi ponovno pokazao pravi cilj života ljudima koji su ga zaboravili. Čak i od mnogo ljudskih bića koja se tada probude, tek će jedno možda početi razumijevati svoj položaj i radi njega je izgovorena Bhagavad-gītā. Ustvari, tigar neznanja proždire sve nas, ali Gospodin je vrlo milostiv prema živim bićima, osobito prema ljudskim bićima. Zato je izgovorio Bhagavad-gītu, prihvativši Svoga prijatelja Arjunu kao učenika.

Pán Kṛṣṇa sa zjavil na Zemi najmä preto, aby znovu obnovil časom zabudnuté učenie o skutočnom zmysle života. Z mnoho miliónov ľudí možno jediný precitne a pochopí svoje skutočné postavenie, a práve preňho Kṛṣṇa predniesol Bhagavad-gītu. My všetci sme pohltení nevedomosťou, avšak Pán je veľmi milostivý k všetkým živým bytostiam a obzvlášť k ľudskému pokoleniu. Z toho dôvodu predniesol Bhagavad-gītu a prijal Arjunu za Svojho žiaka.

Kao pratilac Gospodina Kṛṣṇe, Arjuna je transcendentalan prema svem neznanju, ali je na bojnom polju Kurukṣetri bio stavljen u neznanje kako bi postavio Gospodinu Kṛṣṇi pitanja o problemima života tako da ih Gospodin za dobrobit budućih generacija može objasniti i zacrtati plan života. Ljudi bi tada mogli djelovati u skladu s tim i savršeno ostvariti misiju ljudskoga života.

Arjuna bol spoločníkom Pána Kṛṣṇu a ako taký nebol ovplyvnený nevedomosťou. Na Kuruovskom bojisku ho však Pán uviedol do stavu nevedomosti, aby sa Ho Arjuna mohol pýtať na základné problémy života, a aby ich Pán mohol vysvetliť pre dobro budúcich generácií. Ľudia by sa tak mohli riadiť Pánovými pokynmi a postupne zdokonaliť svoje životy.

Bhagavad-gīta omogućuje razumijevanje pet temeljnih istina. Najprije nam predstavlja nauk o Bogu, a potom prirodni položaj živih bića, jīva. Postoji īśvara, upravitelj, i jīve, podređena živa bića. Živo biće koje tvrdi da je slobodno i da nije pod upravom je ludo. Ono je u svakom pogledu pod upravom, barem u svom uvjetovanom životu. Bhagavad-gītā govori o īśvari, vrhovnom upravitelju, i jīvama, živim bićima pod Njegovom upravom. Gospodin također objašnjava prakṛti (materijalnu prirodu), vrijeme (vijek postojanja cijeloga svemira ili očitovanja materijalne prirode) i karmu (djelatnosti). Kozmičko je očitovanje puno različitih djelatnosti. Sva su živa bića zaokupljena različitim djelatnostima. Iz Bhagavad-gīte moramo naučiti što je Bog, što su živa bića, što je prakṛti, što je kozmičko očitovanje, kako vrijeme njime upravlja i kakve vrste djelatnosti vrše živa bića.

Bhagavad-gītā pojednáva o piatich základných pravdách. Najprv vysvetľuje vedu o Bohu a vedu o prirodzenom postavení živých bytostí (jīva). Jestvuje īśvara, Najvyšší Vládca a jīva, ovládané živé bytosti. Keď si živá bytosť myslí, že nie je ovládaná, ale že je slobodná, tak je v ilúzii. Živá bytosť je ovládaná neustále, v oslobodenom aj podmienenom stave. Bhagavad-gītā teda pojednáva o īśvarovi, Najvyššom Vládcovi, a jīvach, ovládaných živých bytostiach. Okrem toho pojednáva o prakṛti (hmotnej prírode), čase (celkovom trvaní existencie vesmíru alebo vesmírneho prejavu) a o karme (činnosti). Vesmírne stvorenie oplýva množstvom činností. Každá živá bytosť vykonáva určitú činnosť. Z Bhagavad-gīty sa môžeme naučiť, kto je Boh, kto sú živé bytosti, čo je prakṛti, čo je vesmírne prejavenie, ako je kontrolované časom a aké sú činnosti živých bytostí.

Na temelju tih pet tema Bhagavad-gīte možemo jasno uvidjeti da je Vrhovni Bog ili Kṛṣṇa ili Brahman ili vrhovni upravitelj ili Paramātmā – možemo upotrijebiti bilo koje od ovih imena – najveći od svih. Živa su bića po svojoj prirodi jednaka vrhovnom upravitelju. Na primjer, Gospodin upravlja materijalnom prirodom u svemiru, kao što će biti objašnjeno u idućim poglavljima Bhagavad-gīte. Materijalna priroda nije neovisna, već djeluje pod upravom Svevišnjega Gospodina. Gospodin Kṛṣṇa izjavljuje – mayādhyakṣeṇa prakṛtiḥ sūyate sa-carācaram: „Materijalna priroda djeluje pod Mojom upravom". Kada vidimo čudesna zbivanja u svemiru, trebamo znati da iza ovog kozmičkog očitovanja stoji upravitelj. Ništa se ne bi moglo očitovati bez upravitelja. Djetinjasto je ne obazirati se na upravitelja. Na primjer, dijete može smatrati automobil čudesnim zato što može juriti iako ga ne vuče ni konj ni neka druga životinja, no čovjek zdrava razuma poznaje prirodu automobila. On uvijek zna da iza stroja stoji čovjek, vozač. Slično tome, Svevišnji Gospodin je vozač pod čijom se upravom sve odvija. Kao što ćemo vidjeti u idućim poglavljima, Gospodin opisuje jīve, živa bića, kao Svoje sastavne djeliće. Čestica zlata i sama je zlato, a kap vode iz oceana slana je poput samoga oceana. Slično tome, mi, živa bića, kao sastavni djelići vrhovnog upravitelja, īśvare, tj. Bhagavāna, Gospodina Śrī Kṛṣṇe, imamo sve odlike Svevišnjeg Gospodina u sićušnoj mjeri jer smo sićušni, podređeni īśvare. Pokušavamo upravljati prirodom, kao što sada pokušavamo upravljati prostorom ili planetima. Ta sklonost upravljanju prisutna je u nama jer je prisutna u Kṛṣṇi. No premda smo skloni upravljanju materijalnom prirodom trebamo znati da nismo vrhovni upravitelji. To je objašnjeno u Bhagavad-gīti.

Z týchto piatich právd, opísaných v Bhagavad-gīte, je Najvyššia Božská Osobnosť, Śrī Kṛṣṇa, Najvyšší Vládca, Brahman alebo Paramātmā — môžete použiť ktorékoľvek označenie — najvyššia zo všetkých. Živé bytosti sú kvalitatívne totožné s Najvyššou Bytosťou. V ďalších kapitolách Bhagavad-gīty bude vysvetlené, že Najvyšší Pán dohliada na chod všetkých udalostí vo vesmíre. Hmotná príroda nie je nezávislá, ale koná pod vedením Najvyššieho Pána. Śrī Kṛṣṇa hovorí v Bhagavad-gīte: mayādhyakṣeṇa prakṛtiḥ sūyate sa-carācaram. „Táto hmotná príroda koná pod Mojím vedením.“ Keď vidíme, aké úžasné veci sa stávajú vo vesmíre, mali by sme si uvedomiť, že za celým kozmickým prejavením je niekto, kto ho riadi a ovláda. Nič by nemohlo jestvovať, keby nebolo stvoriteľa a vládcu. Je naivné tohoto vládcu popierať. Dieťa môže napríklad považovať auto za nadprirodzenú bytosť, pretože sa pohybuje bez toho, aby ho ťahal kôň alebo iné ťažné zviera. Avšak rozumný človek, ktorý pozná mechanizmus auta, vie, že za každým mechanizmom je vždy človek, ktorý ho riadi. Podobne sa všetko deje pod dohľadom Najvyššieho Pána. Ako sa dozvieme z ďalších kapitol, živé bytosti, jīvy, sú fragmentárnymi časťami Najvyššieho Pána. Aj zrnko zlata je zlato a kvapka morskej vody má rovnakú chuť ako more. Podobne i my, živé bytosti, vlastníme ako čiastočky Najvyššieho Vládcu, īśvaru alebo Bhagavāna, Pána Śrī Kṛṣṇu, všetky Jeho kvality, avšak iba v minimálnej miere, pretože sme iba malí, podriadení īśvarovia. Snažíme sa ovládnuť prírodu a v súčasnosti sa pokúšame o zdolanie vesmíru a planét. Tento sklon ovládať je v nás preto, lebo je aj v Kṛṣṇovi. Napriek tomuto silnému sklonu ovládať hmotnú prírodu by sme však mali pochopiť, že nie sme najvyššími vládcami. To všetko bude vysvetlené v Bhagavad-gīte.

Što je materijalna priroda? Ona je u Bhagavad-gīti opisana kao niža prakṛti ili niža priroda. Objašnjeno je da živo biće pripada višoj prakṛti. U svakom slučaju, bilo da se radi o višoj ili nižoj prirodi, prakṛti je uvijek pod upravom. Ženske je prirode i pod Gospodinovom je upravom, kao što žena djeluje pod nadzorom muža. Prakṛti je uvijek podređena, pod nadzorom Gospodina koji njome upravlja. I živa bića i materijalna priroda nalaze se pod upravom Svevišnjeg Gospodina. Prema Gīti, živa su bića prakṛti, iako su sastavni djelići Svevišnjeg Gospodina. To je objašnjeno u sedmom poglavlju Bhagavad-gīte. Apareyam itas tv anyāṁ prakṛtiṁ viddhi me parām / jīva-bhūtām: „Materijalna priroda je Moja niža prakṛti, ali postoji još jedna, viša prakṛti. To je jīva-bhūtām, živo biće."

Čo je hmotná príroda? Bhagavad-gītā ju označuje slovom prakṛti, nižšia energia. Živé bytosti sa nazývajú vyššia prakṛti. Vyššia i nižšia prakṛti sú vždy podriadené, a pretože prakṛti je ženského rodu, poslúcha Najvyššieho Pána práve tak, ako žena poslúcha svojho muža. Prakṛti je vždy podriadená Pánovi. Živé bytosti i hmotnú prírodu ovláda Najvyšší Pán. Bhagavad-gītā definuje živé bytosti ako prakṛti, a to aj napriek tomu, že sú časťami Najvyššieho Pána. Jasne to dokumentuje siedma kapitola Bhagavad-gīty. Apareyam itas tv anyāṁ prakṛtiṁ viddhi me parām, jīva-bhūtām: „Táto hmotná príroda, prakṛti, je Moja nižšia energia, ale nad ňou je ešte iná prakṛtijīva-bhūtām, živé bytosti.“

Tri su tvoridbena svojstva materijalne prirode: guṇa vrline, guṇa strasti i guṇa neznanja. Iznad njih je vječno vrijeme, a međudjelovanjem guṇa prirode, pod upravom i u granicama vječnog vremena, nastaju djelatnosti koje se nazivaju karma. Te se djelatnosti odvijaju od pamtivijeka, a mi ispaštamo ili uživamo plodove naših djelatnosti. Na primjer, ako poslovan čovjek razborito, teško radi i zgrne velik novac na bankovnom računu, onda uživa. Međutim, ako u poslovima izgubi sav svoj novac, onda ispašta. Slično tome, mi ispaštamo ili uživamo rezultate naših djelatnosti na svim područjima života. To se naziva karma.

Hmotná príroda pozostáva z troch kvalít: z kvality dobra, vášne a nevedomosti. Nad týmito kvalitami je večný čas. Kombináciou týchto troch kvalít prírody, ovládaných večným časom, vznikajú činnosti, ktoré sa odborne nazývajú karma. Tieto činnosti trvajú už od nepamäti a my buď trpíme, alebo sa tešíme z plodov našej práce. Predpokladajme napríklad, že som obchodník, ktorý veľmi ťažko pracoval a pomocou inteligencie nadobudol veľké bohatstvo. Potom si užívam a teším sa z neho. Ale môže sa stať, že všetko bohatstvo stratím. V takom prípade trpím. Analogicky to platí vo všetkých životných oblastiach: trpím alebo sa teším vzhľadom na následky svojho konania. To sa nazýva karma.

Bhagavad-gīti Gospodin objašnjava īśvaru (Svevišnjeg Gospodina), jīve (živa bića), prakṛti (prirodu), kālu (vječno vrijeme) i karmu (djelatnosti). Gospodin, živa bića, materijalna priroda i vrijeme su vječni. Očitovanje prakṛti može biti privremeno, ali nije nestvarno. Neki filozofi izjavljuju da je očitovano stanje materijalne prirode nestvarno, ali prema filozofiji Bhagavad-gīte ili prema vaiṣṇavskoj filozofiji to nije točno. Očitovanje svijeta ne smatra se nestvarnim. Ono je stvarno, no privremeno, poput oblaka koji putuje nebom ili kiše koja natapa žitna polja. Čim se kišno razdoblje završi i oblak ode, usjevi se suše. Slično tome, materijalni svemir nastaje u određenom vremenskom razdoblju, postoji neko vrijeme i potom iščezava. Tako djeluje prakṛti. Taj se ciklus odvija vječno i zato je prakṛti vječna; nije nestvarna. Gospodin je opisuje riječima „Moja prakṛti". Materijalna priroda je odvojena energija Svevišnjeg Gospodina. Živa bića su također energija Svevišnjeg Gospodina, ali nisu odvojena već vječno povezana s Njim. Tako su Gospodin, živo biće, materijalna priroda i vrijeme međusobno povezani i vječni. Za razliku od njih, karma nije vječna. Posljedice karme mogu biti veoma stare. Mi od pamtivijeka ispaštamo ili uživamo plodove naše karme, ili djelatnosti, ali ih možemo promijeniti. Ta promjena ovisi o savršenstvu našega znanja. Mi djelujemo na različite načine, ali ne znamo kakvim se djelovanjem možemo osloboditi posljedica svih djelatnosti. To je objašnjeno u Bhagavad-gīti.

Īśvara (Najvyšší Pán), jīva (živé bytosti), prakṛti (príroda), kāla (večný čas) a karma (činnosti) sú všetky vysvetlené v Bhagavad-gīte. Z týchto piatich sú Najvyšší Pán, živé bytosti, hmotná príroda a čas veční. Prejavenie hmotnej prírody, prakṛti, môže byť dočasné, ale nie neskutočné. Niektorí filozofi tvrdia, že hmotné prejavenie je neskutočné, ale podľa filozofie Bhagavad-gīty alebo podľa vaiṣṇavskej filozofie tomu tak nie je. Prejavenie hmotného vesmíru nie je neskutočné; je skutočné, ale dočasné. Dá sa prirovnať k mrakom na oblohe, alebo k obdobiu dažďov, ktoré prináša vlahu obiliu. Len čo obdobie dažďov skončí a mraky sa rozplynú, všetka úroda, ktorú živil dážď, usýcha. Toto hmotné prejavenie takisto v určitý čas vzniká, určitú dobu trvá a nakoniec zaniká. Taká je činnosť prakṛti, hmotnej prírody, a tento kolobeh sa opakuje večne. Prakṛti je teda večná aj skutočná. Kṛṣṇa na ňu poukazuje slovami: „Moja prakṛti“. Táto hmotná príroda je oddelená energia Najvyššieho Pána. Živé bytosti sú takisto energiou Najvyššieho, avšak s tým rozdielom, že nie sú od Neho oddelené, ale sú s Ním navždy spojené. Takže medzi Najvyšším Pánom, živými bytosťami, hmotnou prírodou a časom je vzájomná spojitosť a ich spoločným znakom je, že sú veční. Piaty princíp, karma, však večný nie je. Účinky karmy môžu byť veľmi dlhodobé. Od nepamäti trpíme alebo sa tešíme z výsledkov našich činností, ale tieto karmické výsledky alebo reakcie môžeme zmeniť, a táto zmena závisí od dokonalosti poznania. Neustále vykonávame rôzne činnosti a pritom nepochybne nevieme, aké činy máme vykonávať, aby sme sa oslobodili od ich následkov. To všetko sa môžeme dozvedieť z Bhagavad-gīty.

Svevišnji Gospodin, īśvara, u Svom je položaju vrhovna svjesnost. Kao Njegovi sastavni djelići, živa bića (jīve) su također svjesna. I živo biće i materijalna priroda opisani su kao prakṛti, energija Svevišnjeg Gospodina, ali jedna od njih je svjesna (jīva). Druga prakṛti nije svjesna. To je razlika. Jīva prakṛti naziva se višom energijom jer ima svjesnost sličnu Gospodinovoj. Međutim, Gospodin je vrhovna svjesnost. Ne bismo trebali tvrditi da živo biće, jīva, također posjeduje vrhovnu svjesnost. Ono je ne može posjedovati ni u jednom stadiju svoga savršenstva. Teorija koja tvrdi da je to moguće zavodi ljude. Živo biće posjeduje svjesnost, ali ne posjeduje savršenu ili vrhovnu svjesnost.

Īśvara, Najvyšší Pán, má najvyššie vedomie. Jīvy, živé bytosti, sú ako časti Najvyššieho Pána, takisto vedomé. Aj keď sa obidva princípy — živé bytosti i hmotná príroda — považujú za prakṛti, energiu Najvyššieho Pána, iba jīva má vedomie. Druhá prakṛti vedomie nemá. V tom je medzi nimi rozdiel. Živá bytosť sa nazýva vyššia prakṛti, pretože jīva má vedomie, podobne ako Pán. Pánovo vedomie je však absolútne, a nikto by si nemal myslieť, že jīva, živá bytosť, je takisto absolútne vedomá. Živá bytosť nemôže dosiahnuť absolútne vedomie na žiadnom stupni dokonalosti, a teória, ktorá tvrdí opak, je scestná. Živá bytosť má vedomie, no nikdy nie dokonalé alebo absolútne.

Razlika između jīve īśvare bit će objašnjena u trinaestom poglavlju Bhagavad-gīte. Gospodin je kṣetra-jña, svjestan, kao i živo biće, ali živo biće je svjesno samo svoga tijela, dok je Gospodin svjestan svih tijela. Budući da živi u srcu svakog živog bića, svjestan je duševnih promjena svake jīve. To ne bismo trebali zaboraviti. Objašnjeno je da Paramātmā, Svevišnja Božanska Osoba, živi u srcu svih živih bića kao īśvara, upravitelj, i upućuje ih kako da djeluju po vlastitoj želji. Živo biće zaboravlja što treba činiti. Najprije se odlučuje za određeni način djelovanja, a potom se zapleće u posljedice vlastite karme. Nakon što napusti jednu vrstu tijela ulazi u drugu vrstu tijela, kao što oblači i svlači odjeću. Dok se duša tako seli, ispašta posljedice djela koja je počinila u prošlosti. Te djelatnosti živo biće može promijeniti kada postane razborito i shvati kako treba djelovati, utemeljivši se u guṇi vrline. Ako to učini, sve posljedice njegovih prošlih djela mogu se promijeniti. Prema tome, karma nije vječna. Zato je rečeno da su od pet činitelja (īśvare, jīve, prakṛti, vremena i karme) četiri vječna, a jedan privremen (karma).

Rozdiel medzi jīvou a īśvarom vysvetľuje trinásta kapitola Bhagavad-gīty. Pán je vedomý (kṣetra-jña), podobne ako živá bytosť, no živá bytosť si je vedomá iba svojho vlastného tela, zatiaľ čo Najvyšší Pán si je vedomý všetkých tiel. Keďže sídli v srdci každej živej bytosti, je svedkom všetkých psychických hnutí každej jednotlivej jīvy. Na to by sme nemali zabúdať. Ďalej sa píše, že Paramātmā, Najvyššia Božská Osobnosť, sídli v srdci každého ako īśvara, vládca, a dáva jej pokyny, ako má konať, aby uspokojila svoje túžby. Živá bytosť zabúda, ako má konať. Najprv sa rozhodne pre určitý druh činnosti a vzápätí sa zapletie do následkov svojej karmy. Po opustení tela prijme nové telo, ako keď si človek oblieka a vyzlieka šaty. Zatiaľ čo duša takto transmigruje, zažíva rôzne strasti, ktoré sú následkami jej minulých činov. Tieto reakcie môže zmeniť, ak sa umiestni v kvalite dobra, zmúdrie a pochopí, aký druh činností by si mala osvojiť. Konaním v tomto duchu môže zmeniť všetky následky svojich minulých činností. To znamená, že karma nie je večná. Z piatich princípov (īśvara, jīva, prakṛti, čas a karma) sú štyri večné, zatiaľ čo jeden (karma) je dočasný.

Vrhovno svjestan īśvara sličan je živom biću po Svojoj svjesnosti, jer su i svjesnost Gospodina i svjesnost živoga bića transcendentalne. Svjesnost ne nastaje spajanjem materije. To je pogrešna zamisao. Teorija da se svjesnost razvija u određenim uvjetima spajanja materije nije prihvaćena u Bhagavad-gīti. Svjesnost se može iskrivljeno očitovati kroz prekrivač materijalnih okolnosti, kao što se može činiti da svjetlost koja prolazi kroz obojeno staklo ima određenu boju, ali Gospodinova svjesnost ne podliježe materijalnom utjecaju. Gospodin Kṛṣṇa kaže: mayādhyakṣeṇa prakṛtiḥ. Kada se pojavi u materijalnom svemiru Njegova svjesnost ne podliježe materijalnom utjecaju. Kada bi tako bilo, ne bi mogao govoriti o transcendentalnim temama, kao što to čini u Bhagavad-gīti. Nitko ne može govoriti o transcendentalnom svijetu, ako nije pročistio svoju svjesnost od materijalne prljavštine. Prema tome, Gospodin nije materijalno okaljan, a naša svjesnost u sadašnjem trenutku jest. Bhagavad-gītā nas poučava da svjesnost moramo pročistiti od materijalnih nečistoća. U čistoj svjesnosti, naše će djelatnosti biti povezane s voljom īśvare i to će nas usrećiti. Ne trebamo okončati sve djelatnosti, već ih pročistiti. Pročišćene djelatnosti nazivaju se bhakti. One izgledaju kao obične djelatnosti, ali ne sadrže materijalne nečistoće. Osobi u neznanju može se činiti da bhakta djeluje ili radi kao običan čovjek, ali takva osoba siromašna znanja ne zna da djelatnosti Gospodinova bhakte nisu okaljane nečistom svjesnošću ili materijom. One ne podliježu utjecaju triju guṇa prirode. Trebamo znati da je u ovom trenutku naša svjesnost nečista.

Podobnosť medzi vedomím īśvaru a vedomím živých bytostí spočíva v tom, že vedomie oboch je transcendentálne. Nie je pravda, že vedomie vzniklo pôsobením hmoty. Teóriu, že vedomie vzniklo za určitých podmienok kombináciou hmotných prvkov, Bhagavad-gītā neschvaľuje. Podobne, ako sa svetlo prenikajúce farebným sklom môže javiť ako farebné, môže aj vedomie skreslene odrážať hmotné okolnosti, ktoré naň pôsobia. Avšak vedomie Najvyššieho Pána nie je ovplyvnené hmotou. Pán Kṛṣṇa hovorí: mayādhyakṣeṇa prakṛtiḥ. Keď Pán zostupuje do hmotného vesmíru, Jeho vedomie nie je znečistené hmotou. Keby bolo, nebol by schopný hovoriť o transcendentálnych námetoch, ako napríklad v Bhagavad-gīte. Nikto nemôže hovoriť o transcendentálnom svete, ak je jeho vedomie znečistené hmotou. Takže Pán nie je hmotne podmienený. Naše vedomie je momentálne hmotne znečistené. Bhagavad-gītā nás vyzýva, aby sme toto hmotne znečistené vedomie očistili. Potom budú naše činy v súlade s vôľou īśvaru a tak budeme šťastní. Nemusíme prestať konať; skôr by sme mali naše činnosti očistiť. Také očistené konanie sa nazýva bhakti, alebo oddaná služba Bohu. Navonok sa nemusí odlišovať od obyčajných činností, ale nie je hmotne znečistené. Nevedomý človek si môže myslieť, že oddaný koná a pracuje ako obyčajný človek. Keďže nemá adekvátne poznanie, nevie, že skutky oddaného alebo Pána nie sú poškvrnené nečistým vedomím alebo hmotou. Ich činnosti sú transcendentálne voči trom kvalitám hmotnej prírody. Mali by sme vedieť, že ak nie sme na tejto úrovni, naše vedomie je hmotne znečistené.

Živa bića u stanju materijalne okaljanosti nazivaju se uvjetovanima. Vjerujući da su proizvodi materijalne prirode očituju lažnu svjesnost, lažni ego. Osoba utonula u misli o tjelesnim odnosima ne može shvatiti svoje stanje. Gospodin je izgovorio Bhagavad-gītu kako bi nas oslobodio tjelesnog shvaćanja života, a Arjuna je prihvatio položaj uvjetovane duše da bi primio to znanje od Gospodina. Oslobođenje od tjelesnog shvaćanja života najpreči je zadatak za transcendentalista. Onaj tko želi biti slobodan, oslobođen, mora najprije naučiti da nije materijalno tijelo. Mukti (oslobođenje) predstavlja slobodu od materijalne svjesnosti. U Śrīmad-Bhāgavatamu nalazimo definiciju oslobođenja. Muktir hitvānyathā-rūpaṁ svarūpeṇa vyavasthitiḥ: mukti je oslobođenje od nečiste svjesnosti materijalnog svijeta i utemeljenost u čistoj svjesnosti. Sve upute Bhagavad-gīte namijenjene su buđenju te čiste svjesnosti. Zato Kṛṣṇa, nakon što je dao posljednje upute u Gīti, pita Arjunu je li njegova svjesnost sada pročišćena. Pročišćena se svjesnost očituje kao djelovanje u skladu s Gospodinovim uputama. To je bit pročišćene svjesnosti. Kao sastavni djelići Gospodina, mi smo svjesni, ali smo skloni utjecaju nižih guṇa. Gospodin, kao Svevišnji, nikada ne podliježe takvom utjecaju. To je razlika između Svevišnjeg Gospodina i malih osobnih duša.

Keď sme hmotne znečistení, sme podmienení. Falošné vedomie sa prejaví, keď sa považujeme za produkt hmotnej prírody. To sa nazýva falošné ego. Človek, ktorý je pohrúžený v telesnom poňatí života, nemôže pochopiť svoju situáciu. Cieľom Bhagavad-gīty je oslobodiť každého z telesného poňatia života, a Arjuna na seba vzal úlohu podmienenej bytosti, aby ho Kṛṣṇa mohol priamo poučiť. Musíme sa oslobodiť z telesného konceptu života; to je prvoradá úloha každého transcendentalistu. Každý, kto sa chce oslobodiť, musí v prvom rade pochopiť, že nie je toto hmotné telo. Mukti alebo vyslobodenie znamená zbaviť sa hmotného poňatia. Śrīmad-Bhāgavatam takisto definuje vyslobodenie. Muktir hitvānyathā-rūpaṁ svarūpeṇa vyavasthitiḥ: mukti znamená vyslobodenie sa od znečisteného vedomia tohoto hmotného sveta a umiestnenie sa v čistom vedomí. Všetky inštrukcie Bhagavad-gīty smerujú k prebudeniu tohoto čistého vedomia. Preto sa na konci Bhagavad-gīty Kṛṣṇa Arjunu spýtal, či už dospel na túto úroveň. Mať čisté vedomie, znamená konať podľa Pánových pokynov. To je celý význam a podstata čistého vedomia. Vedomie máme stále, pretože sme Pánovými časťami, no zároveň máme sklon podliehať hmotnej prírode. Avšak Pán nie je nikdy ovplyvnený hmotou. To je rozdiel medzi Najvyšším Pánom a malými individuálnymi dušami.

Što je svjesnost? To je shvaćanje „ja jesam". Ali što sam ja? U nečistoj svjesnosti „ja sam" znači „ja sam gospodar svega što me okružuje, ja sam uživatelj". Svijet se okreće jer svako živo biće smatra da je gospodar i stvoritelj materijalnog svijeta. Materijalna se svjesnost temelji na dva shvaćanja: „ja sam stvoritelj" i „ja sam uživatelj". Ustvari, Svevišnji Gospodin je i stvoritelj i uživatelj, a živo biće, kao sastavni djelić Svevišnjeg Gospodina, nije ni stvoritelj niti uživatelj, već suradnik. Ono je stvoreno i uživano. Na primjer, dio stroja surađuje s čitavim strojem; dio tijela surađuje s čitavim tijelom. Ruke, noge i oči su dijelovi tijela, ali nisu uživatelji. Uživatelj je želudac. Noge se kreću, ruke donose hranu, zubi žvaču. Svi dijelovi tijela zadovoljavaju želudac, jer je on središte koje snabdijeva tijelo hranom. Stoga se sve daje želucu. Drvetu dajemo vodu zalijevajući njegov korijen, a tijelo hranimo hraneći želudac, jer ako želimo održavati tijelo u zdravu stanju, dijelovi tijela moraju surađivati kako bi nahranili želudac. Slično tome, Svevišnji Gospodin je uživatelj i stvoritelj, a mi smo, kao podčinjena živa bića, stvoreni za to da s Njim surađujemo kako bismo Ga zadovoljili. Ta će nam suradnja donijeti pravu dobrobit, kao što će hrana koju primi želudac pružiti dobrobit svim drugim dijelovima tijela. Ako prsti na rukama misle da sami trebaju jesti hranu umjesto da je daju želucu, doživjet će neuspjeh. Središnji lik stvaranja i uživanja je Svevišnji Gospodin, a živa su bića suradnici. Ona uživaju surađujući. Taj odnos nalikuje odnosu gospodara i sluge. Ako je gospodar potpuno zadovoljan, i sluga je zadovoljan. Zato trebamo zadovoljiti Svevišnjeg Gospodina, iako težnja za stvaranjem i uživanjem u materijalnom svijetu postoji u živim bićima, jer postoji u Svevišnjem Gospodinu koji je stvorio očitovani kozmički svijet.

Čo je to vedomie? Vedomie znamená „ja som“. Ale čo som? Ak je moje vedomie znečistené, potom toto „ja som“ znamená, že „som pánom všetkého, čo vidím a všetko je určené k môjmu pôžitku“. Svet je v neustálom pohybe, pretože každá bytosť si myslí, že ona je pánom a tvorcom hmotného sveta. Hmotné vedomie má dva psychické aspekty. Prvý, „som tvorca a pán“ a druhý, „som užívateľ“. Ale v skutočnosti je tvorcom a užívateľom Najvyšší Pán. Živá bytosť je ako časť Najvyššieho iba pomocník. Je tvorená a užívaná. Napríklad časť stroja spolupracuje s celým strojom alebo časť tela s celým telom. Ruky, nohy, oči atď. sú rôzne telesné časti, ale nie sú užívateľmi. Užívateľom je žalúdok. Nohy podopierajú telo, ruky mu dodávajú potravu, zuby ju prežúvajú a všetky telesné časti participujú na uspokojení žalúdka, od ktorého závisí celé telo. Preto všetka potrava smeruje do žalúdka. Strom udržujeme pri živote tým, že zalievame korene a podobne udržujeme telo pri živote tým, že dodávame potravu do žalúdka. Ak chceme mať zdravé telo, musia všetky jeho časti spolupracovať, aby mu poskytli potravu. Podobne je Najvyšší Pán užívateľ a tvorca, a my, podriadené živé bytosti, by sme s Ním mali spolupracovať a snažiť sa Ho uspokojiť. Táto spolupráca nás v skutočnosti uspokojí práve tak, ako zásobovanie žalúdka potravou uspokojí všetky telesné časti. Ak si prsty na ruke budú myslieť, že môžu užívať potravu nezávisle a nemusia ju dodávať do žalúdku, dočkajú sa trpkého sklamania. Ústrednou postavou stvorenia a pôžitku je Najvyšší Pán a živé bytosti sú Jeho pomocníci. V tomto postavení si môžu užívať. Vzťah medzi Pánom a živými bytosťami je ako vzťah medzi pánom a služobníkom. Ak je spokojný pán, je spokojný aj sluha. Musíme sa teda snažiť potešiť Pána, a to aj napriek tomu, že máme sklon hrať sa na pánov a tvorcov a užívať si v tomto hmotnom svete. Tento sklon je v živých bytostiach, pretože je aj v Najvyššom Pánovi, stvoriteľovi hmotného sveta.

Tako nas Bhagavad-gītā uči da se potpuna cjelina sastoji od vrhovnog upravitelja, podređenih živih bića, kozmičkog očitovanja, vječnog vremena i karme (djelatnosti), objašnjavajući svakoga od njih. Svi oni zajedno čine potpunu cjelinu, koja se naziva Vrhovna Apsolutna Istina. Potpuna Božanska Osoba Śrī Kṛṣṇa potpuna je cjelina i potpuna Apsolutna Istina. Sva su očitovanja tvorevine Njegovih različitih energija. On je potpuna cjelina.

Z Bhagavad-gīty sa dozvedáme, že úplný celok sa skladá z Najvyššieho vládcu, ovládaných živých bytostí, hmotnej prírody, večného času a karmy alebo činností. Všetky tieto princípy sú vysvetlené v texte a všetky dovedna tvoria úplný celok, ktorý sa nazýva Najvyššia Absolútna Pravda. Úplným celkom a Absolútnou Pravdou je Absolútna Božská Osobnosť, Śrī Kṛṣṇa. Všetko je prejavom Jeho rôznych energií. On je úplným celkom.

Gīti je objašnjeno da je neosobni Brahman podređen potpunoj Vrhovnoj Osobi (brahmaṇo hi pratiṣṭhāham). U Brahma-sūtri je potanje objašnjeno da Brahman nalikuje zrakama sunca. Neosobni Brahman predstavlja sjajne zrake Svevišnje Božanske Osobe. Spoznaja neosobnog Brahmana, kao i spoznaja Paramātme, nepotpuna je spoznaja apsolutne cjeline. Iz petnaestoga poglavlja Bhagavad-gīte saznajemo da je Svevišnja Božanska Osoba viša od neosobnog Brahmana i Svoga djelomičnog vida, Paramātme. Svevišnja Božanska Osoba se naziva sac-cid-ānanda-vigraha. Brahma-saṁhitā počinje sljedećim riječima: īśvaraḥ paramaḥ kṛṣṇaḥ sac-cid-ānanda-vigrahaḥ / anādir ādir govindaḥ sarva-kāraṇa-kāraṇam. „Govinda, ili Kṛṣṇa, uzrok je svih uzroka. On je prvobitni uzrok svega i čisti oblik vječnosti, znanja i blaženstva." Spoznaja neosobnog Brahmana spoznaja je Njegova sat obilježja (vječnosti). Spoznaja Paramātme spoznaja je sat-cit obilježja (vječnog znanja). Međutim, spoznaja Božanske Osobe Kṛṣṇe spoznaja je svih transcendentalnih obilježja: sat, cit ānande (vječnosti, znanja i blaženstva) u potpunoj vigrahi (obliku).

Bhagavad-gītā vysvetľuje, že aj neosobný Brahman je podriadený Absolútnej Osobe (brahmaṇo hi pratiṣṭhāham). Brahma-sūtra prirovnáva Brahman k slnečným lúčom. Neosobný Brahman je žiarou Najvyššej Božskej Osobnosti a ako taký je neúplnou realizáciou absolútneho celku. To isté platí o realizácii Paramātmy. V pätnástej kapitole sa píše, že Najvyššia Božská Osobnosť, Puruṣottama, stojí nad neosobným Brahmanom i čiastočnou realizáciou Paramātmy.Najvyššia Božská Osobnosť sa nazýva sac-cid-ānanda-vigraha. Brahma-saṁhitā začína slovami: īśvaraḥ paramaḥ kṛṣṇaḥ sac-cid-ānanda-vigrahaḥ, anādir ādir govindaḥ sarva-kāraṇa-kāraṇam. „Govinda, Kṛṣṇa, je príčinou všetkých príčin. Je prvotnou príčinou a dokonalou podobou večného bytia, poznania a blaženosti.“ Neosobná realizácia Brahmanu je realizáciou Jeho aspektu večnosti (sat). Realizácia Paramātmy je realizáciou aspektov sat a cit (večného poznania). Avšak realizácia Božskej Osobnosti, Kṛṣṇu, je realizáciou všetkých transcendentálnych vlastností: sat, cit a ānanda (večnosti, poznania i blaženosti) v dokonalej podobe (vigraha).

Manje inteligentni ljudi smatraju Vrhovnu Istinu neosobnom, ali ona je transcendentalna osoba. To je potvrđeno u svim vedskim spisima. Nityo nityānāṁ cetanaś cetanānām. (Kaṭha Upaniṣada 2.2.13) Kao što smo mi živa bića i imamo svoju osobnost, tako je i Vrhovna Apsolutna Istina osoba, a spoznaja osobne prirode Svevišnjega predstavlja spoznaju svih transcendentalnih obilježja Njegova potpunog oblika. Potpuna cjelina nije bezoblična. Kad bi tako bilo ili kad bi posjedovala manje svojstava od bilo čega drugoga, ne bi mogla biti potpuna cjelina. Potpuna cjelina mora obuhvaćati sve što je unutar i izvan dosega našega iskustva, inače ne može biti potpuna.

Menej inteligentní ľudia považujú Absolútnu Pravdu za neosobnú, avšak Najvyššia Pravda je transcendentálna osoba, čo potvrdzujú všetky vedske písma. Nityo nityānāṁ cetanaś cetanānām (Kaṭha Upaniṣad 2.2.13). My všetci sme individuálne živé bytosti s vlastnou osobnosťou, a podobne je osobou i Najvyššia Absolútna Pravda. Realizácia Božskej Osobnosti je realizáciou všetkých transcendentálnych vlastností v dokonalej miere. Úplný celok nie je beztvarý. Keby nemal podobu, alebo keby bol ukrátený o čokoľvek, čo existuje, nemohol by byť úplným celkom. Úplný celok musí obsahovať všetko, čo sa nachádza v medziach našej skúsenosti i všetko, čo je mimo nej; inak by nemohol byť úplný.

Potpuna cjelina, Božanska Osoba, posjeduje neizmjerne moći (parāsya śaktir vividhaiva śrūyate). Kako Kṛṣṇa djeluje različitim moćima također je objašnjeno u Bhagavad-gīti. Pojavni ili materijalni svijet u koji smo stavljeni potpun je u sebi, jer su prema sāṅkhya filozofiji dvadeset četiri elementa, koja privremeno očituju materijalni svemir, savršeno uređena za proizvodnju svega što je nužno za održavanje svemira. Ničega nema previše niti premalo. Vrijeme trajanja ovog očitovanja utvrđeno je energijom vrhovne cjeline i kada ono istekne, ovo privremeno očitovanje bit će uništeno po savršenom planu potpune cjeline. Malenim, u sebi potpunim djelićima, živim bićima, pružene su sve pogodnosti kako bi spoznali potpunu cjelinu, a sve vrste nepotpunosti doživljavaju se zbog nepotpunog znanja o potpunoj cjelini. Tako Bhagavad-gītā sadrži potpuno znanje o vedskoj mudrosti.

Úplný celok, Najvyššia Božská Osobnosť, vlastní neobmedzené energie (parāsya śaktir vividhaiva śrūyate). Bhagavad-gītā takisto opisuje, ako Kṛṣṇa disponuje Svojimi rozmanitými energiami. Tento javový alebo hmotný svet, v ktorom sa nachádzame, je sám o sebe úplný, pretože dvadsaťštyri prvkov, z ktorých sa podľa sāṅkhyovej filozofie dočasne prejavuje tento hmotný svet, je uspôsobených tak, aby mohli vytvárať všetko potrebné na existenciu a údržbu tohoto vesmíru. Nie je tu nič, čo by bolo zbytočné a ani tu nič nechýba. Toto vesmírne prejavenie má svoj vlastný limit, stanovený energiou úplného celku, a keď sa tento čas naplní, celý hmotný vesmír zanikne na základe dokonalého plánu úplného celku. Malé úplné jednotky, živé bytosti, majú všetky možnosti na to, aby realizovali úplný celok, a všetky formy nedokonalosti zažívajú len kvôli nedokonalému poznaniu úplného celku. Bhagavad-gītā teda obsahuje dokonalé poznanie vedskej múdrosti.

Sve vedsko znanje je nepogrešivo i hindusi ga prihvaćaju kao potpuno i nepogrešivo. Na primjer, kravlja balega je životinjski izmet i prema smṛtiju (odredbama Veda) ako osoba dodirne izmet životinje mora se okupati kako bi se pročistila. No u vedskim se spisima smatra da je kravlja balega pročišćavajuće sredstvo. To može izgledati proturječno, ali se prihvaća zato što je vedska izjava. Slijedeći tu odredbu osoba neće pogriješiti. Kasnije je suvremena znanost dokazala da kravlja balega sadrži sva antiseptična svojstva. Vedsko je znanje potpuno, jer je iznad svih sumnji i pogrešaka, a Bhagavad-gītā je bit sveg vedskog znanja.

Vedske poznanie je dokonalé a neomylné a ako také ho Indovia prijímajú. Napríklad kravský trus je zvierací výkal, a podľa smṛti, vedskych pokynov, sa musí človek, ktorý sa dotkol trusu zvieraťa, okúpať aby sa očistil. Avšak vo Vedach sa píše, že kravský trus má očistné účinky. Niekto by mohol povedať, že tieto dva výroky si protirečia, ale napriek tomu ich ľudia prijímajú, pretože je to záver Ved; keď sa ním človek riadi, nemôže schybiť. Moderná veda časom zistila, že kravský trus má všetky antiseptické vlastnosti. Vedske poznanie je dokonalé, pretože je mimo rámec pochybností a omylov, a Bhagavad-gītā je esenciou vedskej múdrosti.

Vedsko znanje nije plod istraživanja. Naš je istraživački rad nesavršen zato što istražujemo stvari nesavršenim osjetilima. Moramo prihvatiti savršeno znanje koje se prenosi, kao što je rečeno u Bhagavad-gīti, učeničkim naslijeđem (sustavom paramparā). Znanje moramo primiti iz pravog izvora u učeničkom naslijeđu koje potječe od vrhovnog duhovnog učitelja, samog Gospodina, i koje se prenosi lancem duhovnih učitelja. Arjuna, učenik kojeg je poučio Gospodin Śrī Kṛṣṇa, prihvaća sve što On kaže bez protivljenja. Ne možemo prihvatiti jedan dio Bhagavad-gīte, a drugi ne. To nije dopušteno. Bhagavad-gītu moramo prihvatiti bez tumačenja, izbacivanja njezinih dijelova i hirovitog bavljenja njezinom tematikom. Gītā se treba prihvatiti kao najsavršeniji prikaz vedskog znanja. Vedsko se znanje prima iz transcendentalnih izvora, a prve je riječi izgovorio sam Gospodin. Riječi koje je izgovorio Gospodin nazivaju se apauruṣeya, što znači da se razlikuju od riječi svjetovne osobe koja posjeduje četiri nedostatka. Svjetovna osoba (1) sigurno čini pogreške, (2) uvijek je u iluziji, (3) sklona je varanju drugih i (4) ograničena je nesavršenim osjetilima. Budući da posjeduje ta četiri nesavršenstva, ne može savršeno prenijeti sveprožimajuće znanje.

Vedske poznanie nemožno podrobiť výskumom. Naše výskumy sú nedokonalé, pretože skúmame veci nedokonalými zmyslami. Poznanie musíme prijať zostupnou cestou, prostredníctvom parampary (učeníckej postupnosti). Mali by sme prijímať poznanie z autorizovaného zdroja, od člena učeníckej postupnosti, ktorá začína najvyšším duchovným učiteľom, Pánom samotným, a pokračuje celým radom duchovných majstrov. Arjuna bol Kṛṣṇovým žiakom a prijal bez námietok všetko, čo mu Kṛṣṇa povedal. Nemali by sme prijímať iba určitú časť Bhagavad-gīty a inú odmietať. Nie. Musíme prijať Bhagavad-gītu bez interpretácií, bez úprav či zásahov do textu. Musíme ju prijať ako najucelenejší výklad vedskeho poznania. Vedske poznanie prichádza z transcendentálneho zdroja a prvé slovo vyslovil Pán samotný. Pánove slová sa nazývajú apauruṣeya, t.j. tie, ktoré nevyslovil žiadny pozemský tvor. Svetská osoba má štyri nedostatky: 1. nevyhnutne sa dopúšťa chýb, 2. prepadá ilúzii, 3. má sklon podvádzať ostatných a 4. má nedokonalé zmysly. Kvôli týmto štyrom nedostatkom nie sme schopní poskytnúť dokonalé informácie o všeobsahujúcom poznaní.

Vedsko znanje ne prenose živa bića s takvim nedostacima. Gospodin ga je prenio prvom stvorenom živom biću, Brahmi, u srcu, a Brahmā ga je za uzvrat prenio svojim sinovima i učenicima, u izvornom obliku, kakvo je primio od Gospodina. Gospodin je pūrṇam (svesavršen) i ne može postati podložan zakonima materijalne prirode. Zato trebamo inteligencijom shvatiti da je Gospodin jedini vlasnik svega u svemiru i izvorni stvoritelj, stvoritelj Brahme. U jedanaestom poglavlju Gospodin je oslovljen kao prapitāmaha, pradjed, jer je stvoritelj Brahme koji je oslovljen kao pitāmaha, djed. Stoga nitko ne bi trebao tvrditi da je vlasnik bilo čega; treba prihvatiti samo stvari koje mu je Gospodin dodijelio za njegovo uzdržavanje.

Vedske poznanie sa nezachovávalo prostredníctvom takýchto nedokonalých bytostí. Bolo vložené do srdca Brahmu, prvostvorenej živej bytosti, a Brahmā ho v nezmenenej podobe odovzdal svojím synom a žiakom. Pán je pūrṇam, absolútne dokonalý, a je vylúčené, aby podliehal zákonom hmotnej prírody. Každý človek by mal byť natoľko inteligentný, aby pochopil, že Najvyšší Pán je jediným vlastníkom všetkého vo vesmíre, a že On je prvotným tvorcom a stvoriteľom Brahmu. V jedenástej kapitole je Pán oslovený ako prapitāmaha, t.j. stvoriteľ Brahmu, alebo praotca (pitāmaha). Mali by sme preto prijímať iba tie nevyhnutné veci, ktoré nám Pán vyhradil ako náš podiel, a nepovažovať sa za vlastníkov.

Postoji mnogo primjera koji pokazuju kako trebamo upotrijebiti ono što nam je dodijelio Gospodin. To je objašnjeno u Bhagavad-gīti. Arjuna je na početku odlučio da se ne bori u bici na Kurukṣetri. To je bila njegova vlastita odluka. Rekao je Gospodinu da ne može uživati u kraljevstvu nakon što ubije svoje rođake. Ta je odluka bila utemeljena na tjelesnom shvaćanju, jer je mislio da je tijelo i da su njegovi tjelesni srodnici ili ekspanzije njegova braća, nećaci, šurjaci, djedovi itd. Prema tome, htio je zadovoljiti svoje tjelesne prohtjeve. Gospodin je izgovorio Bhagavad-gītu samo da bi promijenio to gledište i Arjuna se na kraju odlučio boriti pod Gospodinovim vodstvom, rekavši – kariṣye vacanaṁ tava: „Postupit ću po Tvojim riječima".

Existuje veľa príkladov, ako používať veci, ktoré nám Pán pridelil; dokonca aj v Bhagavad-gīte. Tesne pred bitkou sa Arjuna rozhodol, že nebude bojovať. Bolo to jeho slobodné rozhodnutie. Arjuna Pánovi prezradil, že by sa nemohol tešiť z kráľovstva, keby zabil svojich príbuzných. Jeho rozhodnutie sa zakladalo na telesnom koncepte života, pretože stotožňoval vlastné ja s telom a myslel si, že jeho príbuzní — bratia, synovci, švagrovia, starí otcovia atď. — sú s jeho telom spriaznení. A tak chcel uspokojiť požiadavku svojej mysle. Pán predniesol Arjunovi Bhagavad-gītu s cieľom zmeniť jeho hmotné chápanie. Arjuna sa nakoniec rozhodol bojovať pod Kṛṣṇovým vedením, keď povedal: kariṣye vacanaṁ tava. „Budem bojovať podľa Tvojich slov.“

U ovom svijetu ljudi nisu stvoreni za to da se svađaju kao mačke i psi. Moraju biti inteligentni kako bi shvatili važnost ljudskog života te odbili djelovati poput običnih životinja. Ljudsko biće treba spoznati cilj svoga života. To je poruka svih vedskih spisa, a njezina je bit izložena u Bhagavad-gīti. Vedska je književnost namijenjena ljudskim bićima, a ne životinjama. Životinje mogu ubijati druga živa bića i time ne čine grijeh, ali ako čovjek ubije životinju da bi zadovoljio svoje neobuzdano osjetilo okusa, mora odgovarati za kršenje zakona prirode. U Bhagavad-gīti je objašnjeno da postoje tri vrste djelatnosti u skladu s različitim guṇama prirode: djelatnosti u vrlini, u strasti i u neznanju. Slično tome, postoje tri vrste hrane: hrana u vrlini, u strasti i u neznanju. Sve je to opisano i, ako pravilno iskoristimo upute Bhagavad-gīte, čitav će naš život postati pročišćen. Na kraju ćemo dostići odredište iznad materijalnog neba (yad gatvā na nivartante tad dhāma paramaṁ mama).

Ľudský život nie je určený na to, aby sme dreli ako osli. Mali by sme byť natoľko inteligentní, aby sme pochopili dôležitosť ľudského života a mali by sme odmietnuť žiť ako zvieratá. Mali by sme poznať zmysel ľudského života. Celá vedska literatúra dáva odpoveď na túto otázku a v Bhagavad-gīte nájdeme podstatu. Vedy sú určené pre ľudí, nie pre zvieratá. Zviera môže zabiť iné zviera bez toho, aby sa dopustilo hriešnej činnosti, ale keď človek zabije zviera len preto, aby uspokojil svoje neovládnuté chuťové bunky, musí niesť plnú zodpovednosť za porušenie prírodných zákonov. Bhagavad-gītā vysvetľuje, že podľa troch kvalít hmotnej prírody existujú aj tri druhy činnosti: činnosti v kvalite dobra, vášne a nevedomosti. Podobne existujú i tri druhy potravy: potrava v kvalite dobra, v kvalite vášne a v kvalite nevedomosti. Všetky tieto veci sú tu podrobne vysvetlené, a ak sa budeme riadiť podľa pokynov Bhagavad-gīty, očistíme svoj život a nakoniec dosiahneme cieľ, ktorý leží za týmto hmotným svetom, a ktorý sa nazýva sanātana-dhāma, večný duchovný svet (yad gatvā na nivartante tad dhāma paramaṁ mama).

To je odredište vječno, duhovno nebo, zvano sanātana. U materijalnom svijetu vidimo da je sve privremeno. Sve nastaje, ostaje neko vrijeme, stvara popratne proizvode, smanjuje se i potom nestaje. To je zakon materijalnog svijeta. On vrijedi za sve pojave koje možemo uzeti za primjer, poput tijela, voća ili bilo čega drugoga. No iznad ovog privremenog svijeta postoji drugi svijet o kojem imamo obavještenje. Taj je svijet drugačije prirode, jer je sanātana, vječan. Jīva je opisana kao sanātana, vječna. Isto tako Gospodin je u jedanaestom poglavlju opisan kao sanātana. Mi imamo prisan odnos s Gospodinom i budući da smo svi iste prirode – sanātana-dhāma, tj. nebo, sanātana Vrhovna Osoba i sanātana živa bića – svrha je Bhagavad-gīte oživiti našu sanātana djelatnost ili sanātana-dharmu, vječnu djelatnost živog bića. Mi smo privremeno zaokupljeni raznim djelatnostima, ali sve se one mogu pročistiti kada ostavimo privremene djelatnosti i posvetimo se djelatnostima koje je propisao Svevišnji Gospodin. To se smatra čistim životom.

Môžeme vidieť, že v tomto hmotnom svete je všetko dočasné. Najprv nejaká vec vznikne, určitý čas trvá, rozmnoží sa, chradne a nakoniec zanikne. Taký je zákon hmotného sveta, a ten platí rovnakou mierou pre všetkých — pre ľudí, pre zvieratá, pre rastliny atď. Avšak za týmto hmotným svetom jestvuje ešte iný svet, o ktorom máme správy. Je odlišnej povahy než tento hmotný svet a nazýva sa sanātana, večný. Jīva (duša) a Najvyšší Pán sa v jedenástej kapitole takisto opisujú ako sanātana, veční. Medzi živými bytosťami a Pánom jestvuje dôverný vzťah a cieľom Bhagavad-gīty je prebudiť a obnoviť v nás tento zabudnutý vzťah, ktorý je naším večným poslaním, sanātana-dharmou, prirodzeným zamestnaním živej bytosti. Venujeme sa najrôznejším dočasným činnostiam, no tieto činnosti môžeme očistiť, ak sa preorientujeme od dočasných činností k tým, ktoré stanovil Pán. Tak dosiahneme úroveň pôvodnej čistej existencie.

Svevišnji Gospodin i Njegovo transcendentalno carstvo su sanātana, kao i živa bića, a druženje živih bića s Gospodinom u sanātana carstvu predstavlja savršenstvo ljudskog života. Gospodin je vrlo ljubazan prema živim bićima, jer su Njegovi sinovi. Śrī Kṛṣṇa izjavljuje u Bhagavad-gīti – sarva-yoniṣu… ahaṁ bīja-pradaḥ pitā: „Ja sam otac svih živih bića". Naravno, postoje različite vrste živih bića, ovisno o njihovoj karmi, ali Gospodin ovdje tvrdi da je otac sviju. Pojavljuje se u materijalnom svijetu kako bi pozvao sve pale, uvjetovane duše da se vrate u vječno sanātana nebo tako da se sanātana živa bića mogu vratiti na svoje vječne sanātana položaje u Gospodinovom vječnom društvu. Gospodin se osobno pojavljuje u različitim inkarnacijama ili šalje Svoje povjerljive sluge kao sinove, pratioce ili ācārye da bi izbavili uvjetovane duše.

Najvyšší Pán, Jeho transcendentálne sídlo a živé bytosti sú sanātana, veční. Dokonalosť ľudského života dosiahneme navrátením sa do sídla a spoločnosti Najvyššieho. Pán je veľmi milostivý k živým bytostiam, pretože sú Jeho synmi. V Bhagavad-gīte Pán Kṛṣṇa hovorí: sarva-yoniṣu...ahaṁ bīja-pradaḥ pitā. „Som otcom všetkých.“ Samozrejme, že jestvujú rôzne druhy živých bytostí vzhľadom na rôzne druhy karmy, ale Pán hovorí, že je otcom všetkých. Preto zostupuje do hmotného sveta, aby napravil tieto pokleslé, hmotou podmienené duše a zavolal ich späť do večného duchovného sveta; večným živým bytostiam tak umožní obnoviť svoje večné postavenie vo večnej spoločnosti Najvyššieho Pána. Aby napravil podmienené duše, prichádza buď osobne, alebo posiela Svojich dôverných služobníkov — synov, spoločníkov, veľkých ācāryov a pod.

Izraz sanātana-dharma stoga se ne odnosi na sektaški proces religije, već na vječnu djelatnost vječnih živih bića u odnosu s vječnim Svevišnjim Gospodinom. Kao što je već bilo rečeno, sanātana-dharma se odnosi na vječnu djelatnost živoga bića. Śrīpāda Rāmānujācārya je objasnio riječ sanātana kao „ono što nema ni početka niti kraja". Stoga kada govorimo o sanātana-dharmi moramo na temelju autoriteta Śrīpāde Rāmānujācārye prihvatiti da ona nema ni početka ni kraja.

Sanātana-dharma nepredstavuje nejakú sektársku vieru. Je večnou funkciou večnej živej bytosti vo vzťahu k Najvyššiemu. Ako sme už povedali, vzťahuje sa na večné postavenie živej bytosti. Śrīpāda Rāmānujācārya definuje slovo sanātana ako „to, čo nemá začiatok ani koniec“. Na základe jeho výroku musíme akceptovať, že sanātana-dharma nemá počiatok ani koniec.

Riječ religija neznatno se razlikuje od sanātana-dharme. Ona sadrži u sebi pojam vjere, a vjera se može promijeniti. Netko može imati vjeru u određen proces i potom ga promijeniti, prihvativši drugi, ali sanātana-dharma se odnosi na djelatnost koja se ne može promijeniti. Na primjer, vodi ne možemo oduzeti tečnost, niti vatri toplinu. Slično tome, vječnom živom biću ne možemo oduzeti njegovu vječnu djelatnost. Sanātana-dharma je vječno neodvojiva od živog bića. Kada govorimo o sanātana-dharmi, moramo na temelju autoriteta Śrīpāda Rāmānujācārye prihvatiti kao činjenicu da sanātana-dharma nema ni početka ni kraja. Ono što nema ni početka ni kraja ne može biti sektaško, jer ne može biti ograničeno bilo kakvim granicama. Oni koji pripadaju nekoj sektaškoj vjeri pogrešno će smatrati sanātana-dharmu također sektaškom, ali ako duboko proučimo ovu temu i razmotrimo je u svjetlu suvremene znanosti, shvatit ćemo da sanātana-dharma nije samo djelatnost svih ljudi ovoga svijeta, već svih živih bića u svemiru.

Slovenský pojem náboženstvo sa líši od sanātana-dharmy. Náboženstvo v nás vzbudzuje predstavu viery, ale viera sa môže zmeniť. Môžeme vyznávať určitú vieru a časom prestúpiť na inú. Avšak sanātana-dharma označuje činnosť, ktorú nemožno zmeniť. Voda nikdy neprestáva byť tekutá a oheň nikdy neprestáva hriať. Večnú vlastnosť živej bytosti nemôžeme zmeniť. Sanātana-dharma je večnou súčasťou živej bytosti a podľa Śrīpadu Rāmānujācāryu nemá počiatok ani koniec. To, čo nemá počiatok ani koniec však nemôže byť sektárske alebo obmedzené nejakými hranicami. Napriek tomu si vyznávači určitej viery myslia, že sanātana-dharma je takisto sektárska. Ak však celú vec preskúmame hlbšie a z hľadiska modernej vedy, zistíme, že sanātana-dharma je záležitosťou a funkciou nielen všetkých ľudí na svete, ale i všetkých živých bytostí vo vesmíre.

Vjera koja nije sanātana može imati početak u analima ljudske povijesti, ali sanātana-dharma nema početka, jer je vječno povezana sa živim bićima. Što se tiče živih bića, vjerodostojni spisi izjavljuju da se ona nikada ne rađaju niti umiru. U Gīti je rečeno da se živo biće nikada ne rađa niti umire. Vječno je, neuništivo i nastavlja živjeti nakon uništenja privremena materijalnog tijela. Ako želimo shvatiti pojam religije na temelju sanātana-dharme, moramo razmotriti značenje korijena sanskritske riječi. Dharma se odnosi na ono što je uvijek svojstveno određenom predmetu. Mi zaključujemo da su svjetlost i toplina svojstvene vatri; bez njih riječ vatra nema značenja. Slično tome, moramo otkriti bitnu značajku živoga bića, ono što ga uvijek prati. Taj je stalni pratilac njegova vječna osobina, njegova vječna religija.

Rôzne náboženstvá môžu mať svoj historický počiatok, ale sanātana-dharma nijaký počiatok nemá, pretože je večnou súčasťou živej bytosti. O živých bytostiach sa v písmach hovorí, že nikdy nevznikli a nikdy nezaniknú. V Bhagavad-gīte sa píše, že živá bytosť sa nikdy nerodí a nikdy neumiera. Je večná, nezničiteľná a žije aj po zániku tohoto dočasného hmotného tela. Ak hovoríme o sanātana-dharme, mali by sme sa pokúsiť porozumieť konceptu náboženstva vo svetle sanskṛtského slova dharma. Dharma poukazuje na konštantnú vlastnosť určitého predmetu. Napríklad v prípade ohňa sú takýmito vlastnosťami teplo a svetlo. Bez tepla a svetla by slovo oheň nemalo význam. Podobne musíme nájsť základnú vlastnosť živej bytosti; vlastnosť, ktorá ju neustále sprevádza. Touto stálou vlastnosťou je jej večné náboženstvo.

Kad je Sanātana Gosvāmī upitao Śrī Caitanyu Mahāprabhua o svarūpi živoga bića, Gospodin je odgovorio da je svarūpa, tj. prirodna djelatnost svakog živog bića služenje Svevišnje Božanske Osobe. Ako razmotrimo ovu izjavu Gospodina Caitanye, možemo lako uvidjeti da svako živo biće neprestano služi neko drugo živo biće. Živo biće služi druga živa bića na razne načine. Djelujući na taj način, uživa u životu. Niže životinje služe ljudska bića kao što sluga služi gospodara. „A" služi gospodara „B", „B" služi gospodara „C", „C" služi gospodara „D" itd. Možemo vidjeti da prijatelj služi prijatelja, majka služi sina, žena služi muža, muž služi ženu itd. Ako nastavimo istraživati u tom duhu, vidjet ćemo da u ljudskom društvu svatko služi, bez izuzetka. Političar predstavlja svoj proglas javnosti kako bi je uvjerio u svoju sposobnost služenja. Glasači daju političaru svoje vrijedne glasove misleći da će učiniti vrijednu službu za društvo. Prodavač služi kupca, radnik služi kapitalista, kapitalist služi obitelj, a obitelj služi državu u skladu s vječnom prirodom vječnog živog bića. Na taj način možemo vidjeti da ni jedno živo biće nije izuzeto od služenja drugih živih bića. Stoga sa sigurnošću možemo zaključiti da je služenje stalni pratilac živoga bića i njegova vječna religija.

Keď sa Sanātana Gosvāmī spýtal Śrī Caitanyu Mahāprabhua, aké je prirodzené postavenie (svarūpa) každej živej bytosti, Pán mu odvetil, že je to služba Najvyššej Božskej Osobnosti. Analýzou tohoto Pánovho výroku môžeme ľahko zistiť, že každá živá bytosť neustále slúži inej živej bytosti, a že táto služba jej prináša určité potešenie. Zvieratá slúžia ľuďom ako služobníci svojmu pánovi. A slúži pánovi B, B pánovi C, C slúži pánovi D atď. Priateľ preukazuje službu priateľovi, matka sa stará o syna, žena slúži manželovi, manžel žene atď. Ak budeme v tomto rozbore pokračovať, zistíme, že niet bytosti, ktorá by niekomu nejakým spôsobom neslúžila. Politik predkladá ľuďom svoj program, aby ich presvedčil o svojej schopnosti slúžiť im. Voliči mu dávajú svoje hlasy v nádeji, že vykoná pre spoločnosť hodnotnú službu. Predavač slúži zákazníkovi a remeselník kapitalistovi. Ten zasa slúži rodine a rodina štátu. Ako vidieť, každá živá bytosť slúži iným živým bytostiam, z čoho môžeme jasne usúdiť, že služba je stálym sprievodným znakom živej bytosti a teda aj jej večným náboženstvom.

Unatoč tome, čovjek ispovijeda određenu vjeru nastalu u određenom vremenu i okolnostima, tvrdeći da je hindus, musliman, kršćanin, budist ili pripadnik neke druge sekte. Takva imenovanja nisu sanātana-dharma. Hindus može promijeniti vjeru i postati musliman, a musliman može postati hindus, kršćanin može promijeniti svoju vjeru itd. U svakom slučaju, promjena vjere ne utječe na vječnu djelatnost živoga bića, a to je služenje drugih. Hindus, musliman ili kršćanin u svim okolnostima nekoga služe. Tako ispovijedanje određene vjere ne predstavlja ispovijedanje sanātana-dharme. Sanātana-dharma je služenje.

Napriek tomu sa ľudia považujú za stúpencov určitej viery, obmedzenej časom a danými okolnosťami. Tvrdia, že sú hindovia, mohamedáni, kresťania, buddhisti alebo stúpenci iných siekt. Tieto označenia nie sú sanātana-dharma. Z hinda sa môže stať moslim a z moslima hind, kresťan môže konvertovať na inú vieru apod. Za žiadnych okolností však zmena náboženskej viery nemôže ovplyvniť večnú činnosť, t.j. službu iným. Hind, moslim či kresťan sú vždy niekoho služobníkmi. Takže partikulárny proces určitej viery nie je procesom sanātana-dharmy. Sanātana-dharma znamená preukazovať službu.

Ustvari, mi smo povezani sa Svevišnjim Gospodinom odnosom služenja. Svevišnji Gospodin je vrhovni uživatelj, a mi smo Njegovi sluge. Stvoreni smo za Njegovo uživanje i ako sudjelujemo u tom vječnom uživanju sa Svevišnjom Božanskom Osobom, postajemo sretni. Inače ne možemo biti sretni. Ne možemo neovisno postati sretni, kao što nijedan dio tijela ne može biti sretan ako ne surađuje sa želucem. Živo biće ne može biti sretno, ako transcendentalno ne služi Svevišnjeg Gospodina s ljubavlju.

V skutočnosti je to práve služba, ktorá nás spája s Najvyšším Pánom. Najvyšší Pán je zvrchovaný užívateľ a my, živé bytosti, sme Jeho služobníkmi. Naším poslaním je prinášať mu radosť, a ak budeme na tejto činnosti spolupracovať, budeme šťastní. Nejestvuje iný spôsob, ako byť šťastný. Nemôžeme byť šťastní nezávisle, podobne ako časť tela nemôže byť šťastná, ak nespolupracuje so žalúdkom. Živá bytosť nemôže byť šťastná, ak nevykonáva transcendentálnu láskyplnú službu Najvyššiemu Pánovi.

Bhagavad-gīti ne odobrava se obožavanje ili služenje raznih polubogova. U dvadesetom stihu sedmoga poglavlja rečeno je:

Bhagavad-gītā neschvaľuje uctievanie rôznych polobohov. To sa píše v dvadsiatom verši siedmej kapitoly:

kāmais tais tair hṛta-jñānāḥ
prapadyante ’nya-devatāḥ
taṁ taṁ niyamam āsthāya
prakṛtyā niyatāḥ svayā
kāmais tais tair hṛta-jñānāḥ
prapadyante ’nya-devatāḥ
taṁ taṁ niyamam āsthāya
prakṛtyā niyatāḥ svayā

„Oni čiju su inteligenciju odnijele materijalne želje predaju se polubogovima i slijede određena pravila i propise u skladu s vlastitom prirodom." Ovdje je otvoreno rečeno da osobe vođene požudom obožavaju polubogove, a ne Svevišnjeg Gospodina Kṛṣṇu. Pod imenom Kṛṣṇa ne mislimo na određeno sektaško ime. Kṛṣṇa znači najveće zadovoljstvo. Potvrđeno je da je Svevišnji Gospodin riznica sveg zadovoljstva. Svi mi žudimo za zadovoljstvom. Ānanda-mayo 'bhyāsāt (Vedānta-sūtra 1.1.12). Živa su bića, kao i Svevišnji Gospodin, puna svjesnosti i tragaju za srećom. Gospodin je uvijek sretan i živa bića koja se druže i surađuju s Gospodinom, postavši Njegovi pratioci, i sama postaju sretna.

„Tí, ktorí prišli o rozum pod vplyvom hmotných túžob, sa odovzdávajú polobohom a nasledujú určitý proces pravidiel a zásad uctievania, primeraný svojej povahe.“ V tomto verši sa jasne hovorí, že osoby ovládané žiadostivosťou uctievajú polobohov a nie Najvyššieho Pána, Kṛṣṇu. Keď používame meno Kṛṣṇa, nemáme na mysli nejaké sektárske meno. Kṛṣṇa znamená „najvyššia radosť“. Aj písma potvrdzujú, že Najvyšší Pán je zdroj alebo prameň všetkej radosti. Všetci hľadáme šťastie. Ānanda-mayo 'bhyāsāt (Vedānta-sūtra 1.1.12). Živé bytosti majú, podobne ako Pán, plné vedomie a túžia po šťastí. Pán je večne šťastný a ak sa živá bytosť spojí s Pánom, spolupracuje s Ním a vyhľadáva Jeho spoločnosť, bude takisto šťastná.

Gospodin dolazi u ovaj smrtni svijet kako bi pokazao Svoje blažene zabave u Vṛndāvani. Kada je Gospodin Śrī Kṛṣṇa boravio u Vṛndāvani, sve su Njegove zabave s Njegovim prijateljima pastirima, Njegovim prijateljicama, stanovnicima Vṛndāvane i kravama bile prožete srećom. Svi su stanovnici Vṛndāvane znali samo za Kṛṣṇu i ni za što drugo. Gospodin Kṛṣṇa je čak i Svoga oca Nandu Mahārāju odvratio od obožavanja poluboga Indre jer je htio pokazati da ljudi ne bi trebali obožavati nijednog poluboga. Trebaju obožavati samo Svevišnjeg Gospodina, jer je njihov krajnji cilj povratak u Njegovo carstvo.

Pán zostupuje do tohoto sveta smrteľníkov, aby vo Vṛndāvane vyjavil Svoje večné blažené zábavy. Počas Svojho pobytu vo Vṛndāvane sa stýkal s mnohými priateľmi — pastiermi kráv, pastierkami, vṛndāvanskými obyvateľmi a kravkami — a všetky Jeho činnosti boli plné blaženosti. Všetci obyvatelia Vṛndāvanu mysleli iba na Kṛṣṇu. V tom čase sa Pán Kṛṣṇa snažil odradiť Svojho otca, kráľa Nandu, od uctievania poloboha Indru, aby tak jasne ukázal, že ľudia nemusia uctievať nijakého poloboha. Jediné, čo je nutné, je uctievanie Najvyššieho Pána, pretože konečným životným cieľom je navrátiť sa k Nemu do Jeho sídla.

Prebivalište Gospodina Śrī Kṛṣṇe opisano je u šestom stihu petnaestoga poglavlja Bhagavad-gīte:

Popis tohoto sídla Pána Śrī Kṛṣṇu nájdeme v šiestom verši pätnástej kapitoly Bhagavad-gīty:

na tad bhāsayate sūryo
na śaśāṅko na pāvakaḥ
yad gatvā na nivartante
tad dhāma paramaṁ mama
na tad bhāsayate sūryo
na śaśāṅko na pāvakaḥ
yad gatvā na nivartante
tad dhāma paramaṁ mama

„Moje vrhovno prebivalište ne osvjetljava ni sunce, ni mjesec, ni vatra ni elektricitet. Oni koji ga dostignu nikada se ne vraćaju u materijalni svijet."

„Moje zvrchované sídlo nie je ožiarené Slnkom ani Mesiacom, ohňom či elektrinou. Kto ho dosiahne, ten sa nikdy viac nevráti do tohoto hmotného sveta.“

U ovom je stihu opisano vječno nebo. Naravno, mi imamo materijalnu predodžbu o nebu, pa ga povezujemo sa suncem, mjesecom i zvijezdama, ali Gospodin u ovom stihu kaže da na vječnom nebu nema potrebe za suncem, mjesecom, elektricitetom ili bilo kojom vrstom vatre, jer je duhovno nebo već obasjano brahmajyotijem, zrakama koje emaniraju iz Svevišnjeg Gospodina. Mi pokušavamo otići na druge planete uz velike poteškoće, ali prebivalište Svevišnjeg Gospodina nije teško shvatiti. Ono se zove Goloka i lijepo je opisano u Brahma-saṁhiti (5.37): goloka eva nivasaty akhilātma-bhūtaḥ. Premda Gospodin vječno prebiva u Goloki, možemo Mu prići iz ovoga svijeta. Zbog toga Gospodin dolazi kako bi pokazao Svoj pravi oblik – sac-cid-ānanda-vigrahu. Kada pokaže taj oblik, nema potrebe zamišljati kako On izgleda. Da bi odvratio ljude od takve izmišljene spekulacije, dolazi i pokazuje se takav kakav jest, kao Śyāmasundara. Nažalost, manje inteligentni ljudi Ga ismijavaju jer dolazi kao jedan od nas i ophodi se prema nama kao da je ljudsko biće. No, ne bismo zbog toga trebali smatrati da je Gospodin jedan od nas. Zahvaljujući Svojoj svemoći, predstavlja se u Svom pravom obliku i pokazuje Svoje zabave, koje se ne razlikuju od zabava u Njegovom prebivalištu.

Tento verš opisuje duchovný svet. My máme, samozrejme, skúsenosť s hmotným svetom a preto uvažujeme v jeho reláciách: Slnko, Mesiac, hviezdy atď. Avšak v tomto verši Pán hovorí, že v duchovnom nebi nie sú potrebné Slnko, Mesiac, oheň či elektrina, pretože celým duchovným nebom preniká brahmajyoti, žiara emanujúca z Najvyššieho Pána. S veľkou námahou sa pokúšame doletieť na iné planéty a pritom je také jednoduché pochopiť sídlo Najvyššieho Pána. Toto sídlo je známe ako Goloka a v Brahma-saṁhite (5.37) môžeme nájsť jeho opis: goloka eva nivasaty akhilātma-bhūtaḥ. Pán sídli večne vo Svojom sídle Goloke. Možno Ho však dosiahnuť aj z tohoto hmotného sveta, a to tým, že osobne prichádza a zjavuje sa vo Svojej skutočnej podobe ako sac-cid-ānanda-vigraha. Aby nedochádzalo k zbytočným špekuláciám ohľadom Jeho podoby, prichádza a zjavuje sa taký, aký je, vo Svojej pôvodnej podobe Śyāmasundaru. Niektorí menej inteligentní ľudia sa Mu posmievajú keď prichádza a zabáva sa ako obyčajná ľudská bytosť. To však ešte neznamená, že by sme Ho mali považovať za jedného z nás. Len vďaka Jeho nesmiernej sile môžeme byť svedkami toho, že sa pred nami zjavuje vo Svojej pôvodnej podobe a predvádza zábavy, ktoré sú verným obrazom zábav odohrávajúcich sa v Jeho sídle.

U sjajnim zrakama duhovnog neba lebde bezbrojni planeti. Brahmajyoti emanira iz vrhovnog prebivališta, Kṛṣṇaloke, i ānanda-maya, cin-maya planeti, koji nisu materijalni, počivaju na tim zrakama. Gospodin kaže – na tad bhāsayate sūryo na śaśāṅko na pāvakaḥ / yad gatvā na nivartante tad dhāma paramaṁ mama. Osoba koja priđe duhovnom nebu ne mora se vratiti u materijalno nebo. Na materijalnom nebu, čak i ako dostignemo najviši planet (Brahmaloku), a da ne govorimo o Mjesecu, naći ćemo iste uvjete života: rođenje, smrt, bolest i starost. Nijedan planet u materijalnom svemiru nije oslobođen spomenutih načela materijalnog postojanja.

V oslnivej žiare duchovného neba sa vznáša nespočetné množstvo planét. Brahmajyoti emanuje z najvyššieho sídla, Kṛṣṇaloky, a v tomto brahmajyoti sa vznáša nekonečne mnoho duchovných planét známych ako ānanda-maya alebo cin-maya. Pán hovorí: na tad bhāsayate sūryo na śaśāṅko na pāvakaḥ, yad gatvā na nivartante tad dhāma paramaṁ mama. Kto dosiahne tohoto sídla, nemusí sa viac vrátiť späť do hmotného sveta. Aj keď dospejeme na najvyššiu planétu hmotného vesmíru (Brahmaloku), o Mesiaci ani nehovoriac, nájdeme tam rovnaké utrpenie ako tu: rodenie sa, choroby, starnutie a smrť. Niet planéty v hmotnom vesmíre, ktorá by bola ušetrená od týchto štyroch princípov hmotnej existencie.

Živa bića putuju od jednog planeta do drugog, ali mehaničkim sredstvima ne možemo otići na svaki planet koji poželimo. Za odlazak na druge planete postoji određen proces. To je također spomenuto – yānti deva-vratā devān pitṝn yānti pitṛ-vratāḥ. Ako želimo otići na druge planete nisu nam potrebna mehanička sredstva. Gītā poučava: yānti deva-vratā devān. Mjesec, Sunce i viši planeti nazivaju se Svargaloka. Postoje tri različita planetarna sustava: viši, srednji i niži planetarni sustav. Zemlja pripada srednjem planetarnom sustavu. Bhagavad-gītā nas obavješćuje kako se možemo uzdignuti na viši planetarni sustav (Devaloku) vrlo jednostavnim procesom: yānti deva-vratā devān. Trebamo jednostavno obožavati poluboga toga planeta i na taj način otići na Mjesec, Sunce ili bilo koji planet višeg planetarnog sustava.

Živé bytosti môžu cestovať z jednej planéty na druhú, ale nie mechanickými prostriedkami. Ak chceme cestovať na iné planéty, mali by sme nasledovať predpísaný proces. Yānti deva-vratā devān pitṝn yānti pitṛ-vratāḥ. Mechanické prostriedky nie sú vhodné na medziplanetárne cestovanie. Inštrukcia Bhagavad-gīty znie: yānti deva-vratā devān. Mesiac, Slnko a vyššie planéty sú známe ako Svargaloka. Sú tri rôzne vesmírne oblasti: vyššie, stredné a nižšie planetárne systémy. Zem sa nachádza v stredných planetárnych systémoch. Bhagavad-gītā nás informuje, ako cestovať na vyššie planéty (Devaloku) veľmi jednoduchým spôsobom: yānti deva-vratā devān. Človek musí uctievať poloboha príslušnej planéty a tak môže dospieť na Mesiac, Slnko či iné vyššie planéty.

Međutim, Bhagavad-gītā nam ne savjetuje da odemo na neki od planeta u materijalnom svijetu jer čak i ako nekom vrstom mehaničkog sredstva odemo na Brahmaloku, najviši planet, putujući možda 40 000 godina (a tko može živjeti tako dugo?), ipak ćemo naići na materijalne bijede poput rođenja, smrti, starosti i bolesti. Onaj tko želi otići na vrhovni planet, Kṛṣṇaloku, ili na bilo koji drugi planet na duhovnom nebu, neće naići na takve materijalne bijede. Među svim planetima na duhovnom nebu najviši se planet zove Goloka Vṛndāvana. On je izvorni planet u carstvu izvorne Božanske Osobe Śrī Kṛṣṇe. Svi se ti podaci nalaze u Bhagavad-gīti. Zahvaljujući njezinim uputama možemo saznati kako možemo napustiti materijalni svijet i započeti istinski blažen život na duhovnom nebu.

Bhagavad-gītā nám však neradí cestovať na žiadne planéty tohoto hmotného vesmíru, pretože aj keby sme dospeli na Brahmaloku, najvyššiu planétu, čo by nám mechanickými prostriedkami trvalo približne 40 000 rokov (kto žije tak dlho?), našli by sme tam opäť len hmotné utrpenie v podobe rodenia sa chorôb, staroby a smrti. Keď sa však rozhodneme odísť na najvyššiu planétu v duchovnom nebi, Kṛṣṇaloku, alebo akúkoľvek inú duchovnú planétu, nebudeme konfrontovaní s vyššie uvedenými hmotnými útrapami. Existuje nekonečné množstvo duchovných planét a najvyššou zo všetkých je Goloka Vṛndāvan, večné sídlo Najvyššej Božskej Osobnosti, Śrī Kṛṣṇu. Všetky tieto informácie môžeme nájsť v Bhagavad-gīte, ktorá nás učí, ako opustiť tento hmotný svet a začať skutočne radostne žiť v duchovnom svete.

U petnaestom poglavlju Bhagavad-gīte nalazimo slikoviti prikaz materijalnog svijeta. Gospodin kaže:

V pätnástej kapitole Bhagavad-gīty môžeme nájsť skutočný obraz tohoto hmotného sveta:

ūrdhva-mūlam adhaḥ-śākham
aśvatthaṁ prāhur avyayam
chandāṁsi yasya parṇāni
yas taṁ veda sa veda-vit
ūrdhva-mūlam adhaḥ-śākham
aśvatthaṁ prāhur avyayam
chandāṁsi yasya parṇāni
yas taṁ veda sa veda-vit

Materijalni svijet opisan je kao drvo s korijenom okrenutim prema gore, a granama prema dolje. Iz iskustva znamo za takvo drvo: ako stanemo na obalu rijeke ili bilo koje vodene površine vidjet ćemo da odraz drveta u vodi stoji naopako. Grane su okrenute prema dolje, a korijenje prema gore. Slično tome, materijalni svijet je odraz duhovnoga svijeta. On je samo sjena stvarnosti. U sjeni nema stvarnosti, ali po sjeni možemo shvatiti da stvarnost postoji. U pustinji nema vode, ali fatamorgana nagoviještava postojanje vode. U materijalnom svijetu nema vode ili sreće, ali stvarna voda prave sreće postoji u duhovnom svijetu.

V tomto verši sa hmotný svet prirovnáva k stromu, ktorého korene siahajú hore a vetvy dolu. Z vlastnej skúsenosti poznáme strom, ktorý má korene hore: keď stojíme na brehu rieky alebo vodnej nádrže, vidíme, že strom, ktorý sa odráža na vodnej hladine, je hore nohami. Korene siahajú hore a vetvy dolu. Podobne je tento hmotný svet odrazom duchovného sveta. Hmotný svet je iba tieňom skutočnosti. Tieň sám osebe nemá vlastnú podstatu alebo realitu, ale môžeme z neho usudzovať existenciu podstaty a reality. Na púšti nie je voda, ale fatamorgána vody napovedá, že čosi ako voda existuje. V tomto hmotnom svete nie je žiadna voda, žiadne šťastie, ale skutočná voda a pravé šťastie jestvujú v duchovnom svete.

Gospodin preporučuje sljedeći proces za dostizanje duhovnog svijeta (Bg. 15.5):

Pán nám radí, aby sme sa do duchovného sveta premiestnili nasledujúcim spôsobom (Bg.15.5):

nirmāna-mohā jita-saṅga-doṣā
adhyātma-nityā vinivṛtta-kāmāḥ
dvandvair vimuktāḥ sukha-duḥkha-saṁjñair
gacchanty amūḍhāḥ padam avyayaṁ tat
nirmāna-mohā jita-saṅga-doṣā
adhyātma-nityā vinivṛtta-kāmāḥ
dvandvair vimuktāḥ sukha-duḥkha-saṁjñair
gacchanty amūḍhāḥ padam avyayaṁ tat

To vječno carstvo (padam avyayam) može dostići onaj tko je nirmāna-moha. Što to znači? Mi težimo za imenovanjima. Netko želi postati „sir", netko „lord", netko predsjednik ili bogataš ili kralj ili nešto drugo. Sve dok smo vezani za takva imenovanja, vezani smo za tijelo, jer imenovanja pripadaju tijelu. Ali mi nismo tijelo. Ta spoznaja predstavlja prvi stadij duhovne spoznaje. Sada se nalazimo u dodiru s tri guṇe materijalne prirode, ali predanim služenjem Gospodina moramo odbaciti vezanost za materijalno. Ako nismo vezani za predano služenje Gospodina, ne možemo odbaciti vezanost za guṇe materijalne prirode. Imenovanja i vezanosti potječu od naše požude i želje, naše žudnje za gospodarenjem materijalnom prirodom. Sve dok ne odbacimo svoju sklonost ka gospodarenju materijalnom prirodom ne možemo se vratiti u carstvo Svevišnjega, sanātana-dhāmu. Tom vječnom carstvu, koje nikad ne biva uništeno, može prići samo onaj tko služi Svevišnjeg Gospodina, tko nije očaran lažnim materijalnim užicima. Tako utemeljen, može lako prići vrhovnom prebivalištu.

Večné kráľovstvo (padam avyayam) môže dosiahnuť iba ten, kto je nirmāna-moha. Čo to znamená? Všetci si potrpíme na určité označenia. Chceme sa stať „dr.“ alebo „PhDr.“, niekto iný chce byť prezidentom, boháčom, kráľom a pod. Dovtedy, kým nás priťahujú tieto označenia, lipneme na tele, pretože tieto označenia patria telu. Ale my nie sme tieto telá a realizovať to znamená urobiť prvý krok v duchovnej realizácii. Sme spútaní troma kvalitami hmotnej prírody, a preto sa musíme oslobodiť prostredníctvom oddanej služby Pánovi. Keď nás nepriťahuje oddaná služba Pánovi, nemôžu nás prestať priťahovať kvality hmotnej prírody. Označenia a hmotná pripútanosť majú svoj pôvod v žiadostivosti a túžbe vládnuť hmotnej prírode. Dovtedy, kým sa nezbavíme tejto túžby ovládať hmotnú prírodu, nemôžeme sa vrátiť do sídla Najvyššieho. Toto večné kráľovstvo (sanātana-dhāma) je nezničiteľné a môžu ho dosiahnuť iba tí, ktorí nie sú omámení falošným hmotným pôžitkom a oddane slúžia Najvyššiemu Pánovi. Človek s takýmito vlastnosťami môže ľahko dospieť do najvyššieho sídla.

Na drugom je mjestu u Gīti (8.21) rečeno:

V Bhagavad-gīte (8.21) sa píše:

avyakto ’kṣara ity uktas
tam āhuḥ paramāṁ gatim
yaṁ prāpya na nivartante
tad dhāma paramaṁ mama
avyakto ’kṣara ity uktas
tam āhuḥ paramāṁ gatim
yaṁ prāpya na nivartante
tad dhāma paramaṁ mama

Avyakta znači neočitovan. Čak ni materijalni svijet nije u potpunosti očitovan pred nama. Naša su osjetila tako nesavršena da ne možemo vidjeti čak ni sve zvijezde u materijalnom svemiru. Vedski spisi obiluju podacima o raznim planetima i mi im možemo vjerovati ili ne. Svi važni planeti opisani su u vedskoj književnosti, osobito u Śrīmad-Bhāgavatamu. Duhovni svijet iznad materijalnoga neba opisan je kao avyakta, neočitovan. Trebamo žudjeti i čeznuti za tim vrhovnim carstvom, jer onaj tko ga jednom dostigne ne mora se vratiti u materijalni svijet.

Avyakta znamená neprejavený. Určitá časť hmotného stvorenia je neviditeľná pre naše oči. Naše zmysly sú také nedokonalé, že nemôžu vidieť ani všetky hviezdy v tomto vesmíre. Z vedskych písiem môžeme získať mnoho informácií o rôznych planétach, ktorým môžeme alebo nemusíme veriť. Vo Vedach, špeciálne v Śrīmad-Bhāgavatame, sú opísané všetky významné planéty. Duchovný svet, ktorý je za hranicami hmotného vesmíru, sa tu označuje ako avyakta, neprejavený. Mali by sme túžiť dospieť do duchovného sveta, pretože len čo tam dospejeme, nebudeme sa musieť vrátiť do tohoto hmotného sveta.

Netko može postaviti pitanje kako se prilazi carstvu Svevišnjega Gospodina. To je objašnjeno u osmom poglavlju:

Môžeme si teraz položiť otázku, ako sa priblížiť k sídlu Najvyššieho Pána. Odpoveď nájdeme v ôsmej kapitole Bhagavad-gīty:

anta-kāle ca mām eva
smaran muktvā kalevaram
yaḥ prayāti sa mad-bhāvaṁ
yāti nāsty atra saṁśayaḥ
anta-kāle ca mām eva
smaran muktvā kalevaram
yaḥ prayāti sa mad-bhāvaṁ
yāti nāsty atra saṁśayaḥ

„Onaj tko na kraju života napusti tijelo sjećajući se Mene, odmah dostiže Moju prirodu; u to nema sumnje." (Bg. 8.5) Onaj tko u trenutku smrti misli na Kṛṣṇu, vraća se Kṛṣṇi. Mora se sjećati Kṛṣṇina oblika. Ako napusti tijelo misleći na taj oblik, sigurno će ući u duhovno carstvo. Mad-bhāvam se odnosi na vrhovnu prirodu Vrhovnog Bića. Vrhovno Biće je sac-cid-ānanda-vigraha, što znači da je Njegov oblik vječan, pun znanja i blaženstva. Naše sadašnje tijelo nije sac-cid-ānanda. Ono je asat, a ne sat. Nije vječno i uništivo je. Nije cit, puno znanja, već je puno neznanja. Mi nemamo znanje o duhovnom carstvu. Nemamo čak ni savršeno znanje o materijalnom svijetu, punom nepoznanica. Tijelo je nirānanda; umjesto blaženstva, puno je bijede. Sve bijede koje doživljavamo u materijalnom svijetu potječu od tijela, ali onaj tko napusti ovo tijelo misleći na Gospodina Kṛṣṇu, Svevišnju Božansku Osobu, odmah dobiva tijelo sačinjeno od sac-cid-ānande.

„Každý, kto v okamihu smrti opúšťa svoje telo a myslí pritom na Mňa, ihneď dosiahne Moje sídlo; o tom niet pochýb.“ (Bg.8.5) Človek, ktorý v okamihu smrti myslí na Kṛṣṇu, odíde ku Kṛṣṇovi. Musíme myslieť na Kṛṣṇovu podobu; ak opustíme telo, mysliac na túto podobu, dospejeme nepochybne do duchovného sveta. Slovo mad-bhāvam označuje zvrchovanú povahu Najvyššej Bytosti. Najvyššia Bytosť je sac-cid-ānanda-vigraha — večná podoba plná poznania a blaženosti. Naše súčasné telo nie je sac-cid-ānanda. Je asat, dočasné. Nie je cit, plné poznania, ale je plné nevedomosti. Nevieme nič o duchovnom svete a dokonca nemáme ani úplné poznanie tohoto hmotného sveta. Toľko vecí nám zostáva neznámych. Hmotné telo je teda nirānanda; namiesto blaženosti je plné utrpenia. Všetky útrapy v tomto svete zažívame kvôli telu, ale keď opustíme toto telo s mysľou upretou na Kṛṣṇu, Najvyššiu Božskú Osobnosť, získame duchovné telo, ktoré je sac-cid-ānanda.

Način na koji živo biće u materijalnom svijetu napušta jedno tijelo i dobiva drugo također je uređen. Čovjek umire nakon što bude odlučeno koju će vrstu tijela imati u sljedećem životu. Tu odluku donose viši autoriteti, a ne samo živo biće. Mi se uzdižemo ili padamo, ovisno o našim djelatnostima u ovom životu. Ovaj je život priprema za sljedeći. Zato, ako se u ovom životu pripremimo za uzdizanje u Božje Carstvo, po napuštanju tijela sigurno ćemo dobiti duhovno tijelo nalik na Gospodinovo.

Proces prijímania a opúšťania tela v tomto hmotnom svete sa deje podľa určitých pravidiel. Živá bytosť opustí telo a prijme nové po tom, čo vyššie autority rozhodnú, aký druh tela dostane v budúcom živote. Podľa činností, ktoré vykonávame v súčasnosti, sa buď povýšime alebo poklesneme. Tento život je prípravou na život budúci. Ak sme v tomto živote dostatočne pripravení na návrat späť domov, späť k Bohu, potom po opustení hmotného tela nepochybne získame duchovné telo podobné Pánovmu.

Kao što smo već objasnili, postoje različite vrste transcendentalista, brahma-vādīji, paramātma-vādīji bhakte, i bezbroj duhovnih planeta u brahmajyotiju (duhovnom nebu). Tih planeta ima mnogo više nego planeta u materijalnom svijetu. Rečeno je da materijalni svijet predstavlja jednu četvrtinu stvorenog svijeta (ekāṁśena sthito jagat). U materijalnom svijetu postoje milijarde svemira s trilijunima planeta, sunaca, zvijezda i mjeseca, ali čitav materijalni svijet samo je dio sveukupnog postojanja. Veći se dio nalazi na duhovnom nebu. Osoba koja se želi stopiti s postojanjem Vrhovnog Brahmana odmah biva prenesena u brahmajyoti Svevišnjeg Gospodina te tako dostiže duhovno nebo. Bhakta koji želi uživati u društvu Svevišnjeg Gospodina odlazi na jedan od bezbroj planeta Vaikuṇṭhe. Na njima se druži sa Svevišnjim Gospodinom, četverorukim oblicima Nārāyaṇe, koji imaju razna imena kao što su Pradyumna, Aniruddha i Govinda. Tako transcendentalisti na kraju života misle na brahmajyoti, Paramātmu ili Svevišnju Božansku Osobu Śrī Kṛṣṇu. U svakom slučaju, odlaze na duhovno nebo, ali samo bhakte, osobe u osobnom dodiru sa Svevišnjim Gospodinom, odlaze na planete Vaikuṇṭhe ili na Goloku Vṛndāvanu. Gospodin potom dodaje: „U to nema sumnje." U to moramo čvrsto vjerovati. Ne bismo trebali odbaciti ono što se ne slaže s našom maštom. Trebamo imati isti stav kao Arjuna koji je rekao: „Vjerujem u sve što si rekao." Kada Gospodin kaže da onaj tko u trenutku smrti misli na Njega kao na Brahman, Paramātmu ili Božansku Osobu sigurno odlazi na duhovno nebo, u to nema sumnje. Nema nikakvog razloga da u to ne vjerujemo.

Ako sme už uviedli, sú rôzne druhy transcendentalistov — brahma-vādī, paramātma-vādī a oddaní. V brahmajyoti (duchovnom nebi) sa vznáša nespočetné množstvo duchovných planét, omnoho viac než v hmotnom vesmíre. Tento hmotný svet sa prirovnáva k jednej štvrtine celého stvorenia (ekāṁśena sthito jagat). Tento hmotný segment zahŕňa milióny a bilióny vesmírov s triliónmi planét, sĺnc, mesiacov a hviezd. Avšak celý hmotný prejav je iba fragmentom celého stvorenia. Väčšiu časť stvorenia predstavuje duchovný svet. Keď niekto túži splynúť s existenciou Najvyššieho Brahmanu, premiestni sa po opustení tela do brahmajyoti Najvyššieho Pána a tak dospeje do duchovného neba. Oddaný, ktorý túži po osobnej spoločnosti Najvyššieho Pána, dospeje na jednu z nespočetných vaikuṇṭhských planét, na ktorých vládne Najvyšší Pán vo Svojej úplnej štvorrukej expanzii ako Nārāyaṇa. Obyvatelia týchto planét Ho uctievajú pod rôznymi menami ako napr. Pradyumna, Aniruddha a Govinda a združujú sa s Ním. V okamihu smrti teda transcendentalista myslí buď na brahmajyoti, Paramātmu alebo Najvyššiu Božskú Osobnosť Śrī Kṛṣṇu. Niet pochýb o tom, že dospeje do duchovného sveta. Avšak iba oddaný alebo ten, koho s Pánom spája osobný vzťah, dosiahne vaikuṇṭhské planéty alebo Goloku Vṛndāvan. Pán nás o tom uisťuje slovami „o tom niet pochýb“. Mali by sme dôverovať týmto Pánovým slovám. Nemali by sme odmietať to, čo nekorešponduje s našimi predstavami. Vezmime si príklad z Arjunovho postoja: „Verím všetkému, čo vravíš.“ Preto keď Pán hovorí, že ten, kto v okamihu smrti myslí Naňho — či už ako na neosobný Brahman, Paramātmu alebo Najvyššiu Božskú Osobnosť — nepochybne dospeje do duchovného sveta, niet o tom pochýb. Otázka nedôvery je v tomto prípade nepodstatná.

Bhagavad-gītā (8.6) objašnjava glavno načelo koje omogućuje živom biću da uđe u duhovno carstvo jednostavno zahvaljujući mišljenju na Svevišnjeg u trenutku smrti:

Bhagavad-gītā teda vysvetľuje základné pravidlo, podľa ktorého možno dosiahnuť duchovný svet prostým myslením na Najvyššieho v okamihu smrti:

yaṁ yaṁ vāpi smaran bhāvaṁ
tyajaty ante kalevaram
taṁ tam evaiti kaunteya
sadā tad-bhāva-bhāvitaḥ
yaṁ yaṁ vāpi smaran bhāvaṁ
tyajaty ante kalevaram
taṁ tam evaiti kaunteya
sadā tad-bhāva-bhāvitaḥ

„Kojeg god stanja da se osoba sjeća kada napušta svoje tijelo, to će stanje u sljedećem životu neizostavno dostići." Najprije moramo razumjeti da je materijalna priroda očitovanje jedne od energija Svevišnjeg Gospodina. U Viṣṇu Purāṇi (6.7.61) opisane su sve energije Svevišnjeg Gospodina:

„Každá bytosť dospeje práve do toho stavu bytia, na ktorý myslí, keď opúšťa telo. O tom niet pochýb.“ Najprv musíme pochopiť, že hmotná príroda je jednou z energií Najvyššieho Pána. Vo Viṣṇu Purāṇe (6.7.6) sa uvádzajú všetky energie Najvyššieho Pána:

viṣṇu-śaktiḥ parā proktā
kṣetra-jñākhyā tathā parā
avidyā-karma-saṁjñānyā
tṛtīyā śaktir iṣyate
viṣṇu-śaktiḥ parā proktā
kṣetra-jñākhyā tathā parā
avidyā-karma-saṁjñānyā
tṛtīyā śaktir iṣyate

Svevišnji Gospodin ima bezbroj raznih energija koje su iznad dosega našeg shvaćanja. Veliki učeni mudraci i oslobođene duše proučili su te energije i svrstali ih u tri kategorije. Sve su energije viṣṇu-śakti, što znači da su različite moći Gospodina Viṣṇua. Prva energija je parā, transcendentalna. Živa bića također pripadaju višoj energiji, kao što smo već objasnili. Druga, materijalna energija je u guṇi neznanja. U trenutku smrti možemo ostati u nižoj energiji materijalnog svijeta ili se možemo prenijeti u energiju duhovnog svijeta. Tako Bhagavad-gītā (8.6) izjavljuje:

Najvyšší Pán vlastní rozmanité a nespočetné energie, ktoré sa vymykajú naším predstavám; napriek tomu ich veľkí svätci alebo oslobodené duše analyzovali a rozdelili do troch hlavných skupín. Všetky tieto energie sú viṣṇu-śakti, rôzne energie Pána Viṣṇua. Prvou z nich je parā-śakti, transcendentálna energia. Hovorili sme, že aj živé bytosti patria do tejto skupiny. Existuje však ešte iná, materiálna energia, ktorá je v kvalite nevedomosti. V okamihu smrti môžeme zostať buď v nižšej energii hmotného sveta, alebo sa premiestniť do energie duchovného sveta.

yaṁ yaṁ vāpi smaran bhāvaṁ
tyajaty ante kalevaram
taṁ tam evaiti kaunteya
sadā tad-bhāva-bhāvitaḥ
yaṁ yaṁ vāpi smaran bhāvaṁ
tyajaty ante kalevaram
taṁ tam evaiti kaunteya
sadā tad-bhāva-bhāvitaḥ

„Kojeg god stanja da se osoba sjeća kada napušta svoje sadašnje tijelo, to će stanje u sljedećem životu neizostavno dostići."

„Každá živá bytosť dospeje do toho stavu bytia, na ktorý myslí, keď opúšťa telo.“ (Bg.8.6)

Za života obično mislimo ili na materijalnu ili na duhovnu energiju. Kako možemo prenijeti misli s materijalne na duhovnu energiju? Postoji toliko mnogo knjiga i časopisa koji zaokupljaju naše misli materijalnom energijom. Naše misli, koje su sada zaokupljene tim djelima, moramo prenijeti na vedske spise. Veliki mudraci su zato napisali toliko mnogo vedskih spisa, kao što su Purāne. Purāne nisu plodovi mašte, već povijesni zapisi. U Caitanya-caritāmṛti (Madhya 20.122) nalazimo sljedeći stih:

Obyčajne sa stotožňujeme buď s hmotnou alebo duchovnou energiou. Ako vlastne preorientovať naše myšlienky od hmoty k duši? Je toľko literatúry, ktorá napĺňa našu myseľ hmotnými námetmi — noviny, časopisy, novely atď. Naše myslenie je momentálne absorbované v hmotných námetoch a preto by sme ho mali preorientovať na vedsku literatúru. Z toho dôvodu napísali veľkí svätci v minulosti toľko vedskych písiem, ako napríklad Purāṇy. Purāṇy nie sú obrazotvorným dielom; sú to historické záznamy. V Caitanya-caritāmṛte (Madhya 20.122) sa píše:

māyā-mugdha jīvera nāhi svataḥ kṛṣṇa-jñāna
jīvere kṛpāya kailā kṛṣṇa veda-purāṇa
māyā-mugdha jīvera nāhi svataḥ kṛṣṇa-jñāna
jīvere kṛpāya kailā kṛṣṇa veda-purāṇa

Zaboravna živa bića, uvjetovane duše, zaboravila su svoj odnos sa Svevišnjim Gospodinom i obuzeta su mislima o materijalnim djelatnostima. Samo da bi usmjerio njihovu moć razmišljanja na duhovno nebo, Kṛṣṇa-dvaipāyana Vyāsa napisao je velik broj vedskih spisa. Najprije je podijelio Vede na četiri dijela, a potom ih objasnio u Purāṇama. Za manje inteligentne ljude napisao je Mahābhāratu, koja sadrži Bhagavad-gītu. Potom je sažeo svu vedsku književnost u Vedānta-sūtri i napisao Śrīmad-Bhāgavatam, prirodno tumačenje Vedānta-sūtre, kako bi pružio vodstvo budućim generacijama. Svoj um moramo uvijek zaokupljati čitanjem tih vedskih spisa. Kao što materijalisti zaokupljaju svoje umove čitanjem novina, časopisa i brojnih materijalističkih djela, mi moramo čitati djela koja nam je dao Vyāsadeva. Tako ćemo se moći sjetiti Svevišnjeg Gospodina u trenutku smrti. To je jedini način koji preporučuje Gospodin. On jamči rezultat: „U to nema sumnje."

Zábudlivé živé bytosti sú podmienené duše, ktoré zabudli na svoj večný vzťah k Bohu a teraz sú pohrúžené v materialistických činnostiach. Kṛṣṇa-dvaipāyana Vyāsa predložil veľké množstvo vedskych kníh, aby obrátil ich myslenie k duchovnému svetu. Najprv rozdelil Vedy na štyri časti a potom ich vysvetlil v Purāṇach a pre menej inteligentných ľudí napísal Mahābhāratu. Bhagavad-gītā je pôvodne súčasťou Mahābhāraty. Potom zhrnul celú vedsku literatúru vo Vedānta-sūtre, ku ktorej napísal prirodzený komentár, známy pod názvom Śrīmad-Bhāgavatam. Neustále by sme mali zamestnávať myseľ štúdiom týchto vedskych písiem. Tak ako materialisti zamestnávajú svoju myseľ čítaním novín, časopisov a rôznych materialistických kníh, mali by sme aj my neustále študovať dielo, ktoré nám zanechal Vyāsadeva; len tak budeme schopní myslieť na Najvyššieho Pána v okamihu smrti. To je jediná cesta, ktorú nám Pán odporúča a za výsledok ktorej ručí: „O tom niet pochýb“.

tasmāt sarveṣu kāleṣu
mām anusmara yudhya ca
mayy arpita-mano-buddhir
mām evaiṣyasy asaṁśayaḥ
tasmāt sarveṣu kāleṣu
mām anusmara yudhya ca
mayy arpita-mano-buddhir
mām evaiṣyasy asaṁśayaḥ

„Stoga, Arjuna, trebaš uvijek misliti na Mene u Mom obliku Kṛṣṇe i istodobno nastaviti s borbom, izvršavajući tako svoju propisanu dužnost. Posvećujući svoje djelatnosti Meni, uma i inteligencije usredotočenih na Mene, bez sumnje ćeš Me dostići." (Bg. 8.7)

„Preto na Mňa, ó, Arjuna, pri vykonávaní svojej povinnosti vždy mysli v Mojej podobe Kṛṣṇu a bojuj. Keď zasvätíš všetky činy Mne s mysľou a inteligenciou na Mňa upretou, určite ku Mne dôjdeš. O tom niet pochýb.“ (Bg.8.7)

On ne savjetuje Arjuni da Ga se jednostavno sjeća i ostavi svoje zanimanje. Ne, Gospodin nikada ne preporučuje nešto nepraktično, jer u materijalnom svijetu moramo raditi da bismo održali tijelo na životu. Ljudsko je društvo podijeljeno prema zanimanjima na četiri društvena staleža – brāhmaṇe, kṣatriye, vaiśye śūdre. Stalež brāhmaṇa, odnosno intelektualaca, djeluje na jedan način, stalež kṣatriya, upravnih službenika, na drugi način, a trgovački stalež i radnici izvršavaju svoje dužnosti. U ljudskom društvu, bez obzira je li čovjek radnik, trgovac, činovnik, poljoprivrednik ili pripadnik najvišeg staleža poput pisaca, znanstvenika ili teologa, mora raditi za uzdržavanje. Gospodin stoga kaže Arjuni da ne treba ostaviti svoje zanimanje, već se prilikom izvršavanja svoje dužnosti treba sjećati Kṛṣṇe (mām anusmara). Ako se u borbi za opstanak ne sjeća Kṛṣṇe, neće se moći sjetiti Kṛṣṇe u trenutku smrti. To nam savjetuje i Gospodin Caitanya. On kaže – kīrtanīyaḥ sadā hariḥ: trebamo uvijek pjevati Gospodinova imena. Gospodin se ne razlikuje od Svojih imena. Tako nema razlike između uputa koje je Arjuni dao Kṛṣṇa „sjećaj Me se" i uputa Gospodina Caitanye „uvijek pjevaj imena Gospodina Kṛṣṇe". Nema razlike, jer se Kṛṣṇa i Kṛṣṇino ime ne razlikuju. Na apsolutnoj razini nema razlike između onoga što se odnosi na neku osobu i same osobe. Zato se uvijek trebamo sjećati Gospodina, dvadeset četiri sata na dan, pjevajući Njegova imena. Svoj život trebamo urediti na takav način da Ga se uvijek možemo sjećati.

Śrī Kṛṣṇa neradí Arjunovi, aby sa zriekol svojich povinností a iba Naňho myslel. Nie. Pán dáva iba praktické rady. Aby sme v tomto hmotnom svete udržali pri živote svoje telo, musíme pracovať. Ľudia sa podľa svojich činností dajú zaradiť do štyroch spoločenských tried — brāhmaṇov, kṣatriyov, vaiśyov a śūdrov. Brāhmaṇi alebo inteligencia sa vyznačujú určitými činnosťami, kṣatriyovia, vodcovia, vykonávajú svoje špecifické činnosti a obchodníci a remeselníci nasledujú zasa svoje povinnosti. Každý člen ľudskej spoločnosti — robotník, kupec, úradník alebo farmár, či dokonca príslušník najvyššej triedy, ako napríklad spisovateľ, vedec alebo teológ — musí pracovať, aby zostal na žive. Z toho dôvodu Pán Arjunovi hovorí, že sa nemusí zriekať svojich povinností, ale Naňho pri ich vykonávaní myslel (mām anusmara). Ak sa nenaučí myslieť na Kṛṣṇu počas ťažkého zápasu o prežitie, nebude schopný na Neho myslieť ani v kritickom okamihu smrti. Śrī Caitanya Mahāprabhu s tým súhlasí a dodáva: kīrtanīyaḥ sadā hariḥ. „Každý by mal neustále ospevovať Pánovo sväté meno.“ Pánovo sväté meno a Pán samotný sa od Seba nelíšia. Preto Kṛṣṇov pokyn Arjunovi „vždy na Mňa mysli“ a pokyn Pána Caitanyu „neustále spievaj sväté meno Pána Kṛṣṇu“ sú totožné. Nie je tu rozdiel, pretože medzi Kṛṣṇom a Kṛṣṇovým menom nie je žiadny rozdiel. Na absolútnej úrovni nie je rozdiel medzi oslovením a oslovovaným. Vedomiu Kṛṣṇu by sme sa mali venovať dvadsaťštyri hodín denne, tým, že neustále spievame Kṛṣṇove sväté mená a zariaďujeme si každodenné činnosti tak, aby sme na Neho mohli stále myslieť.

Kako je to moguće? Ācārye navode sljedeći primjer. Ako je udana žena vezana za drugog muškarca ili ako je muškarac vezan za ženu koja nije njegova supruga, takva je vezanost vrlo snažna. Osoba s takvom vezanošću uvijek misli na voljenu osobu. Žena koja misli na ljubavnika uvijek misli na susret s njim, čak i dok obavlja kućanske poslove. Ustvari, ona obavlja kućanske poslove još brižljivije, kako muž ne bi otkrio njezinu vezanost. Slično tome, mi se uvijek trebamo sjećati vrhovnog ljubavnika, Śrī Kṛṣṇe, i istodobno brižljivo izvršavati svoje materijalne dužnosti. Za to je potreban snažan osjećaj ljubavi. Ako osjećamo snažnu ljubav prema Svevišnjem Gospodinu, onda možemo izvršavati svoju dužnost i istodobno se sjećati Gospodina. No moramo razviti taj osjećaj ljubavi. Na primjer, Arjuna je uvijek mislio na Kṛṣṇu. Bio je Kṛṣṇin stalni pratilac i istodobno ratnik. Kṛṣṇa mu nije savjetovao da ostavi borbu i ode u šumu meditirati. Kada mu je Gospodin Kṛṣṇa opisao sustav yoge, Arjuna je rekao da ga ne može primjenjivati.

Ako to urobiť? Ācāryovia uvádzajú nasledujúci príklad. Keď sa vydatá žena zamiluje do iného muža, alebo keď sa ženatý muž zamiluje do inej ženy, potom je toto puto veľmi silné. Žena neustále myslí na svojho milého a muž na svoju milú. Žena rozjíma nad svojimi schôdzkami s tajným milencom a zároveň si plní svoje domáce povinnosti. V skutočnosti ich vykonáva omnoho dôkladnejšie, aby si muž nič nevšimol. Podobne by sme mali aj my myslieť na najvyššieho milenca, Śrī Kṛṣṇu, a zároveň si svedomite konať svoje povinnosti. Vyžaduje si to však silný pocit lásky. Ak máme silnú túžbu milovať Najvyššieho Pána, môžeme pokračovať v našich činnostiach a súčasne myslieť na Pána. Musíme však vyvinúť túto silnú túžbu milovať. Arjuna bol napríklad neustále pohrúžený v myšlienkach na Kṛṣṇu; bol jeho stálym spoločníkom a súčasne bol postavený do úlohy bojovníka. Kṛṣṇa mu neradil, aby sa vzdal boja a odišiel do lesa meditovať. Keď Kṛṣṇa oboznámil Arjunu so systémom yogy, Arjuna ho odmietol s odôvodnením, že je preňho veľmi ťažký.

arjuna uvāca
yo ’yaṁ yogas tvayā proktaḥ
sāmyena madhusūdana
etasyāhaṁ na paśyāmi
cañcalatvāt sthitiṁ sthirām
arjuna uvāca
yo ’yaṁ yogas tvayā proktaḥ
sāmyena madhusūdana
etasyāhaṁ na paśyāmi
cañcalatvāt sthitiṁ sthirām

„Arjuna reče: O Madhusūdana, sustav yoge koji si mi ukratko opisao čini mi se nepraktičnim i nepodnošljivim jer je um nemiran i nepostojan." (Bg. 6.33)

„Arjuna riekol: Ó, Madhusūdana, yogový systém, ktorý si mi opísal, mi pripadá nepraktický a príliš zložitý, pretože myseľ je nepokojná a vrtkavá.“ (Bg.6.33)

Gospodin izjavljuje:

Pán na to odpovedal:

yoginām api sarveṣāṁ
mad-gatenāntar-ātmanā
śraddhāvān bhajate yo māṁ
sa me yukta-tamo mataḥ
yoginām api sarveṣāṁ
mad-gatenāntar-ātmanā
śraddhāvān bhajate yo māṁ
sa me yukta-tamo mataḥ

„Onaj tko uvijek s velikom vjerom prebiva u Meni, misleći u sebi na Mene, i transcendentalno Me služi s ljubavlju, najprisnije je sjedinjen sa Mnom u yogi i najviši je od svih yogīja. To je Moje mišljenje." (Bg. 6.47) Tako je onaj tko uvijek misli na Svevišnjeg Gospodina u isto vrijeme najveći yogī, najveći jñānī i najveći bhakta. Gospodin kaže Arjuni da kao kṣatriya ne može ostaviti borbu, ali ako se bori sjećajući se Kṛṣṇe, onda će se moći sjetiti Kṛṣṇe u trenutku smrti. Za to je potrebna potpuna posvećenost transcendentalnom služenju Gospodina s ljubavlju.

“Za najvyššieho zo všetkých yogīnov považujem toho, kto je so Mnou najdôvernejšie spojený prostredníctvom yogy, kto na Mňa neustále myslí a s veľkou vierou Mi oddane a láskyplne slúži. To je Môj názor.“ (Bg.6.47) Čiže ten, kto neustále myslí na Najvyššieho Pána, je najväčším yogīnom, filozofom a najväčším oddaným zároveň. Pán ďalej Arjunovi vysvetlil, že ako kṣatriya by nemal zanechať boja, ale že ak bude bojovať s mysľou upretou na Kṛṣṇu, bude Naňho schopný myslieť aj v okamihu smrti. To si však vyžaduje úplné odovzdanie sa transcendentálnej láskyplnej službe Pánovi.

Ustvari, mi ne djelujemo tijelom, već umom i inteligencijom. Ako su um i inteligencija uvijek obuzeti mislima o Svevišnjem Gospodinu, osjetila su prirodno zaokupljena služenjem Gospodina. Površno gledajući, djelatnosti osjetila ostaju iste, ali svjesnost je promijenjena. Bhagavad-gītā nas poučava kako naš um i inteligenciju trebamo zaokupiti mislima o Gospodinu. Takva će nam obuzetost omogućiti da se prenesemo u Božje Carstvo. Ako je um zaokupljen služenjem Kṛṣṇe, osjetila su samim tim zaokupljena služenjem Gospodina. Stoga sva umjetnost i tajna Bhagavad-gīte leži u potpunoj obuzetosti mislima o Śrī Kṛṣṇi.

V skutočnosti konáme pomocou mysle a inteligencie, nie telom. Ak sú myseľ a inteligencia neustále pohrúžené v myšlienkach na Najvyššieho Pána, zmysly ich budú prirodzene nasledovať. Na prvý pohľad sa môže zdať, že činnosti zmyslov sa nemenia; avšak vedomie sa mení. Bhagavad-gītā nás učí, ako zamestnať myseľ a inteligenciu myslením na Pána. Tento proces nám nepochybne umožní premiestniť sa do Pánovho sídla. Ak myseľ slúži Kṛṣṇovi, zmysly ju v službe automaticky nasledujú. To je veľké umenie a jedno z tajomstiev Bhagavad-gīty: úplné sústredenie myšlienok na Kṛṣṇu.

Suvremeni je čovjek uložio veliki napor kako bi stigao na Mjesec, ali nije uložio veliki napor u pokušaj duhovnog uzdizanja. Ako netko ima pedeset godina života pred sobom, to kratko vrijeme treba iskoristiti za njegovanje sjećanja na Svevišnju Božansku Osobu. To je proces predanosti:

Moderný človek sa zúfalo snaží doletieť na Mesiac, zato sa však vôbec nepokúša povýšiť duchovne. Ak niekomu zostáva ešte päťdesiat rokov života, mal by tento krátky čas využiť na kultiváciu vedomia Kṛṣṇu, oddanej služby:

śravaṇaṁ kīrtanaṁ viṣṇoḥ
smaraṇaṁ pāda-sevanam
arcanaṁ vandanaṁ dāsyaṁ
sakhyam ātma-nivedanam
śravaṇaṁ kīrtanaṁ viṣṇoḥ
smaraṇaṁ pāda-sevanam
arcanaṁ vandanaṁ dāsyaṁ
sakhyam ātma-nivedanam

(Śrīmad-Bhāgavatam 7.5.23)

(Śrīmad-Bhāgavatam 7.5.23)

Ovih devet procesa, od kojih je najlakši śravaṇam, slušanje Bhagavad-gīte od samospoznate osobe, pomoći će osobi da misli na Vrhovno Biće. To će joj pomoći da se sjeća Svevišnjeg Gospodina i omogućiti joj da po napuštanju tijela dobije duhovno tijelo, pogodno za druženje sa Svevišnjim Gospodinom.

Týchto deväť spôsobov oddanej služby, z ktorých śravanaṁ, načúvanie Bhagavad-gīte z úst sebarealizovanej osoby, je najjednoduchšie, obráti naše myšlienky k Najvyššej Bytosti. Tak budeme schopní neustále myslieť na Kṛṣṇu a po opustení tohoto tela získame duchovné telo, prostredníctvom ktorého sa budeme môcť združovať s Najvyšším Pánom.

Gospodin kaže:

Pán ďalej hovorí:

abhyāsa-yoga-yuktena
cetasā nānya-gāminā
paramaṁ puruṣaṁ divyaṁ
yāti pārthānucintayan
abhyāsa-yoga-yuktena
cetasā nānya-gāminā
paramaṁ puruṣaṁ divyaṁ
yāti pārthānucintayan

„Onaj tko meditira na Mene kao na Svevišnju Božansku Osobu, tko se uvijek sjeća Mene i tko ne odstupi od ovoga puta, o Arjuna, sigurno će Me dostići." (Bg. 8.8)

„Kto na Mňa neustále myslí ako na Najvyššiu Božskú Osobnosť, kto na Mňa spomína a koho myseľ neodbieha od cesty oddanej služby, ó, Arjuna, ten ku Mne určite dospeje.“ (Bg.8.8)

To nije vrlo težak proces. Međutim, moramo ga naučiti od iskusne osobe. Tad vijñānārthaṁ sa gurum evābhigacchet: moramo prići osobi koja ga već primjenjuje. Um uvijek leti s jednoga predmeta na drugi, ali moramo naučiti da ga uvijek usredotočimo na oblik Svevišnjeg Gospodina Śrī Kṛṣṇe ili na zvuk Njegova imena. Um je prirodno nemiran i luta tamo-amo, ali može počivati u zvučnoj vibraciji Kṛṣṇina imena. Stoga moramo meditirati na paramaṁ puruṣam, Svevišnjeg Gospodina u duhovnom carstvu, duhovnom nebu, i tako Ga dostići. Načini i sredstva za dostizanje krajnje spoznaje, krajnjeg cilja, opisani su u Bhagavad-gīti. Vrata toga znanja otvorena su za svakoga. Nikome nije zabranjen pristup. Sve vrste ljudi mogu prići Gospodinu Kṛṣṇi misleći na Njega, jer svatko može slušati i razmišljati o Njemu.

Nie je to ťažký proces; musíme sa však učiť od realizovanej osoby. Tad vijñānārthaṁ sa gurum evābhigacchet: musíme vyhľadať osobu, ktorá má praktické skúsenosti. Myseľ ustavične odbieha tu a tam a preto by sme ju mali ovládnuť a upriamiť na podobu Najvyššieho Pána, Śrī Kṛṣṇu, alebo na Jeho zvukové zastúpenie v podobe svätého mena. Myseľ je prirodzene vrtkavá a nepokojná, ale možno ju upokojiť zvukovou vibráciou Kṛṣṇovho mena. Mali by sme teda meditovať nad paramaṁ puruṣam, Najvyššou Božskou Osobnosťou v duchovnom kráľovstve, v duchovnom svete, a tak k Nemu dospieť. Tento konečný cieľ a spôsob, ako ho dosiahnuť, je opísaný v Bhagavad-gīte a dvere sú otvorené pre každého. Každý má šancu. Člen každej sociálnej triedy sa môže priblížiť ku Kṛṣṇovi tým, že na Neho myslí a počúva o Ňom.

Gospodin kaže (Bg. 9.32–33):

Pán ďalej hovorí:

māṁ hi pārtha vyapāśritya
ye ’pi syuḥ pāpa-yonayaḥ
striyo vaiśyās tathā śūdrās
te ’pi yānti parāṁ gatim
māṁ hi pārtha vyapāśritya
ye ’pi syuḥ pāpa-yonayaḥ
striyo vaiśyās tathā śūdrās
te ’pi yānti parāṁ gatim
kiṁ punar brāhmaṇāḥ puṇyā
bhaktā rājarṣayas tathā
anityam asukhaṁ lokam
imaṁ prāpya bhajasva mām
kiṁ punar brāhmaṇāḥ puṇyā
bhaktā rājarṣayas tathā
anityam asukhaṁ lokam
imaṁ prāpya bhajasva mām

Čak i trgovac, pala žena, radnik ili ljudsko biće na najnižem položaju mogu dostići Svevišnjeg. Nije potrebna visoko razvijena inteligencija. To znači da svatko tko prihvati načelo bhakti-yoge i Svevišnjeg Gospodina kao summum bonum svoga života, kao najviši cilj, može prići Gospodinu u duhovnom carstvu. Ako prihvati načela izložena u Bhagavad-gīti, može usavršiti svoj život i zauvijek riješiti sve probleme života. To je bit čitave Bhagavad-gīte.

Pán hovorí, že dokonca aj vaiśyovia, śūdrovia, pokleslé ženy alebo ľudia nízkeho pôvodu môžu dosiahnuť Najvyššieho. Nemusíme byť veľmi inteligentní. Dôležité je, že každý, kto prijíma zásady bhakti-yogy a Najvyššieho Pána ako summum bonum, ako najvyšší cieľ, môže dosiahnuť Najvyššieho Pána v duchovnom svete. Ak si osvojíme zásady predložené v Bhagavad-gīte, môžeme zdokonaliť naše životy a vyriešiť všetky životné problémy. To je zhrnutie a podstata celej Bhagavad-gīty.

Možemo zaključiti da je Bhagavad-gītā transcendentalni spis koji trebamo čitati veoma pomno. Gītā-śāstram idaṁ puṇyaṁ yaḥ paṭhet prayataḥ pumān: onaj tko pravilno slijedi upute Bhagavad-gīte može se osloboditi svih bijeda i tjeskoba života. Bhaya-śokādi-varjitaḥ. Oslobodit ćemo se svih bojazni u ovom životu, a naš će sljedeći život biti duhovan. (Gītā-māhātmya 1)

Na záver môžeme povedať, že Bhagavad-gītā je transcendentálne dielo, ktoré vyžaduje pozorného čitateľa. Gītā-śāstram idaṁ puṇyaṁ yaḥ paṭhet prayataḥ pumān: kto úprimne nasleduje pokyny Bhagavad-gīty, môže ukončiť všetky životné ťažkosti a problémy. Bhaya-śokādi-varjitaḥ. Môže sa zbaviť strachu už v tomto živote a jeho budúci život bude duchovný. (Gītā-māhātmya 1)

Postoji još jedna prednost:

Má to však ešte jednu výhodu:

gītādhyāyana-śīlasya
prāṇāyāma-parasya ca
naiva santi hi pāpāni
pūrva-janma-kṛtāni ca
gītādhyāyana-śīlasya
prāṇāyāma-parasya ca
naiva santi hi pāpāni
pūrva-janma-kṛtāni ca

„Ako netko čita Bhagavad-gītu vrlo iskreno i ozbiljno, posljedice njegovih prošlih nedjela, zahvaljujući Gospodinovoj milosti, neće djelovati na njega." (Gītā-māhātmya 2) Gospodin jasno kaže u posljednjem poglavlju Bhagavad-gīte (18.66):

„Keď niekto číta Bhagavad-gītu veľmi pozorne a s úprimnosťou, Pánovou milosťou ho neovplyvnia reakcie za minulé hriešne činnosti.“ (Gītā-māhātmya 2) V poslednej kapitole Bhagavad-gīty (18.66) Pán dôrazne hovorí:

sarva-dharmān parityajya
mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja
ahaṁ tvāṁ sarva-pāpebhyo
mokṣayiṣyāmi mā śucaḥ
sarva-dharmān parityajya
mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja
ahaṁ tvāṁ sarva-pāpebhyo
mokṣayiṣyāmi mā śucaḥ

„Ostavi sve vrste religije i samo se predaj Meni. Oslobodit ću te svih grešnih posljedica. Ne boj se." Tako Gospodin prihvaća svu odgovornost za onoga tko Mu se preda i štiti ga od svih posljedica grijeha.

„Zanechaj všetky druhy náboženstiev a jednoducho sa Mi odovzdaj. Ja ťa oslobodím od všetkých následkov za hriešne činnosti. Neboj sa.“ To znamená, že Pán osobne zaštíti každého, kto sa Mu odovzdá a ochráni ho pred všetkými reakciami za hriešne činnosti.“

mala-nirmocanaṁ puṁsāṁ
jala-snānaṁ dine dine
sakṛd gītāmṛta-snānaṁ
saṁsāra-mala-nāśanam
mala-nirmocanaṁ puṁsāṁ
jala-snānaṁ dine dine
sakṛd gītāmṛta-snānaṁ
saṁsāra-mala-nāśanam

„Osoba se može prati svaki dan kupajući se u vodi, ali ako se samo jednom okupa u svetoj vodi Bhagavad-gīte, biva pročišćena od sve prljavštine materijalnog života." (Gītā-māhātmya 3)

„Človek sa môže čistiť denným kúpeľom, ale ak sa čo len raz okúpe v posvätných vodách Bhagavad-gīty, očistí sa od všetkých nečistôt hmotného života.“ (Gītā-māhātmya 3)

gītā su-gītā kartavyā
kim anyaiḥ śāstra-vistaraiḥ
yā svayaṁ padmanābhasya
mukha-padmād viniḥsṛtā
gītā su-gītā kartavyā
kim anyaiḥ śāstra-vistaraiḥ
yā svayaṁ padmanābhasya
mukha-padmād viniḥsṛtā

Budući da je Bhagavad-gītu izgovorila Svevišnja Božanska Osoba, ne trebamo čitati ni jedan drugi vedski spis. Trebamo samo pomno i redovito slušati i čitati Bhagavad-gītu. U sadašnjem dobu ljudi su toliko zaokupljeni svjetovnim djelatnostima da ne mogu pročitati sve vedske spise. No to nije potrebno. Ova knjiga, Bhagavad-gītā, bit će dovoljna, jer predstavlja bit svih vedskih spisa, napose zato što ju je izgovorila Svevišnja Božanska Osoba. (Gītā-māhātmya 4)

Keďže Bhagavad-gītu predniesol samotný Najvyšší Pán, nemusíme čítať iné vedske písma. Stačí, keď budeme pravidelne a pozorne počúvať a čítať Bhagavad-gītu. V tomto veku sú ľudia natoľko pohrúžení v svetských činnostiach, že nie sú schopní študovať všetky vedske písma. To však nevadí. Táto jediná kniha, Bhagavad-gītā, celkom stačí, pretože je esenciou Ved a vyšla z úst Najvyššej Božskej Osobnosti. (Gītā-māhātmya 4)

Rečeno je:

As it is said:

bhāratāmṛta-sarvasvaṁ
viṣṇu-vaktrād viniḥsṛtam
gītā-gaṅgodakaṁ pītvā
punar janma na vidyate
bhāratāmṛta-sarvasvaṁ
viṣṇu-vaktrād viniḥsṛtam
gītā-gaṅgodakaṁ pītvā
punar janma na vidyate

„Onaj tko pije vodu Gange dostiže oslobođenje, a da ne govorimo o onome tko pije nektar Bhagavad-gīte. Ona je pravi nektar Mahābhārate, a izgovorio ju je sam Gospodin Kṛṣṇa, izvorni Viṣṇu." (Gītā-māhātmya 5) Bhagavad-gītā potječe s usana Svevišnje Božanske Osobe, a za Gangu se kaže da izvire iz Gospodinovih lotosolikih stopala. Naravno, nema razlike između Gospodinovih usana i stopala, ali na temelju nepristrana proučavanja možemo zaključiti da je Bhagavad-gītā važnija i od vode Gange.

„Každý, kto pije vodu z Gangy, sa oslobodí. Čo potom povedať o tom, kto pije nektár Bhagavad-gīty? Bhagavad-gītā je najlahodnejším nektárom Mahābhāraty a plynie z úst samotného Pána Kṛṣṇu, pôvodného Viṣṇua.“ (Gītā-māhātmya 5) Bhagavad-gītā vychádza z úst Najvyššej Božskej Osobnosti a o Gange sa hovorí, že pramení pri Pánových lotosových nohách. Medzi ústami a nohami Najvyššieho Pána nie je rozdiel, avšak pre naše postavenie je nektár Bhagavad-gīty omnoho dôležitejší než voda Gangy.

sarvopaniṣado gāvo
dogdhā gopāla-nandanaḥ
pārtho vatsaḥ su-dhīr bhoktā
dugdhaṁ gītāmṛtaṁ mahat
sarvopaniṣado gāvo
dogdhā gopāla-nandanaḥ
pārtho vatsaḥ su-dhīr bhoktā
dugdhaṁ gītāmṛtaṁ mahat

„Ova Gītopaniṣada, Bhagavad-gītā, bit je svih Upaniṣada. Nalikuje kravi koju muze Gospodin Kṛṣṇa, poznat kao pastir. Arjuna je tele, a učeni ljudi i čisti bhakte trebaju piti nektarsko mlijeko Bhagavad-gīte." (Gītā-māhātmya 6)

„Táto Gītopaniṣad, Bhagavad-gītā, je drahokamom všetkých Upaniṣad a je ako kravka, ktorú dojí známy pastierik Śrī Kṛṣṇa. Arjuna je ako teliatko a podobne ako veľkí učenci a oddaní aj on pije lahodné mlieko Bhagavad-gīty.“ (Gītā-māhātmya 6)

ekaṁ śāstraṁ devakī-putra-gītam
eko devo devakī-putra eva
eko mantras tasya nāmāni yāni
karmāpy ekaṁ tasya devasya sevā
ekaṁ śāstraṁ devakī-putra-gītam
eko devo devakī-putra eva
eko mantras tasya nāmāni yāni
karmāpy ekaṁ tasya devasya sevā

(Gītā-māhātmya 7)

(Gītā-māhātmya 7)

U današnje vrijeme ljudi žele imati jedan sveti spis, jednoga Boga, jednu religiju i jednu djelatnost. Stoga – ekaṁ śāstraṁ devakī-putra-gītam: neka čitav svijet ima samo jedan sveti spis – Bhagavad-gītu. Eko devo devakī-putra eva: neka čitav svijet ima samo jednoga Boga – Śrī Kṛṣṇu. Eko mantras tasya nāmāni: i jednu himnu, jednu mantru, jednu molitvu – pjesmu sastavljenu od Njegovih imena: Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare / Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare. Karmāpy ekaṁ tasya devasya sevā: i neka bude zaokupljen samo jednom djelatnošću – služenjem Svevišnje Božanske Osobe.

V súčasnosti sa ľudia veľmi snažia, aby mali jediné písmo, jediného Boha, jedno náboženstvo a jednu činnosť. Ekaṁ śāstraṁ devakī-putra-gītam. Nech je teda Bhagavad-gītā spoločným písmom pre celý svet. Eko devo devakī-putra eva. Nech je Śrī Kṛṣṇa jediným Bohom. Eko mantras tasya nāmāni. Nech je spievanie Jeho mien – Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare / Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare – jedinou hymnou, jedinou mantrou a jedinou modlitbou. A nech je tu iba jediná činnosť – oddaná služba Najvyššej Božskej Osobnosti (karmāpy ekaṁ tasya devasya sevā).

Učeničko naslijeđe

Postupnosť duchovných učiteľov

Evaṁ paramparā-prāptam imaṁ rājarṣayo viduḥ (Bhagavad-gītā 4.2). Bhagavad-gītā kakva jest primljena je sljedećim učeničkim naslijeđem:

Evaṁ paramparā-prāptam imaṁ rājarṣayo viduḥ (Bg.4.2).

Bhagavad-gītā — taká, aká je, k nám prichádza prostredníctvom tejto učeníckej postupnosti:

1. Kṛṣṇa
2. Brahmā
3. Nārada
4. Vyāsa
5. Madhva
6. Padmanābha
7. Nṛhari
8. Mādhava
9. Akṣobhya
10. Jaya Tīrtha
11. Jñānasindhu
12. Dayānidhi
13. Vidyānidhi
14. Rājendra
15. Jayadharma
16. Puruṣottama
17. Brahmaṇya Tīrtha
18. Vyāsa Tīrtha
19. Lakṣmīpati
20. Mādhavendra Purī
21. Īśvara Purī, (Nityānanda, Advaita)
22. Gospodin Caitanya
23. Rūpa, (Svarūpa, Sanātana)
24. Raghunātha, Jīva
25. Kṛṣṇadāsa
26. Narottama
27. Viśvanātha
28. (Baladeva), Jagannātha
29. Bhaktivinoda
30. Gaurakiśora
31. Bhaktisiddhānta Sarasvatī
32. A. C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda

1. Kṛṣṇa
2. Brahmā
3. Nārada
4. Vyāsa
5. Madhva
6. Padmanābha
7. Nṛhari
8. Mādhava
9. Akṣobhya
10. Jaya Tīrtha
11. Jñānasindhu
12. Dayānidhi
13. Vidyānidhi
14. Rājendra
15. Jayadharma
16. Puruṣottama
17. Brahmaṇya Tīrtha
18. Vyāsa Tīrtha
19. Lakṣmīpati
20. Mādhavendra Purī
21. Īśvara Purī, (Nityānanda, Advaita)
22. Lord Caitanya
23. Rūpa, (Svarūpa, Sanātana)
24. Raghunātha, Jīva
25. Kṛṣṇadāsa
26. Narottama
27. Viśvanātha
28. (Baladeva), Jagannātha
29. Bhaktivinoda
30. Gaurakiśora
31. Bhaktisiddhānta Sarasvatī
32. A. C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda